Denník N

Ja som to hovoril… (vol.1): V čom všetkom mal Občan S pravdu a je na škodu Slovenska, že sme ho nepočúvali? Múdry sa učí z chýb druhých ale blbec na vlastných, aneb poučíme sa niekedy?

V tejto novej sérii mikroblogov budem poukazovať na skutočnosti, ktoré som v predchádzajúcich blogoch vyslovil ako tézu, pozorovanie alebo poznatok. Účelom nie je si honiť ego, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale poukázať na skutočnosť, že občianska spoločnosť, aktivisti či ľudia z praxe disponujú overenými informáciami a vedia na ich podklade ďalej konať. Nie všetky neduhy sa musia riešiť cez médiá a naopak je niečo zle, ak je treba až mediálny tlak na nápravu vecí. A nakoniec sa spýtajte: V čom ešte mal Občan S pravdu a je na škodu Slovenska, že sme ho nepočúvali? Kde by sme mohli byť, keby sme počúvali slušných ľudí a nechal by sme ich konať na prospech nás všetkých. Lebo aj o tom je občianska spoločnosť a aktivizmus.

V tomto blogu o úprimnosti k sebe samým a potrebe očisty a nie čistiek (TU) som vyslovil nasledovné tvrdenie:

Čo s tým všetkým má Dubajská kauza? Nuž napríklad to, že médiá len horko-ťažko informujú o prešľape Richarda Sulíka, ktorého Dubajská avantúra je zlyhaním najhrubšieho zrna – a to všetko ešte nevyšlo na povrch ale médiá sa nejdú pretrhnúť od investigatívy voči ich súčasnému miláčikovi.

 

Tunelovanie peňazí na reprezentáciu – teraz prídu informácie, ktoré nie sú zatiaľ verejne známe a ja som sa ich dozvedel ako klebetu – preto treba k tomu aj tak pristupovať. Slovenská reprezentácia na EXPO má totiž svoj bežný personál (hostesky a podobne). Ten však na rozdiel od Sulíkovej dcéry či jej bývalého šéfa nemá vraj kontrakt so štátom – majú vraj kontrakt s dvomi sprostredkovateľskými agentúrami – a tie agentúry majú kontrakt so štátom. V čom spočíva to tunelovanie? Napr. ubytovací príspevok na osobu reprezentácie je vraj 1000€, a k dispozícii je rezort priamo pri areáli EXPO. Tieto agentúry však údajne ubytovali slovenskú reprezentáciu v odľahlejšej časti, kde náklady na jednu osobu sú len okolo 300€. Rozdiel? Možno čistý zisk…

Nuž došiel na psa mráz a začalo sa to riešiť. Škoda len, že výlučne zdôvodu Hirmanovho trestného oznámenia a snahy využiť to vo volebnej kampani a nie pre Slušné Slovensko, či očistu spoločnosti…

A postupne sa z toho stáva plnoformátová politická a spoločenská kauza:

a klebetu potvrdzuje aj štátny tajomník Švec:


V tom istom blogu som vyslovil ďalšiu myšlienku:

Nebol to totiž Matovič, ktorý rozpútal mediálny hon na Fica, kto ako prvý využil spriaznenosť médií na politicky a biznisovo motivovaný mediálny útok – zase to bol Richard Sulík, ktorý za spolupráce novinárov Vašutu z Denníka SME, Kováča z Denníka N a Runovej z Hospodárskych novín rozpútal politicky motivovanú štvanicu proti občianskemu aktivistovi, ktorý využíval svoje právo na priaznivé životné prostredie, čo však nevyhovovalo niektorým politikom (napríklad starostovi Ružinova Chrenovi za SaS, toho Ružinova, kde sa veľa stavia a starosta už nie je jediným, kto má k tomu čo povedať) ale aj niektorým podnikateľom či firmám, ktoré reagovali na volebný program SaS a očakávali, že Sulík voči aktivistovi zakročí. Richard Sulík vytvoril zdanie legitimity takéhoto pohonu tým, že poskytol svoju verejnú funkciu a svoj mediálny výtlak na to, aby sa táto tém v médiách rozoberala. A keďže spôsobom, ktorý sme opísali vyššie spôsobil, že sa všetci navzájom blokujú (mexican stand-off), minimálne pokiaľ je táto vláda vo funkcii tak si je istý, že za to neponesie žiadne následky.

