Denník N

SSC (stanovenie správneho cieľa), aby mal život dobrú chuť

Mám veľmi rád rôzne príslovia, či iné múdroslovné výroky, citáty a príbehy s poučením. Osobitne tie, po prečítaní ktorých zisťujem, že niečo podobné som už zažil a ponúkaná múdrosť sa mi osvedčila vo vlastnom živote, resp. jej potvrdenie som videl v životoch iných ľudí.

Dnešná doba prináša taký stret rôznorodých kultúr a s tým spojenú dostupnosť rôznorodých myšlienok a informácií, aké sme ako ľudstvo nikdy nezažili. Z môjho osobného pohľadu je to super, aj keď to niekedy vyvoláva strach z neznámeho, či konflikty zo vzájomného nepochopenia. V jednej chvíli sa môžeme zaoberať domácimi podnetmi, o chvíľu si niečo čítame zo života starovekých kultúr, a hneď v ďalšej chvíli sme myšlienkami niekde v cudzích krajinách a sme konfrontovaní okolnosťami, ktoré sa v nich práve dejú. Obdobne je to v oblasti „studníc múdrosti“ rôznych krajín, náboženstiev a myšlienkových prúdov. Máme prístup nielen k našim prísloviam, ale aj prísloviam iných krajín. Tiež máme prístup k učeniam rôznych náboženstiev, či k výrokom a životným odkazom ľudí, ktorí v živote dokázali niečo, čo je hodné povšimnutia, obdivu a možno aj nasledovania.

Z tohto obrovského balíka múdrosti stojacej za naše povšimnutie, chcel by som vypichnúť do popredia to, čo je základom všetkého čo robíme. Je to výber nášho správneho cieľa, cesty, či smeru. Naše slovenské príslovia hovoria: Po akej ceste ideš, tak tam prídeš.Kde sa strom nahne, tak tam spadne.

Možno ste mohli zažiť vo svojom živote, alebo v živote svojich blízkych lamentovanie: „Ako sa mi toto mohlo stať? Prečo práve mne?“ Keď však doznejú prvotné emócie a racionálne sa začneme zaoberať v tomto prípade nejakým negatívnym dopadom na náš život, môžeme sa dopátrať k tomu, čo nás priviedlo k neželanému stavu.  Samozrejme, niektoré príčiny sú objektívne, nezávisia od nás a nijako im nevieme predísť. Avšak, na väčšine našich životných okolnosti máme svoj podstatný podiel. Napr. taký alkoholik sa neraz pýta: „Prečo práve ja? Prečo mám problémy v práci? Prečo sa mi rozpadáva rodina? Prečo mám nedostatok financií?“ Ak by sa však pozrel do svojej minulosti, mohol by vidieť na svojej životnej ceste križovatky, na ktorých sa rozhodol vykročiť, či ďalej pokračovať tým chodníkom, ktorý ho priviedol práve tam, kde sa v súčasnosti nachádza. Alebo taký absolvent vysokej školy, ktorý začal pracovať vo vyštudovanom odbore, avšak jeho práca ho vôbec nebaví, ba naopak, je mu neúmerným bremenom. Tiež môže pozorovať, že na jeho životnej ceste bola križovatka, na ktorej sa rozhodol ísť tým životným chodníkom, ktorý ho priviedol k práci, ktorá ho domotivuje.

Áno, v rámci našich rozhodnutí je veľmi múdre postupovať  podľa našej slovenskej múdrosti: „Dvakrát meraj a raz rež.“ Niekedy však aj napriek tomu nie vždy dokážeme zvoliť si správnu cestu. Nechať si dostatok času na rozhodnutie a vyžiadať si aj radu od ľudí, ktorým na nás záleží, ako i od odborníkov v daných oblastiach, či od ľudí so skúsenosťou v daných oblastiach, však nikdy nie je na škodu. V čase krízy nám práve tieto veci môžu byť pevnou oporou k prekonávaniu prekážok na našej životnej ceste.

V Biblii v knihe Prísloví sa uvádza: Niektorá cesta sa človeku vidí ako správna, no napokon je to cesta k smrti. (Prís 14,12 SEB). Je to múdra výzva k opatrnosti. Opatrnosti, ktorá nemá byť pre nás dôvodom nevykročenia. Práve naopak, vykročenia, avšak s náležitou rozvahou. V týchto oblastiach v posledných rokoch pohorelo aj mnoho politikov a ľudí na popredných spoločenských miestach, ktorých slová často predbiehali dôslednú rozvahu.

Správnosť našej životnej cesty nemôžeme hodnotiť len podľa toho, či sa na nej cítime dobre. Keď sme na jej ťažkom úseku, môže nás to aj podstatne bolieť, no daná cesta je aj napriek tomu pre nás správna, čo však niekedy môžeme spoznať až v jej cieli podľa ovocia (výsledkov, hodnôt, skúseností a pod.), ktoré pre nás priniesla, resp. sme na nej nadobudli. Na margo nadpisového SSC (stanovenie správneho cieľa), odpoveď na to, či náš cieľ bol správny, si môžeme dať predovšetkým my sami, a to z miesta, ku ktorému nás priviedol.

Ohľadom životnej  cesty viacero podnetov na zamyslenie ponúkajú aj Ježišove slová zachytené v evanjeliách:

„Vchádzajte tesnou bránou! Veď priestranná brána a široká cesta vedú do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú. Do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, čo ju nachádzajú.“ (Mt 7,13-14 SEB).

Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Jn 14,6 SEB).

Samozrejme, po prečítaní týchto Ježišových slov, každému vnútro ponúkne nejakú inú odpoveď. Niekomu prijatie, inému odmietnutie a inému zase možno niečo na zamyslenie do jeho životných okolností.

Určite sa nepovažujem za človeka, ktorý by bol oprávnený druhým dávať rady, a ani to nechcem robiť. Skôr chcem len ponúknuť tie veci (otázky či odpovede), ktoré oživujú moje vnútro a myslím si, že niekomu  môžu v živote pomôcť. A keď sme už pri tých prísloviach, jedno staré talianske príslovie hovorí: „Tam kde nie je po ruke kôň, i osol môže dobre poslúžiť.“ Asi preto som sa pustil do písania týchto blogov i blogov, ktoré som doteraz písal na Postoji, práve ja.

Teraz najčítanejšie