Prosím, (ne)buď dokonalý(á)

Milí,

z dokonalosti mi je na vracanie. Vyslovene ma desí. Prečo po nej ľudia túžia? Nie, veď normálne sa pýtam teraz, tak mi, prosím, vysvetlite, lebo ja tomu nerozumiem.

Čo je na nej také skvelé? Myslíme si, že keď sa nám podarí dosiahnuť ten pomyselný bod božskej dokonalosti, budeme mať lepšiu prácu, nájdeme konečne vysnívaného partnera alebo nás dokonca budú mať ľudia viac radi?

Trt makový.

Honba za dokonalosťou je utrpenie, a to doslova. Nič nie je horšie ako keď mama povie svojmu dieťaťu „ale Katka napísala tú písomku lepšie než ty“ alebo muž žene „nejak ti zadok za poslednú dobu narástol“, či ona jemu „ale Karol by to zvládol opraviť.“

Všetko sú to na prvý pohľad viac či menej nevinné poznámky, ktorými sa častokrát možno snažíme toho druhého nejak veľmi neokrôchane namotivovať, no v skutočnosti mu len priamo do ksichtu hovoríme, že nie je dosť dobrý.

Aj takto môže vzniknúť obsesia dokonalosťou. Ľudia, ktorí sa za ňou ženú sú, a vždy budú, veľmi nešťastní. Lebo cieľ je v nedohľadne. Vždy, keď si myslíme, že ešte toto, a už to bude super, príde niečo nové, a ďalšie. Efekt snehovej gule, ktorá sa nikdy neprestane nabaľovať.

Ja viem, že v dnešnej dobe je extrémne náročné nepodľahnúť tlaku okolia. Nemať na sebe gram tuku, ani jednu celulitídnu jamku na zadku, mať pekáč buchiet na bruchu, nos ako Audrey Hepburn, či pery ako Angelina Jolie (ktorá ich má, btw, tiež napichané). Tlak na výkon, byť furt krásny, milý, usmievavý, neomylný. Už ma, kokos, nechajte len tak chvíľu byť, prosím!

Krásni, dokonalí ľudia hľadia na nás z billboardov, televíznych obrazoviek i zo stránok časopisov. Málokedy však vieme vidieť, akým hell si musia prechádzať, aby boli „dokonalí.“ Logicky sa teda pýtame, čo je s nami zle. Nič. Absolútne nič.

Nenechajme sa zlomiť. Dokonalosť je nedosiahnuteľná méta, ktorá nás zožiera zvnútra ako kyselina. Je to cesta, nie cieľ. Ak si spravíme z dokonalosti mantru, skôr či neskôr nás to zabije. Takisto ako porovnávanie. To je tiež hlboko zakódovaný vzorec z ktorého sa ide ťažko von. Čím to je, že furt kukám, čo má suseda oblečené a koľkokrát ide za rok na dovolenku, prípadne či má lepšie zavesené prádlo na balkóne ako ja? Zjednodušene by sa dalo povedať, že dosť veľa tu zohráva darwinovský princíp. Silnejší a lepší predsa prežije. To nám ide z hlavičiek ťažko von. Ale skúsme to nevzdať. Skúsme pátrať po tej pravej motivácii. Ozaj budem niečo menej, keď to prádlo bude povešané inak? Keď tento rok na žiadnu dovolenku nepôjdem?

Viete, pred nejakým časom som spoznala jedného muža. Volajme ho Peter. Na prvý pohľad pôsobil zdravo sebavedome, a čo si budeme hovoriť, takí muži sú sexy. Big dick energy ako sa patrí. Lenže čím viac som Petra spoznávala, tým viac sa začali ukazovať jeho vnútorné neistoty. Po desiatej večer zásadne nejedol. Lebo mu vraj narástol pupok. Aj keď bol veľmi hladný a veľmi chcel, aj keď mal výdaj energie. Nevedel povedať ani jednu svoju kvalitu. Dobre, jednu možno áno. Asi sa nemusíme ale baviť o tom, že je to poľutovaniahodne málo. Myslel si o sebe, že je starý a škaredý. Medzi nami – vyzerá ako David Duchovny, presne v tomto období. Age like fine wine.

Čo chcem povedať je, že Peter je skvelý a výnimočný muž. Láskavý, vtipný, veľmi smart, asertívny, čestný. Len škoda, že sa nemá rád. A nič pekné, čo na ňom vidia ostatní on sám nie je schopný vidieť. Koľko takých Petrov a Petier behá po tomto svete? Veľa. Veľmi veľa. