Denník N

Predvolebné statusy zlyhanie vlády v školstve neprekryjú

Učiteľské protesty a konkrétne návrhy opozície dotlačili ministra školstva k hľadaniu politickej garancie, že v budúcnosti pôjde do vzdelávania viac peňazí ako doteraz. Dva mesiace pred voľbami ide len o plané gesto jedného z členov vlády, ktorá počas štyroch rokov premrhala príležitosť ukázať, že je pre ňu vzdelávanie skutočnou prioritou.

Zdroj fotografie: flickr.com

Minister školstva Juraj Draxler 1. januára 2016 okrem iného uviedol, že „nasledujúce dva mesiace nás čaká postupné predstavovanie zmien, ktorými má školstvo aj veda v ďalších rokoch prejsť. A to najdôležitejšie: sformulovanie politickej garancie, že do školstva a vedy pôjde odteraz toľko peňazí, ako sa na civilizovanú krajinu patrí.“

Prečo hovorí minister školstva  o potrebných zmenách až v poslednej chvíli pred voľbami? Prečo ich nezverejnil skôr, aby mohla odborná aj rodičovská verejnosť preveriť ich zmysluplnosť vo verejnej diskusii, ako sa to robí inde vo vyspelých demokraciách? Odloženie správy o stave školstva z roku 2013 do zásuvky a napochytro zorganizované  dva uzavreté expertné okrúhle stoly v roku 2015 sa totiž za verejnú diskusiu považovať nedajú.

Na zvýšenie objemu financií smerovaných do vzdelávania mala súčasná jednofarebná vláda Smeru tiež dosť času. Aj túto šancu však premrhala. Ak by totiž pre ňu bolo vzdelávanie skutočnou prioritou, na konci volebného obdobia by jeden z jej ministrov nemusel hľadať politické garancie, že v budúcnosti pôjde do školstva viac peňazí. Chválil by sa badateľným nárastom objemu financií do tejto oblasti už v tohtoročnom štátnom rozpočte. Pravda je však taká, že v roku 2016 pôjde celkovo do školstva takmer o pätinu menej peňazí než v roku 2015.

Výdavky na regionálne školstvo, teda na základné a stredné školy, sa v roku 2016 plánujú na úrovni 1,53 miliardy, čo je oproti roku 2015 nárast o 72 miliónov eur. V tom je započítané aj zvýšenie platov učiteľov o 4 percentá, o ktoré vláda zvýšila platy aj ostatným zamestnancom v štátnej a verejnej správe.

Tento nárast nie je podľa učiteľov dostatočný, keďže požadovali  7-percentné navýšenie z dôvodu dlhodobého podfinancovania školstva v porovnaní s inými krajinami OECD. Preto po jesenných protestných akciách ako Zraz dlhých nosov, Učiteľská kvapka krviBabysitting Day plánujú v tomto roku ostrý štrajk.

Konkrétny návrh zvýšiť objem financií do vzdelávania o 30 % je pritom známy už od leta, vrátane rozpočtového záväzku, a neprezentoval ho minister Draxler ani strana Smer. Vláda sa teda mohla pri zostavovaní rozpočtu inšpirovať, no skutočný záujem podporiť rozvoj vzdelávania nemala.

Naopak, minister Juraj Draxler koncom roka 2015 učiteľom odkázal: „Nemôžete prísť s tým, že sa má pripravený štátny rozpočet zmeniť rádovo o pol miliardy. To jednoducho nie je možné takto za niekoľko dní.“  Len o pár týždňov neskôr sa vláda pochválila, že deficit za rok 2015 je o miliardu nižší, ako bolo plánované.

O čom vlastne majú byť tie Draxlerom hľadané politické garancie? O tom, že Smer sa možno niekedy v budúcnosti rozhodne presunúť aspoň časť z toho, čo neprehajdáka inde, do oblasti, kde peniaze už roky zúfalo chýbajú? A kto tomu po tom všetkom ešte uverí?

Teraz najčítanejšie

Zuzana Zimenová

V oblasti vzdelávacej politiky sa pohybujem už niekoľko rokov ako analytička portálu Nové školstvo a autorka viacerých koncepčných návrhov a školských právnych predpisov. Patrím medzi iniciátorov kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Od novembra 2016 som poslankyňou NR SR. V nadchádzajúcich voľbách sa uchádzam o hlasy voličov s číslom 28 na kandidátke SaS. Viac na www.zimenova.sk