Kedy sa rodí vo Vašom vnútri intenzívne uvedomenie si toho, že žijete? Ten pocit, že je vo Vás skutočný život? Akýsi Váš súzvuk správnej činnosti, na správnom mieste, v správnom čase a so správnym dôvodom? Jednoducho Vaše premoženie tým, že to, čo práve prežívate, je prúd života zaplavujúci Vaše vnútro?

Na mňa prichádzajú tieto momenty zväčša pri nejakej zvýšenej námahe, ktorú vynakladám pre dobro niekoho iného. Mám rád fyzickú aktivitu a rád pomáham priateľom, či tam, kde je potreba, v rôznych namáhavejších fyzických prácach. Práve pri nich, pri tom fyzickom vyťažení, sa mi stáva, že to, čo práve robím, je niečo celkom mne vlastné a prináša to do môjho života život s veľkým Ž. Tú energiu môžem v sebe doslova cítiť. Tiež ma tento intenzívny pocit života občas prenikne pri mojom obľúbenom behaní, písaní, intenzívnej práci, či keď prežívam dôverný čas s manželkou a deťmi. Najčastejšie je to však pri namáhavej fyzickej práci, napr. pri pílení či kálaní dreva, ručných zemných prácach a obdobných záhradných aktivitách.  Ale aj v iných osobitných situáciách, kedy zrazu viem, že toto je dôležitá chvíľa  a moje vnútro sa prepne do módu zvýšenej pozornosti. Toto som napríklad zažil pri ľuďoch, ktorí už pomaly svoj život na tomto svete končili a ja som sa snažil do pamäte zapísať si z nich čo najviac, ako i vyjadriť im, že sú pre mňa dôležití. V pracovnej oblasti niektorí tento intenzívny pocit života, pri ktorom nám zväčša práca ide akoby sama od seba, nazývajú „prúdenie“.

Prečo však o tomto píšem? Preto, lebo tieto chvíle nám môžu dopomôcť spoznať našu skutočnú identitu. Tú identitu bez masiek, ktoré si neraz podvedome, ale aj vedome zakladáme, či už je to v škole, práci, našich spoločenstvách, ale aj pri styku s priateľmi. Skúste si v mysli vybaviť Vaše chvíle života s veľkým Ž. Možno to boli chvíle s priateľmi, možno realizácia nejakej pomoci tým, ktorí pomoc potrebovali,  možno nejaký Váš športový výkon, možno práca na veľkom projekte a možno len chvíle samoty v tichu a bytí sami so sebou. Nebojme sa pýtať sami seba kým skutočne sme. Niekto dostane vo vnútri možno odpoveď podľa rodinného postavenia, ktoré zastáva, napr. syn, dcéra, otec, mama a pod., iný možno podľa pracovných úloh, ktoré vykonáva, napr. právnik, murár, lekárka a pod. Niekto však možno dostane aj hlbšiu odpoveď. Napr. takú, ktorá bude vyjadrovať, že je milovanou bytosťou, ktorá má tiež milovať, alebo, že je niekým, kto má nejaké špecifické poslanie a pod. Áno, poznanie svojej identity je pevným základom všetkého, na čom môžeme vystavať svoj život, preto sa s odpoveďou neuponáhľajme jej zjednodušením napr. podľa vzorcov, ktoré nám ponúkajú bulvárne plátky.

Poznanie vlastnej identity sa následne má žiť v autenticite. Len autenticita môže nás, naše názory, prácu, či akékoľvek slová a činnosti spraviť hodnovernými. Nemáme žiť „vodu káže a víno pije“, a určite riešením nie je v prenesenom význame na zlé veci ubližujúce nám či iným (napr. podvody, krádeže, osočovania pod.) ani „víno kázať a zároveň ho aj piť“, ale je veľmi dobré poznať o sebe pravdu, lebo len ona donesie do nášho života slobodu. Teda kýmkoľvek sme a čokoľvek robíme, máme žiť a robiť pravdivo.

