Machiavelizmus a byrokracia sú veľmi mocné zbrane. Brániť sa dá najlepšie tak, že im rozumieme. Aspoň je to dobrý začiatok. Ponaučenia z knižiek, na ktorých som sa vtipným spôsobom niečo naučil. Po prvom dieli je tu pokračovanie. Témou je rozprava o niekoľkých dôležitých zásadách a pravidlách v štátnej správe. To aby sa tam lepšie orientovalo a úlohy boli každému jasné. Ešte dve poznámky: 1.) Podobnosť s realitou je čisto náhodná. Posledné čo chcem, je dehonestovať našu štíhlu, pružnú, ochotnú a efektívnu štátnu správu. 2.) Veľmi pekne ďakujem za komentáre k prvému dielu. Nemusíte však písať o tom, ako to nesedí na náš politický systém, lebo ten je iný ako ten v UK. Čaro pôvodného textu od dua Lynn & Jay je v tom, že tieto záležitosti nájdeme v mnohých oblastiach reálneho života, či už v politike, vo firmách, alebo v medziľudských vzťahoch :) Za všemocnú štátnu správu si dosaďte ľubovoľného manipulátora či šedú eminenciu, za politikov ľubovoľný terč, ktorý je potrebné „optimalizovať“ aby to bolo všetko v poriadku, transparentne a hlavne efektívne. Ťažiskom je samozrejme politika, ale niektoré triky sú proste univerzálne. Zároveň si prosím všimnite tú geniálnu schopnosť hodiť vinu na niekoho iného a pritom nestratiť vplyv. Takže späť k veci:

• Aké sú ideálne vlastnosti premiéra podľa štátnej správy?
  • Musí byť tvárny, pružný
  • Sympatický
  • Nijaké pevné názory
  • Nijaké úžasné nápady a túžby niečo zmeniť
  • Musí si nechať poradiť (teda nechať sa zmanipulovať štátnou správou)

• Zákon nepriamej dôležitosti: čím menej sa niečím chcete zapodievať, tým viac o tom hovorte. Napríklad zákon o otvorenej vláde je oxymorón. Buď máte nejaké tajomstvo, alebo nemáte vládu. Ak sa má presadiť zákon o otvorenej vláde, je lepšie, aby bol tento termín v nadpise zákona, ako by mal byť jeho súčasťou. Niekto by sa mohol myslieť, že občania majú právo vedieť. Ale je to naopak, majú právo žiť v nevedomosti. Byť informovaný znamená stať sa spoluvinníkom. Okrem toho, keď občania nevedia čo robíte, potom nevedia, čo robíte zle.
• Nikdy nehovorte dopredu čo si myslíte ako prvý. Nehovorte „Ja si myslím.“ Opýtajte sa: „Čo si myslíte o …?“
• Je naivné si prehlbovať znalosti na úkor autority
• Minister má tieto úlohy
  1. Má byť advokát ministerstva a postarať sa o to, aby kroky úradníkov vyzerali v parlamente a na verejnosti ako rozumné
  2. Je zástupcom ministerstva vo vláde, snaží sa presadzovať legislatívu v parlamente. Pozor – tú od ministerstva, nie svoju
  3. Je chlebodarcom ministerstva – má v parlamente bojovať o peniaze, za ktoré úradníci vykonávajú ich prácu. Toto je jeho najdôležitejšia úloha. Keby sa o ňu nestaral, ministerstvo by sa mohlo zmenšiť tak, že by ho dokázal riadiť aj minister.
  4. Je veľmi dôležité to ministrovi správne komunikovať, napr.: Podradná rutinná robota je pod jeho úroveň, on bol stvorený pre vznešenejšie úlohy.)
• Osobný tajomník má tieto úlohy
  1. Má sa starať o to, aby minister nemal žiadny čas (musí prednášať prejavy, hostiť delegácie, prehrabávať sa v kopách spisov, riešiť krízové situácie a stavy ohrozenia)
  2. Má stáleho tajomníka informovať o všetkých krokoch ministra
• S ministrami, ktorí začínajú zvládať svoju prácu sú problém, pretože:
  1. Sa hádajú
  2. Začínajú zisťovať fakty
  3. Pýtajú sa na príkazy, ktoré zadali niekedy pred polrokom
  4. Keď im poviete, že niečo nejde, vyhrabú nejaký starý papier v ktorom ste povedali, že je to jednoduché
  5. Ak takýto minister existuje, treba ho preradiť. S novým chlapcom sa môže začať pekne s čistým stolom pekne od začiatku
  6. Len čo sa začne minister orientovať vo svojej práci, je potrebné ho neustále posielať na nejakú zahraničnú cestu (summit napríklad)
     1. Kým sa pripraví, je preč, vráti sa a zorientuje sa, uplynie mnoho času
     2. Pokiaľ by sa sťažoval, že o niečom nebol informovaný, môže sa mu povedať, že vec sa stala, keď tam nebol

• Premiéri radi reorganizujú vládu – potom všetci pilne pracujú (ministri sú jediní, čo sa boja reorganizácie vlády)
• Keď je politik v opozícii, vždy hovorí, čo treba a ako to treba zmeniť. Keď sa dostane k moci, väčšinou mu už záleží len na tom, aby sa nič významné nemenilo.
• Moc má ten, kto má stálu funkciu. Dočasná funkcia je impotencia. Rotácia pracovníkov je kastrácia.
• Sloboda informácii je absolútne kľúčová – pokiaľ je v štátnom záujme
• Je nutné vyvarovať sa chýb. A teda – nič nezverejňovať. Pokiaľ nikto nevie čo robíte, nevie, čo robíte zle. Podľa toho ako sú informácie zverejňované, podľa toho beží vláda – hladko, alebo …
• Túžba vyvarovať sa chýb vedie k túžbe mať všetko písomne – úradníci si robia kópie z každého papieru a tieto papiere posielajú ostatným kolegom. V skutočnosti, pokiaľ sa nevynašiel kopírovací stroj, štátna správa fungovala efektívnejšie, pretože úradníci mali menej papierov. Teraz úradníci hlavne čítajú papiere a posielajú ich kolegom, pričom kolegovia im posielajú iné papiere. Len málo z toho sa však dostane von.
• Diskrétnosť je ešte dôležitejšia ako spoľahlivosť, ak ste diskrétny, ste aj spoľahlivý
• Teória schopnému muža: „Schopný muž nehovorí druhému schopnému mužovi, čo by mal schopný muž vedieť.“ Skutočne schopný muž musí predvídať problémy v celej šírke.
• Ponáhľajúci sa minister je zraniteľný minister. Preto treba zariadiť, aby bol v jednom behu.
• Dobrá reč nie je tá, pri ktorej sa dá dokázať že je to pravda, ale taká, pri ktorej sa nedá dokázať, že pravdou nie je
• utajiť nejakú informáciu je veľmi ťažké rozhodnutie. Ale nepodeliť sa o nejakú informáciu, to je rutina
• Je potrebné vedieť odpovedať na nepríjemné otázky tak, aby ste sa vyhli odpovedi
  1. Napadnite otázku (To je ale hlúpa otázka, ako sa môžete opýtať na niečo takého ako…)
  2. Napadnite pýtajúceho sa (Koľko rokov ste vy strávili vo vláde?)
  3. Pochváľte otázku (To je výborná otázka, ďakujem vám. Dovoľte mi, aby som vám tiež odpovedal otázkou…)
  4. Spochybnite otázku (Väčšina otázok obsahuje pochybné tvrdenia, napríklad na otázku „Mnoho ľudí hovorí, že pre vás zákony neplatia“:
     1. Menujte mi aspoň desať tých ľudí
     2. Čo je na tom, v tejto zemi žije milión ľudí, niektorí budú tvrdiť čokoľvek bez ohľadu na to, aké je to nepodstatné, neinformované a od veci.
