Denník N

Som nevlastný rodič – stratený vo svojej role

Prosba o pomoc: PRIESKUM O ŽIVOTE V ZOŠIVANÝCH RODINÁCH! Slovenská akadémia vied robí štúdiu o živote v našich „zošívaných“ rodinách. Viac informácií pod článkom.
V prípade záujmu, vyplňte prosím krátky formulár na https://forms.gle/vGPigJgwMaXhwHvY9

Minulú nedeľu bol deň matiek. Na Facebooku som videla mnoho povzdychov nevlastných mám, že si partnerove deti na ňu nespomenuli napriek tomu, že sa snažia k nim správať ako mama. A tak som sa znovu zamyslela nad rolou nevlastnej mamy / nevlastného rodiča.

Je vám jasné, aká je vaša rola ako nevlastného rodiča? A ako sa v nej cítite? O mamách a otcoch je mnoho literatúry, neexistuje však definícia roly nevlastného rodiča. Dobrá správa je, že si ju môžete prispôsobiť podľa potreby vás a vašej rodiny a bude to tak v poriadu.

Mnoho z nás sa snaží replikovať biologického rodiča vo vzťahu k partnerovým deťom, do určitej miery nahradiť mamu alebo otca. Deti ale už svoju mamu alebo ocka v živote majú (platí to aj v prípade, že jeden z rodičov zomrel – pre deti stále zostáva v ich srci) a nepotrebujú / nechcú žiadnu náhradu. Aj keď sa budem snažiť robiť presne to, čo biologická mama detí – variť tie isté jedlá, čítať rovnaké rozprávky, chodiť na rovnaké miesta, nikdy nebudem ona. A čo je horšie, nebudem to ani ja – pretože budem popierať svoju vlastnú osobnosť.

Skúste si to ešte raz povedať. Deti už rodičov majú a ja môžem mať rolu, aká mi vyhovuje. Nie je to úľava?

Poďme sa teda pozrieť na to, ako definovať svoju rolu nevlastného rodiča tak, aby vyhovovala vám a vašej rodine. Inšpiráciu som našla u Kristen Skiles, koučky pre nevlastné mamy.

Otázka: Čo ste schopní / ochotní robiť pre partnerove deti bez očakávania, že aj oni pre vás niečo urobia?

Tu by som začala s definíciou vašej roly. Lebo čokoľvek budete robiť s očakávaním, že by Vám to deti alebo partner MALI vynahradiť, nebude fungovať.

Vlastná skúsenosť: keď boli deti menšie, veľmi som sa snažila, aby sa u nás dobre cítili. Vždy som navarila, upratala, hrala s nimi hry alebo vysvetľovala úlohy do školy (aj keď sa mi fakt nechcelo a najradšej by som si ľahla). Samozrejme som čakala, že mi budú nekonečne vďačné a automaticky aj ony robiť pre mňa prvé a posledné. No, nedialo sa, sú to deti. Partner si vypočul veľa prednášok o malých nevďačníkoch a mali sme množstvo konfliktov na túto tému. Čo by som urobila dnes inak? Radšej by som robila menej, ale s radosťou a bez očakávania niečoho (napríklad pohľadnicu ku dňu matiek). Alebo by som lepšie komunikovala moje potreby partnerovi a deťom.

A dávajte si pozor na vyhorenie, ktoré hrozí nevlastným rodičom (a hlavne mamám) veľmi často. Ako sa to si prečítate TU

Otázka: Aké sú vaše osobné hodnoty? Je vaša rola s nimi v súlade?

Jednými z najvyšších hodnôt pre mňa sú rešpekt, sloboda a zodpovednosť za svoje činy. Sloboda v zmysle, že nechcem ostatným diktovať čo majú robiť (mám z toho úplné osýpky), ale zároveň očakávam, že za svoje činy budú niesť zodpovednosť. Samozrejme s ohľadom na vek detí: nenechám im slobodnú voľbu, či môžu vypiť riedidlo 😊 Aby som sa cítila dobre v role nevlastného rodiča, potrebujem aby sme sa navzájom rešpektovali – to, akí sme, aké máme potreby. A tu potrebujem aj podporu od partnera.

Otázka: Robíte niečo, čo s vami nie je v súlade alebo kde musíte skrývať, kto ste?

Zamyslite sa na chvíľku, či niektoré aktivity nie sú v protiklade s tým, kto ste.

Napríklad ja som sa celý čas snažila byť taká tá kľudná nevlastná mama, čo robí rôzne kreatívne veci – maľovať veľkonočné vajíčka, ozdobovať medovníčky a tak ďalej. No úprimne, je to veľmi ďaleko od toho, kto som. Takéto práce ma fakt nebavia, neviem to dobre a robila som to preto, aby ma deti viac akceptovali. Radšej by som šla skákať na trampolínu, hrať basketbal alebo upiekla koláč – výborný, ale nie veľmi krásny.

