Denník N

Neľavicový a nenacionalistický volič nemá koho voliť. Chýbajú lídri i vízie.

Občan, ktorý neinklinuje k totalitnému riadeniu spoločnosti a nemôže voliť SMER či SNS, je frustrovaný. To, čo sa prevažne ponúka, je vyprázdnené, bez šťavy, optimizmu a nádeje. Bez jasnej ponuky, kam by sa malo Slovensko uberať a aké postupné kroky k tomu treba urobiť.

Chýbajú lídri typu Merkelovej či Dzurindu, ktorý priviedol Slovensko do EÚ i NATO, lebo inak by sme sa tápali niekde na pomedzi Ukrajiny a Bieloruska. Ale poďme sa pozrieť detailnejšie, akú reálnu ponuku bude mať slovenský volič v marci 2016, akí lídri by alternatívne mohli viesť túto krajinu a prečo má volič problém ísť voliť s chuťou a radosťou. Súdny volič obíde možnosť voľby zoskupenia, ktoré sa dlhodobo vo viacerých prieskumoch pohybuje pod 5 percent. Skúsenosti z minulosti ukazujú, že takáto strana sa do parlamentu ťažko dostane. Šéfovia týchto strán to vedia a hrajú o 3 percentá, kedy dostanú zo štátneho rozpočtu nejaké prašulky, aby snáď o 4 roky… Z terajších parlamentných strán končí definitívne kedysi silné SDKÚ. Predseda strany Pavol Frešo vyhnal zo strany všetkých šikovných a pre voličov ako tak zaujímavých ľudí. Rezignoval na budovanie strany. To, čo ponúka na kandidátke, je – pri všetkej úcte k týmto ľuďom – neznáma šeď. Sám sa zapredal napr. spoluprácou so SMEROM, podrazením opozície pri voľbe šéfa NKU
Pokúša sa veci zvrátiť FB kampaňou deklarujúcou, že SDKÚ rastie a pohybuje sa v prieskumoch nad 5 percent. U bývalých voličov to však vyvoláva len smiech cez slzy. SaS odmietnutím návratu svojich odídencov zo SKOKU si pravdepodobne vykopala svoj hrob i keď prieskumy v rozpätí 4-6 percent jej dávajú určitú šancu. Jej predseda Richard Sulíkdrukujúcim Galkom však svojou kotlebovskou rétorikou odháňajú ďalších potencionálnych voličov, ktorým je tento prístup strany, ktorá má v názve Solidarita, cudzí.Hovoril som s jedným poslancom SaS, táto rétorika je viacerým poslancom proti srsti, ale nechcú vyvolávať vnútorný konflikt v strane. Na kandidátke sú pritom zaujímaví ľudia ako Jurzyca, Nicholsonová či mladý ekonóm Teodor Dlužanský. Strana dokázala pritiahnuť aj dvoch konzervatívcov Petra Osuského (dnes už člen SaS), Ondreja Dostála a Ivana Kuhna z OKS. Satelitná strana SKOK má zaujímavých lídrov. Líder a predseda strany Miškov je však v tieni známejších osobností ako Krajcer či Kollár. SKOK postavil svoju kampaň spustenú minulý rok na odluke cirkvi od štátu, čo je zrejme málo, lebo táto téma trápi občanov Slovenska len okrajovo. Koalícia SaS a SKOK mala šancu vo voľbách získať 8-10 percent, takto je možné, že všetky hlasy prepadnú. Bude to škoda, pretože Slovensko liberálnu stranu v parlamente potrebuje.
     KDH je zvláštny prípad trvale cca 10 percentnej strany. Jej predseda Ján Figeľ je politik s európskymi skúsenosťami, sám žiaľ v niekoľkých prípadoch zakolísal. Či už sa jednalo o klientelistické získanie jeho bytu, alebo jeho doktorát. Na čele kandidátky sú okrem mladého Miloša Moravčíka všetko okukané tváre ako Brocka, Hrušovský, Abrham, či Přidal. Chlapi nemajú vízie a ide im zrejme len o teplé fleky na najbližšie 4 roky.
Absurdný návrh zákona (umelé oplodnenie ako trestný čin, 5 až 12 rokov basy) priniesli do parlamentu jej dvaja poslanci – Marián Kvasnička a Jozef Mikloško (spolu so Štefanom Kuffom, odídencom z OĽaNO), čím vyvolali rozpaky aj v radoch niektorých voličov KDH, prevažne rímskych katolíkov. Strana sa nedokázala otvoriť protestantským voličom a progresívnu „šťuku“ Alojza Hlinu dala až na ťažko zvoliteľné 70. miesto. Ten by sa pravdepodobne na kandidátke OĽaNO dokázal prekrúžkovať, tu to ale bude mať ťažké, pretože väčšina jeho voličov bude mať problém voliť zároveň KDH.
     SIEŤ je zaujímavý úkaz. Jej predseda Radoslav Procházka sa snaží kopírovať úspech SDKÚ-DS v minulosti. Sám odídenec z KDH, ktorý nenasledoval svojich priateľov Lipšica a Janu Žitňanskú do NOVY, sa rozhodol byť predsedom strany sám. Jeho kariéra je charakteristická taktizovaním a naplno sa prejavila vajataním a podpore – nepodpore Andreja Kisku v druhom kole prezidentských volieb. Procházkovi sa podarilo postaviť celkom zaujímavú kandidátku. Sympatické je, že okrem odídencov z iných strán tvorí kandidátku vyše 100 ľudí, ktorí nikdy nebolo členmi žiadnej strany. V prvej desiatke sú známe mená ako Macháčková, Hrnčiar, strana dala miesto piatim ženám v prvej desiatke. Líder žiaľ nemá charizmu a svojimi prešľapmi (napr. nahrávkou s Matovičom) nemá šancu osloviť úprimných voličov, ktorí hľadajú čistotu, mravnosť a jednoznačnosť. Sieť vznikla z trucu, čo nie je dobrým základom. Napriek tomu sa jej podarilo v prieskumoch odtrhnúť od ostatných pravicových strán a atakuje hranicu 15 percent. Na verejnosť však prenikli informácie s rokovaní so SMEROM, kde SIEŤ nevylúčila prípadnú spoluprácu v budúcej vláde.