Autenticitu však budeme vedieť žiť len vtedy, keď nastane v našom živote prijate samých seba aj s našim jadrom, ktorým je práve identita. Poznáte rozprávku Kráska a Zviera? Na jednej strane pôvabná, nežná i jemná Kráska, ale i zvedavá a odvážna, keďže dokázala bývať, rozprávať  sa a zbližovať sa so Zvieraťom. A na druhej strane naopak divoké, silné a tajomné Zviera, ktoré však potrebuje vyslobodenie od svojho prekliatia, ktorým je jeho zverstvo (maska jeho skutočnej kráľovskej identity). Postupne, ako Kráska spoznáva Zviera, jej odpor a strach z neho sa menia na súcit a neskôr na lásku. Vidí, že v Zvierati je niečo viac, ako môže pozorovať len očami. Zviera zase túžiac po Kráske, jemnie  a stáva sa opäť človekom, najprv vo vnútri a potom aj navonok. Chce získať Krásku za manželku, čo sa mu však nedarí a čas sa mu kráti. Kráskin súcit so Zvieraťom sa však postupne a nebadane premieňa na lásku. Ako vyvrcholenie celého príbehu za dramatických okolností, keď Zviera zomiera, Kráska Zviera prijíma, hovoriac mu, že sa stane jeho manželkou, a v tom sa Zviera mení na kráľa. Keď som raz túto rozprávku čítal svojim deťom, bol som dotknutý jej poučením, ktoré poukazuje na moc prijatia. Zviera sa vďaka nemu stane tým čím vždy bolo – kráľom a Kráska prijatím získava tiež, nie zviera, ale kráľa i s celým jeho kráľovstvom. Podobné ponaučenie má rozprávka o Zakliatom žabom princovi. Opäť prijatie, v podobe pobozkania žabiaka, mení prekliatie na požehnanie. Všimnime si, že v týchto rozprávkach ten kto prijíma, prijatím získava kráľovskú identitu (z dievčaťa sa stáva manželka kráľa, teda kráľovná).

Skutočné prijatie samých seba, takých akí sme, aj s našimi slabými stránkami a chybami, má moc. Je to moc našej zmeny na náš lepší a pravdivejší obraz, resp. nastúpenie na cestu, kedy budeme môcť ako prijatí sami sebou dosiahnuť náš plnší potenciál.

Áno, poznanie svojej identity, jej prijatie a žitie v autenticite, tá nadpisová IPA je cesta k životu, ktorý má chuť. Chuť pre nás i ostatných vôkol nás.

Obdobne ako iní, aj ja som hľadal svoju identitu a chcel som a stále aj chcem žiť v autenticite. Pýtal som sa, čo je mojim životom. Od jedného kňaza som dostal pri spovedi radu, že mám poznať svojho Boha a tak spoznám aj svoj život. Vtedy mi táto rada veľa nehovorila, ale dnes s odstupom viacerých rokov jasne vidím, akú múdru radu som dostal. Svoju identitu som skutočne našiel v osobnom vzťahu s mojim Bohom, na základe ktorej som predovšetkým Božím dieťaťom („Otče náš, ktorý si na nebesiach…“) a Boh sa o mňa stará. A Božím dieťaťom nie som sám, ale sú ním všetci ľudia, či už to prijímajú, alebo nie. V mojom pohľade nimi sú. Veľkým povzbudením v mojom živote je najmä slovo zo Žalmu 23: „lebo ty si so mnou.“. Toto je moja sila, sila vyplývajúca z mojej identity, jej prijatia a žitia v autenticite – pravde. U Vás to môže byť niečo celkom iné, a je to v poriadku. Na svete neexistujú dvaja rovnakí ľudia. Do pozornosti som Vám uviedol môj zdroj, ktorý oživuje moje srdce. Ten Váš môže byť diametrálne odlišný. Ak ste ho však dosiaľ nenašli, prajem Vám, aby ste ho objavili a bol Vám prameňom skutočnej sily, povzbudenia a energie do Vášho života.