Deti, ktoré sme odložili
Premáha ma pocit, že sa raz tejto generácii detí nebudeme vedieť pozrieť do očí. Cítim smútok za nás všetkých, ako sa pozeráme na opustené deti… Ale budem sa ďalej vŕtať v spisoch detí a databázach rodičov, budem hľadať ochotných, otvorených ľudí, ktorí sa dívajú hlbšie než na pleť, zdravotný stav alebo vek dieťaťa.
Moja frustrácia – robíme inventúru priestorov. V kancelárii máme obmedzené miesto a vecí stále pribúda. Musíme mať nejaké priority, čo potrebujeme mať po ruke, čo stačí ďalej od ruky a čo úplne založiť. V tejto tretej kategórii sa ocitli všetky deti narodené pred rokom 2020. Teda ich spisy. Vieme, že nie sme schopní nájsť im rodiny. Nemáme žiadateľov, ktorí by si vzali dieťatko nad 3 roky. Ani keby bolo zdravé, a už vôbec nie choré, rómske, alebo so súrodencom. Sú neumiestniteľné. Majú dokonca svoju formálnu nálepku ŤUD – „ťažko umiestniteľné deti“.
Zbalili sme ich, vložili do krabíc a vyložili na nedosiahnuteľné police. Bolo mi z toho celého zle ešte niekoľko dní. Pracujem v Návrate už veľa rokov. Robím sprostredkovania, lebo sa mi zdá, že bez toho by Návrat nebol Návratom (možno bol), ale ja to vnímam ako naše posolstvo. Je to proces, v ktorom nám prídu z úradov spisy detí, ktorým sa nepodarilo nájsť rodinu a my môžeme urobiť druhý pokus. Hľadáme v našej databáze rodín vhodnú, ochotnú, ktorá by vedela prijať dieťa, ktoré nie je pre iných žiadané. Najstaršie dieťa, ktoré sme v našom centre sprostredkovali malo asi 4 roky. V celom systéme sprostredkovania ťaháme za kratší koniec. Teda tie ľahko umiestniteľné, zdravé, malé, deti majority, umiestnia štátne inštitúcie. Napriek tomu sme od r. 2008 umiestnili len v našom východniarskom centre asi 35 detí.
Ale fakt, že 3-ročné deti už musíme odložiť, ma bolí stále viac. Asi aj preto, že som mama 4-ročného dieťaťa. Predstava, že by sa ocitol v nejakej krajine hobbitov alebo avatarov bezo mňa a oni by sa ho neujali, lebo nie je modrý, nie je malý, alebo je už veľký… a pritom on by potreboval len nebyť sám.
Premáha ma pocit, že sa raz tejto generácii detí nebudeme vedieť pozrieť do očí. Cítim smútok za nás všetkých, ako sa pozeráme na opustené deti… Ale budem sa ďalej vŕtať v spisoch detí a databázach rodičov, budem hľadať ochotných, otvorených ľudí, ktorí sa dívajú hlbšie než na pleť, zdravotný stav alebo vek dieťaťa.
Hľadanie rodičov pre opustené deti je jednou z prioritných úloh, ktoré v Návrate vnímame. Aby z opustených detí neboli „odložené“. Naše úspechy v číslach nie sú ohromujúce, za rok sa podarí nájsť rodinu pre jednotky takýchto detí. Nedívame sa na čísla, ale na príbeh, a ten je vždy cenný. Túto prácu robíme väčšinovo z finančných zdrojov, ktoré sa nám podarí získať od ochotných darcov. Ak sa chcete pridať a podporiť hľadanie rodičov pre opustené deti, môžete nás podporiť aj vy. V ich mene vám ďakujeme!
Daniela Vrabľová,
sociálna pedagogička Centra Návrat v Prešove