     MOST- HÍD je zaujímavá strana. Odídenec zo strany SMK Béla Bugár má líderské schopnosti a podarilo sa mu presunúť pôvodný voličský potenciál SMK (posilnený o slovenských voličov), čím sa postaral, že pôvodné zoskupenie kulminuje okolo 4 percent, vďaka čomu sa asi nedostane do parlamentu, ale získa prostriedky aspoň na kultúrnu činnosť. Bugár je typom uvážlivého politika kresťana, ktorý je známy pro-rodinnou politikou. So svojou manželkou si adoptovali dievčatko. Je jeden z mála politikov maďarskej národnosti, ktorý si dokázal získať dôveru voličov slovenskej národnosti. Rozumne prizval na kandidátku Luciu Žitňanskú, ktorá sa stala podpredsedníčkou MOSTU-HÍD, strany. ktorá chce spájať. Na kandidátke sú zaujímavé mená ako Ivan Švejna či František Šebej (kedysi aktívny člen DS a OKS). Na konci roku 2015 MOST urobil riskantný krok, kedy sa pridal k SMERU a podporil ústavný zákon, ktorý má posilniť represívne zložky v štáte, oficiálne ako ochrana pred utečencami. Oficiálne ale MOST, na rozdiel od iných strán, deklaruje prívetivejšiu tvár smerom k utečencom.
Asi najzaujímavejším politickým úkazom na slovenskom politickom nebi je OĽaNO. Jej líder Igor Matovič je kontroverznou osobnosťou, v prieskume nepopularity predbehol dokonca Róberta Fica. Body stratil aj nahrávaním poslaneckého kolegu bez jeho vedomia, či obvinením rodiny premiéra z vlastnenia účtov na Belize – bez toho, aby poskytol dostatočný dôkazový materiál. Niektoré úspechy svojho splnomocnenca pre rómske menšiny Petra Polláka strana nedokázala odkomunikovať a verejnosť má pocit, že tam neurobil skoro nič. K plusom Matoviča patrí to, že dodržal svoje slovo a všetci súčasní poslanci kandidujú z posledných miest, uvedomujúc si, že sa viacerí do parlamentu už nedostanú. Matovičovi sa podarilo postaviť jednu z najlepších kandidátok. Odovzdal ju v hodine 12-tej. Na čelných pozíciách sú mená známych aktivistov, čestných a neskorumpovaných ľudí. Spomeniem Veroniku Remišovú, Alana Suchánka (kauza CT), učiteľa Ota Žarnaya, Annu Verešovú (Áno pre život). Prvú desiatku uzatvára aktívny bojovník z OZ Proti korupcii Ján Marosz. Kandiduje aj osobná asistentka Matoviča, aktivistka Vanda Rybanská. Kandidátov spája boj proti korupcii a snaha o lepšie Slovensko. Na kandidátke sú kresťanskí aj liberálnejšie orientovaní kandidáti. Na kandidátke sa nachádzajú aj kandidáti strany NOVA, napr. Daniel Lipšic, Gábor Grendel. Je to asi jediný príklad spájania síl v týchto parlamentných voľbách, čo hodnotím veľmi pozitívne. Myslím, že táto kandidátka môže byť inšpiráciou pre mladých či ešte nerozhodnutých voličov. Veľkorysý prístup štyroch zakladateľov dať na čelné miesta nových ľudí je fenomenálnym počinom, ktorý nemá na Slovensku obdobu a je príjemným osviežením v spleti zakonzervovaných politických zoskupení.
Záver.
Čítanie programov jednotlivých strán je zbytočné, strany sa nimi aj tak nie vždy riadia. Dôležité sú osobnosti na kandidátkach a ich doterajšie životy. V týchto voľbách asi nedôjde k preklopeniu moci. Viacerí už túžobne očakávajú voľby o štyri roky, kedy by sa mohla objaviť strana, za ktorou by stáli lídri Andrej Kiska, Miroslav Trnka a Iveta Radičová. Bolo by ale veľmi nebezpečné ostať v marci 2016 doma a nejsť voliť. SMER spolu s SNS hrá o ústavnú väčšinu, ktorá by nás mohla hodiť smerom k Poľsku či Maďarsku, kde dochádza k obmedzeniu základných práv a slobôd radikálnym znásilňovaním demokracie. Žiadna z vyššie uvedených strán nie je ideálna, ale s trochu prižmúrením okom je možné ju voliť. Riskantné je voliť strany, ktoré sa dlhodobo pohybujú v prieskumoch poď 5 percent, ako je napr. Šanca, SKOK, SDKÚ-DS, Sme rodina, Tip a pod. Prepadnuté hlasy sa rozdelia a najviac z nich bude ťažiť SMER. Autora týchto riadkov presvedčila kandidátka OĽaNO, preto je už bremena rozhodovania uchránený a ostáva mu už len dilema rozdelenia troch krúžkov, keďže jeden má už istý kolega z OZ Proti korupciiJán Marosz.
Ľubo Bechný

Článok môžete podporiť  kliknutím TU

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ľubo Bechný

Ľubo Bechný

Som človek, ktorý sa búri, keď sa deje krivda inému človeku.