Hrať sa na niekoho iného je veľmi únavné. A hlavne doma – doma človek potrebuje bezpečné prostredie, kde môže byť sám sebou. Určite by sa aj deti so mnou lepšie cítili, keby sme sa na nič nehrali.

Otázka: Čo chcú od vás deti? A čo odmietajú? Ako si ony predstavujú váš vzťah?

Sú nejaké aktivity alebo činnosti, ktoré deti odmietajú a chcú ich napríklad robiť len s biologickými rodičmi? Rešpektujte to. Vzťah je vždy o dvoch (a viac) rovnocenných stranách. Odporúčam sa s nimi otvorene rozprávať o tom, aký vzťah by chceli ony s vami.

Zamyslite sa, ako chcete aby v dospelosti spomínali na svoje detstvo a vašu rolu v ňom.

Môj vzťah s nevlastnými deťmi prešiel snáď všetkými fázami. Od absolútnej starostlivosti, cez frustráciu až po žiadny vzťah a kontakt. Až teraz, s otvorenými očami, viem definovať, čo vlastne chcem deťom dať, aký mám cieľ:

  • Ukázať deťom funkčný partnerský vzťah. Keďže ho predtým nemali možnosť vidieť, vzťah ich otca a mňa je pre nich druhá šanca. Snažíme sa pracovať na tom, aby mali vzor pre vlastné vzťahy.
  • Byť takým rodičom v rezerve. Napríklad v puberte sa deti prirodzene potrebujú odpútať od svojich rodičov, ale zároveň ešte potrebujú blízku osobu. Moja dcéra ju mala v nevlastnej mame, ktorej mohla povedať aj to, čo s nami rodičmi (dinosaurami) riešiť nechcela.

Idete do toho? Pozrite si pomôcku, ktorú som vytvorila (eguide) na zamýšľanie sa a rozhovory o tom, ako má vaša rodina / rola vyzerať.

Mimochodom, viete ako to bolo u nás na deň matiek? Moja biologická dcéra Marta mi volala z Anglicka (kde študuje), že je šťastná, že som jej mama. Slza mi vyšla, veď čo viac si už mama môže priať. Zároveň sme boli s partnerom, mojou nevlastnou dcérou a našimi dvoma psami na výlete. Pani pri našom stole poznamenala, že to je úžasné, že dieťa v puberte sa takto pekne rozpráva so svojou mamou. Hovorím, že ja som nevlastná mama, tak možno preto 😊 Ale bolo to pre mňa väčšie zadosťučinenie, ako štyri pohľadnice.

Držím palce a keby ste potrebovali pomôcť, objednajte sa na stretnutie

Prosba o pomoc: PRIESKUM O ZOŠIVANÝCH RODINÁCH

Slovenská akadémia vied (ústav soc.komunikácie) ma oslovila s prosbou o pomoc s prieskumom o dilemách v zošívaných rodinách! Som veľmi rada, že sa takáto iniciatíva u nás deje, preto sa s radosťou zapojím. Prieskum je úplne anonymný, vo forme online fokusových skupín – zvlášť skupina s mamami a zvlášť s otcami. Téma prieskumu: dilemy, ktoré rodičia riešia pri budovaní nového vzťahu, nastavovanie pravidiel v novej rodine a rola novej partnerky/partnera v nej.

30.5. o 17.00 – pre otcov
31.5. o 17.00 – pre matky

Ak vám termíny časovo nevyhovujú a radi by ste sa do výskumu zapojili, ozvite sa nám a nájdeme vhodnejšie. V prípade záujmu vyplňte, prosím, krátky formulár na https://forms.gle/vGPigJgwMaXhwHvY9

 

Teraz najčítanejšie

Mária Melková - Zošívané rodiny

Problematike zošívaných rodín sa venujem viac ako 10 rokov. Najprv hlavne kôli sebe a mojej novej, zošívanej rodine - rodine, do ktorej jeden alebo obaja z partnerov priniesli deti z predchádzajúcich vzťahov. Neskôr som sa začala pracovať s inými rodičmi, ako zvládajú celú komplexitu a dynamiku života v zošívanej rodine (alebo aj zmiešanej, patchworkovej). Mnohí riešia veľmi podobné problémy a robia veľmi podobné chyby akými sme prechádzali my. U nás na Slovensku je stále príliš málo informácií a príliš veľa mýtov, ktoré spôsobujú zbytočné konflikty a frustrácie jednotlivých členov rodiny. Dovoľte mi teda prispieť svojimi skúsenosťami a znalosťami a pomôcť aspoň pár mýtov zboriť. Príjemné čítanie!