  5. Predstierajte, že je to nahrané (Viete, došiel som k záveru, že nesúhlasím s tým, čo ste mi navrhoval, aby som odpovedal, ak by ste mi tu otázku položil pred začiatkom vysielania. Správna odpoveď znie…)
  6. Využite časový faktor (To je veľmi zaujímavá otázka a rád by som uviedol deväť bodov, ktoré odpoveď na ňu vyžaduje. A nie, nestačí povedať ani dva body, pretože otázka je príliš závažná, aby som na ňu povrchne odpovedal.)
  7. Napadnite nejaké slovo v otázke (Často? Čomu hovoríte často?)
  8. Napadnite moderátora (Z vašej otázky je zrejmé, že ste nečítal biely dokument o tejto problematike (biely dokument – oficiálny vládny dokument o vládnej politike v určitej oblasti. Zelený je oficiálny dokument o diskusii o vládnej politike v určitej oblasti.
  9. Naznačte utajenie (Existuje vyčerpávajúca odpoveď, ale zahrňuje veci, ktoré sú práve dôverne preberané.)
  10. Hovorte dlho a bez pointy (Potom si už nikto nebude otázku pamätať a nebude teda jasné, či ste odpovedali, alebo nie.)
• Zahmlievanie nepríjemností patrí k základným schopnostiam dobrého ministra. Ďalšie základné schopnosti sú: odďaľovať rozhodnutia, dokázať sa vyhnúť otázkam, manipulovať s číslami, skresľovať fakty a utajovať chyby. Aplikácia:
  1. Ako by ste vysvetlili plytvanie, že v poloprázdnom hangári, kde sa skladuje meď, sa celý rok kúri? Odpoveď: 1. Je tam zima. 2. Nejde len o meď, ale aj o zamestnancov, ktorí chodia dnu a von, prijímajú zásielky, konajú bezpečnostné obhliadky, robia inventúry. 3. Mohli by síce nosiť rukavice, ale to je politika bezpečnosti pri práci čo je mimo našej kompetencie.
  2. Vaša politika stojí daňových poplatníkov milióny. Odpoveď: Nie je na mne, aby som sa vyjadroval k vládnej politike. Za ňu zodpovedá minister. Musíte sa opýtať jeho.
  3. Minister hovorí, že sa máme opýtať vás. Odpoveď: A ja vám hovorím, že sa opýtajte jeho. Ste si určite vedomí toho, že nemôžem povedať na verejnosti, ako ministrovi radím.
  4. Takto neskončíme nikdy. Odpoveď: Môžeme skončiť kedykoľvek chcete.
  5. Čo ten predražený centralizovaný nákup kancelárskych potrieb? Odpoveď: Vyžadovalo by si to vložiť značné právomoci k nakladaniu so štátnymi prostriedkami do rúk úradníkov na nižších stupňoch. Aj keď ide len o sponky? Odpoveď: Vláda zastáva zásadu, že počet ľudí oprávnených k nakladaniu so štátnymi financiami by mal byť obmedzený.
  6. Ale sedliacky rozum hovorí, že ľudia by mali mať možnosť si sami kúpiť sponky na papier. Odpoveď: Vládna politika nemá nič so sedliackym rozumom. Nie je na čase aby sa vládna politika zmenila? Odpoveď: Nie je na mne, aby som komentoval vládnu politiku. Opýtajte sa ministra.
  7. A čo tá strešná záhrada na vládnej budove za stovky tisícov? Odpoveď: Bola vybudovaná v rámci širokého vládneho projektu skúšania rôznych strešných izolácií. Predpokladali sme, že úspory budú väčšie. A predaj zeleniny vykompenzuje časť nákladov. Prečo ste ju nezrušili? Odpoveď: Keď je už vybudovaná? Veď izoluje strechu. A ďalšiu sme už nevybudovali.
