20 rokov odlivu mozgov: V Česku vyštudovalo medicínu už 5-tisíc Slovákov. Odchádza aj veľa študentov sociálnych a ekonomických odborov

Každý piaty slovenský vysokoškolák (pre lepšiu čitateľnosť používame v texte iba mužský rod) študuje v zahraničí. V porovnaní s inými krajinami ide o mimoriadne vysoký podiel [1]. Od roku 2017 sa síce počet našich vysokoškolákov v zahraničí  drží zhruba na rovnakej úrovni, okolo 32-tisíc študentov, no záujem o zahraničné štúdium je stále vysoký [2].

Migrácii za štúdiom do zahraničia prischla v slovenskom prostredí prezývka „odliv mozgov“, keďže odchádza (budúca) vysoko-kvalifikovaná pracovná sila, z ktorej nemalá časť v zahraničí po štúdiu zostane [3, 4]. Problém je ešte zvýraznený tým, že do zahraničia odchádzajú tí lepší maturanti [5].

Ako sa vyvíja to, kam študenti odchádzajú a aké odbory preferujú?

Bilingválne štúdium – cesta do zahraničia

Spomedzi absolventov stredných škôl odchádzajú do zahraničia vo vyššej miere absolventi gymnázií a bilingválnych programov, vyplýva z analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky a Inštitútu sociálnej politiky [6]. V nej sa autori pozreli na to, čomu sa venujú absolventi stredných škôl, ktorí štúdium zavŕšili v roku 2020, rok po jeho dokončení.

Z absolventov odboru „gymnázium“ študovalo v zahraničí rok po maturite 19 %. V prípade odboru „gymnázium – bilingválne štúdium“ to bolo až 35 % a v rámci odboru „obchodná akadémia – bilingválne štúdium“ 14 % absolventov.

V iných populárnych odboroch na stredných školách je podiel študentov odchádzajúcich na zahraničné školy nižší, napríklad odbor technické lýceum (9,9 %), elektrotechnika (9,5 %), obchodná akadémia (4 %) či hotelová akadémia (2,4 %).

Český magnet

Približne 70 % študentov, ktorí odchádzajú do zahraničia, študujú v Česku, ktoré je dlhodobo najčastejšou destináciou slovenských študentov v zahraničí. V roku 2022 tu navštevovalo vysoké školy (vrátane súkromných) takmer 21-tisíc Slovákov.

^{Zdroje: UNESCO 2023 [8], MŠMT 2023 [9]}

Preferencie študijných odborov v Česku sa v čase menia. Na popularite stratili odbory právo, politické vedy a občianska náuka. Klesol aj počet Slovákov študujúcich v oblasti technika, výroba a stavebníctvo, ktorá však naďalej zostáva vysoko populárna. V posledných rokoch sú čoraz viac obľúbenými odbormi informačné a komunikačné technológie, manažment a správa a ekonómia.

Popularitu si udržuje aj štúdium lekárstva (humánna medicína), ktoré v roku 2022 študovalo 2 700 Slovákov. Od roku 2001 absolvovalo lekárstvo v Česku takmer 5-tisíc Slovákov.

Welkom namiesto willkommen

Zatiaľ čo Česko si svoju popularitu udržuje, Rakúsko a Nemecko priťahujú menej študentov. V Rakúsku klesol od roku 2003 počet slovenských študentov o viac ako polovicu. V Nemecku navštevovalo vysoké školy na vrchole popularity vyše 1 600 slovenských študentov, no od roku 2017 to nikdy nebolo viac ako 1 000.

^{Zdroje: OECD 2022 [10], UNESCO 2023 [11], Nuffic 2022 [12], Statistics Austria 2023 [13], BMBF 2023 [14]}

Holandsko je čím ďalej, tým populárnejšie. Od roku 2006 do roku 2021 narástol počet Slovákov viac ako 10-násobne z asi 100 na 1 100 študentov. Raketový nárast popularity vidíme aj v prípade Dánska, kde počet Slovákov stúpol medzi rokmi 2013 a 2017 takmer 4-násobne.

Prepad v popularite sledujeme aj v prípade Veľkej Británie, kde sa počet novo-zapísaných študentov v Británii z krajín EÚ v roku 2021 prepadol na polovicu a v prípade slovenských študentov sledujeme medziročný pokles celkového počtu študentov o zhruba 23 % (z 2 100 na 1 620) [15]. Podľa vládnej agentúry HESA je hlavným dôvodom Brexit, s ktorými prišlo zavedenie vyššieho školného pre nových študentov z krajín EÚ a prísnejšie podmienky pre študentské pôžičky [16].

Odchádzajú aj budúci psychológovia a ekonómovia

Na rozdiel od Česka nie sú Rakúsko, Nemecko ani Holandsko častou destináciou pre budúcich slovenských lekárov a informatikov. Študentov zo Slovenska lákajú v týchto krajinách skôr sociálne a ekonomické odbory.

V prípade Holandska je najobľúbenejším študijným odborom psychológia, no aj iné sociálne vedy ako politológia alebo európske štúdiá. Preferované sú aj ekonomické odbory ako medzinárodné podnikanie.

^{Zdroje: Nuffic 2022 [17], Statistics Austria 2023 [18], BMBF 2023 [19]}

V prípade Rakúska študuje najviac Slovákov odbory v oblasti sociálnych a ekonomických vied (31 %); nasleduje oblasť strojárstva (23 %) a humanitných a kultúrnych vied (16 %).

Aj v Nemecku sú najobľúbenejšou oblasťou štúdia sociálne a ekonomické vedy (vrátane práva), ktoré v roku 2021 navštevovalo 37 % Slovákov. 20 % študentov navštevovalo strojárske odbory a 19 % humanitné vedy.

Z týchto dát vyplýva, že zahraničné štúdium láka pestrú škálu absolventov, od medikov, cez informatikov, až po ekonómov. Odliv mozgov však nie je čierno-biely. Ak sa absolventi vrátia môžu na Slovensko priniesť cenné vedomosti, expertízu, inovatívne prístupy a medzinárodné skúsenosti. Problém nastáva vtedy, keď v zahraničí trvalo zostanú. Preto potrebujeme efektívne politiky zamerané ako na prilákanie zahraničných absolventov domov, tak na zatraktívnenie domáceho štúdia. Bez nich budeme pravdepodobne aj naďalej prichádzať o „mozgy“, ktoré svoj potenciál zužitkujú inde.

Ondrej Škvarenina (Inštitút vzdelávacej politiky)