A aha ho – keď už mal Heger prísť o moc, tak z neho vyliezlo, že to ten zlý Sulík stále robil prieky, vyvolával konflikty a snažil sa rozdeľovať a panovať:

O Sulíkovom Machiavelizme podal svedectvo aj Naď:

a priebežne na to upozorňovala Remišová:


Prečo však Matovičova či Hegerova údajne slušná a protimafiánska vláda bola ticho a zametala všetko pod koberec? Prečo boli ticho médiá? Lebo Fico. Lenže karma je zdarma, Slováci cítili, že to nie je úprimné a tak si volia dôveryhodnejšie alternatívy. Je iróniou, že takto vydláždili cestu Ficovi. A keď to vedel Občan S, tak to bolo v podstate verejným tajomstvom. Len sme neboli k sebe úprimný ako spoločnosť. Predstierali sme, že Matovič a Heger je tým slušnejším Slovenskom Ukázalo sa, že to nie je pravda.

Mali sme tu vlády schopné všetkého a tie sa zvyknú označovať ako vlády mafie. Mali sme tu však aj vlády neschopné ničoho; žiadalo by sa dodať neschopné ničoho poriadneho. Tú teraz označujeme ako vlády chaosu. Ukazuje sa, že obe sú rovnako zhubné, pre Slovensko škodlivé a trestuhodné. Majú však spoločné že podľahli vábeniu moci: moc korumpuje a skorumpovala ako vládu schopnú všetkého tak aj vládu neschopnú ničoho poriadneho.

Slováci majú jeden neduh – spoliehajú sa na princa na bielom tátoši, ktorí úrobí robotu (občiasnku aktivitu) za nich. Nuž dobre, Občan S je v niečom ochotný to spraviť a máme množstvo ďalších občanov ochotných robiť množstvo ďalších vecí. Keby sme však nechali pôsobiť občiansku spoločnosť a aktivistov, mohla sa zjednať náprava rýchlejšie, efektívnejšie a bez ohrozenia demokracie do budúcna. Možno aj odborne a nemuseli by sme čakať na Ódora. Aktivisti totiž skutočne majú informácie, akcieschopnosť a aj podporu (aspoň časti) verejnosti. Majú záujem ale nemajú moc, preto nepodliehajú korumpovaniu mocou – a tak odkázaní len na vlastné schopnosti a vytrvalosť dokážu zdanlivo nemožné zázraky.

Naposledy som o tom písal minule:

Tak im zverme dôveru a nechajme Slovákov – občanov nech si sami vybudujú Slovensko – Slušné Slovensko pre Slušných Slovákov. Občan S je svedectvom, že to ide. Platí totiž Havlovo: jednotlivec vyzbrojený pravdou – keď dozrejú podmienky – dokáže ňou poraziť celé armády nepriateľov.  V našej praxi: Keby sme nechali viac priestoru občanom, mohli sme sa už dávno vysporiadať s vládami schopných všetkého aj neschopných ničoho. Je jedna vec ktorej sa boja – suverénneho občana.
Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv.

Teraz najčítanejšie

Marcel Slávik

Občiansky aktivista, predseda Združenia domových samospráv a dlhoročný bojovník za lepší život v mestách aj na vidieku, ochranca prírody. Marcel Slávik sa narodil na Myjave, žije v Bratislave, v Senici a v Sobotišti, ktoré mu prirástli k srdcu a je tu doma. Má tu rodinu, priateľov a rád tu trávi svoj čas športom ale aj kultúrou. Študoval na Fakulte matematiky fyziky a informatiky Univerzity Komenského, fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity, Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici v odbore ochrane životného prostredia a tvorbe krajiny. Teraz študuje právo na Univerzite Komenského. V profesionálnom živote bol manažérom slovenských firiem, úspešne riadil viacero zaujímavých projektov z oblasti infraštruktúry, informačných technológií, dopravy a energetiky. V roku 2006 spoluzakladal Združenie domových samospráv, ktorého je dlhoročným predsedom. Z tejto pozície sa dlhodobo zasadzuje o transparentnosť a zákonnosť rozhodovacích procesov a realizuje mnohé zaujímavé projekty a nápady skavlitňujúce život v meste. Bojuje za práva verejnosti vo verejnom priestore.