• Vyhnúť sa otázkam je dobrá zručnosť, ale dokázať položiť tie správne je ešte lepšia. Keď vysoký predstaviteľ štátnej správy odchádza, jeho potenciálny nástupca by mu mal vedieť položiť tie správne otázky. Napríklad, čo by chcel taký šikovný a skúsený človek robiť na dôchodku (do ktorých vládnych organizácií či podnikov by chcel ísť šéfovať resp. pardón – ako bude môcť prospievať svojej vlasti). Takáto správna otázka mu totiž môže zabezpečiť to, že nahradí odchádzajúceho predstaviteľa a jemu za výmenu dohodí teplé miestečko. Jeho potenciálny nástupca ho samozrejme uistí, že každý uchádzať hodný tohto postavenia bude schopný tieto veci úspešne zariadiť. Tým pádom si rozumejú.
• Tri postuláty štátnej správy
  1. Robiť veci rýchlo trvá dlhšie
  2. Robiť veci lacnejšie je drahšie
  3. Robiť veci tajne je demokratické
• Ten kto nemyslí ako „my“ vnáša do tímu napätie. Napätie je zlé. Každý musí myslieť správne.
• Minister dostáva rezort nie preto, aby v ňom robil nejaké reformy, ale práve preto, aby s ním nič nerobil. Ak by chcel niečo robiť, stály tajomník sa má postarať, aby nič nedokázal.
• Je nevhodné, aby sa expert v danom odbore dostal v hierarchii príliš vysoko. Má robiť len poradné úlohy. Do najvyšších riadiacich funkcií sa majú dostávať len ľudia zo všeobecným vzdelaním, ktorí danej problematike veľmi nerozumejú.
• Jediný koniec ktorý úradníci poznajú, je koniec pracovnej doby. Administratíva ako taká koniec nemá a je večná. Až na veky vekov, amen.
• Nikdy never ničomu, čo nebolo oficiálne dementované.
• V politike vždy záleží na prezentácii – nie je dôležitý obsah, ale názov.
• Dane sa nevyberajú podľa toho, koľko štát potrebuje. Vyberie sa toľko peňazí, koľko sa len dá a potom sa začne uvažovať, na čo sa minú.
• Je dôležité, aby vládla atmosféra spolupráce. Spolupráca znamená, že vy budete robiť to, čo ja vám ja poviem.
• Ak chcete niekoho zmiasť, hovorte resp. píšte nezrozumiteľne. Spletité, ale v skutočnosti bezvýznamné vety sú najlepšie.
• Katastrofa sa katastrofou stáva až vtedy, keď prenikne na verejnosť.
• Štátni úradníci by mali byť prepustení, keď si to zaslúžia. Teoreticky áno, prakticky nie.
• Koncept šetrenia pravdou: je potrebné si dávať pozor, aby ste neklamali, aj keď nehovoríte pravdu. Vykľučkujete z toho tak, že určité veci len naznačujete, ale priamo netvrdíte.
• Ak chcete, aby materiály ktoré idú premiérovi neskúmali experti, označte ich za prísne tajné. Tým sa vyhnete situácii, že by mu ešte mohli povedať, že váš materiál ma značné medzery a vám sa nepodarí presadiť to čo chcete.
• Tajomník potrebuje vedieť všetko, aby mohol posúdiť, čo potrebuje vedieť a čo nie. Premiér nepotrebuje vedieť úplne všetko, iba by ho to zaťažovalo.
• Kabinet potrebuje ambicióznych ľudí, len dôležité je, aby neboli priveľmi ambiciózni.
• Keď sa vás na niečo pýtajú a vy nemáte šajnu, povedzte nejakú frázu, ktorá je tutovka. Je to vždy pravda a čo je bezpečné tvrdiť. „Určité problémy a mierny nepokoj medzi poslancami som zaznamenal (to je normálna situácia a nastáva vtedy, keď nie sú veľké problémy a veľký nepokoj). To je to isté, ako keď vám lekár nevie určiť diagnózu a povie vám, že by ste mali schudnúť a prestať fajčiť.
• Politici sa väčšinu času niečoho obávajú, aby vyvíjali aspoň nejakú činnosť. Keď už niečo robia tak:
  1. Riešia problém
  2. Vyzerá to tak, že sa riešia problém
  3. Vyzerá to tak, že sa pokúšajú riešiť problém

Pokračovanie nabudúce :)

P.S.: Zdroj obrázku: apievangelist.com