Denník N

Naozaj Lasica nenávidel Havla?

Zdá sa, že to je moja novoročná tradícia – na začiatku roka vyvraciam hoaxy písané v mene Milana Lasicu. Tento rok to nie je iné, slovenské internety veselo žhavia oprášený pamflet „od Lasicu“.

zdroj foto: wikimedia.org
zdroj foto: wikimedia.org

Vraví sa, že opakovanie je matka múdrosti. Ak sa však necháte druhý raz nachytať na ten istý trik – ba až podvod, hovorí to o všeličom možnom, len nie o vašej múdrosti.

Začiatkom minulého roka som napísal na tento blog článok, ktorý sa stal najčítanejším textom prvého týždňa existencie Denníka N. Musel som reagovať na doslova pobláznenie Slovákov na Facebooku, vrátane mojich priateľov, ktorí s nadšením zdieľali text kritizujúci dnešnú spoločnosť, pod ktorým bol podpísaný Milan Lasica.

Pritom od textu o tom ako je dnes všetko naprd a za socializmu bolo vlastne všetko lepšie sa Lasica viackrát dištancoval. Totiž pamflet, ktorý začiatkom roka 2015 pobláznil slovenské internety sa virtuálnym prostredím šíril už niekoľko rokov.

Podobné to je aj začiatkom roka 2016, keď „Lasica“ opäť hovorí o tom ako pohŕda Václavom Havlom – bol to podľa neho nemožný umelec a ešte nemožnejší politik. Text je pritom opäť staršieho dáta, konkrétne má už štyri roky, keď prvý raz uzrel svetlo sveta deň po Havlovom úmrtí.

Ako je možné, že si takéto nezmysly nájdu svojho čitateľa aj po rokoch existencie? Môže za to aj čoraz silnejšia pozícia sociálnych médií (a virálneho šírenia informácií) a najmä spoločenská situácia, ktorá podobnému pamfletu praje momentálne viac ako v deň jeho vzniku.

Onou spoločenskou situáciou je dnes jednoznačne stav okolo migrantov, keď ich odporcovia doslova s posadnutosťou a zanietením útočia na protistranu. A práve Václav Havel – hoc štyri roky po smrti – sa stal najjednoznačnejším zosobnením ich odporu – ako najväčší slniečkár, pravdoláskár a pseuhohumanista.

Meno Milana Lasicu čoby autora bolo zneužité na potvrdenie legitimity textu. Samozrejme, autori by mohli nasnímať aj feťáka Dušana, ktorý by vravel aký bol Havel nímand, ale z pera Lasicu to predsa len dostáva väčší význam.

Zaiste, tak ako aj v minuloročnom prípade Lasica nepociťoval nostalgiu voči bývalému režimu (naopak, vo svojich textoch ho opakovane kritizoval, veď bol aj v tom období so Satinským várazne perzekvovaný), takisto nepociťuje nenávisť a pohŕdanie k Václavovi Havlovi. Práveže z viacerých zdrojov vyplýva, že boli osobnými priateľmi a navzájom k sebe pociťovali rešpekt.

Keď to však nadšeným šíriteľom pamfletu vytmavíte, aj tak odpovedajú: „No a čo, že to nepísal? Aj tak to je pravda!“. Absurdné, čo?

Bohužiaľ, dnes majú úspech onakvejšie hoaxy a konšpirácie. Ich cieľom je okrem šírenia nenávisti aj vytvorenie pocitu, že klamú všetci, resp. že „pravda je niekde uprostred“.

Tento stav môže súvisieť s platenou proruskou propagandou (ktorej prítomnosť je nepopierateľná), avšak nepodceňujme aj praobyčajnú a celkom nezištnú ľudskú hlúposť a zlomyseľnosť. Nemôžeme však nad tým mávnuť rukou.

Odhaľovanie hoaxov a konšpiráciou by malo byť naším zásadným cieľom, bez ktorého nemôžeme ochrániť pravdu. Práve pravda je najdôležitejším stavebným pilierom dnešnej spoločnosti a demokracie ako takej.

Alebo ako by povedal klasik: „Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“.

Teraz najčítanejšie

Jakub Nedoba

V júli 2019 sa mi prihodila taká vec, že som sa stal na osem mesiacov poslancom NR SR. Predtým som bol štyri roky mestským poslancom v Senici. A predtým zas aktivistom. No v roku 2020 som ako 31 ročný odišiel na politický dôchodok. Inak ma zaujíma film, literatúra a ázijská kuchyňa. Na súťažnej úrovni sa snažím hrať šach. Narodil som sa v Košiciach, vyrastal v Senici a momentálne žijem v bratislavskom Ružinove.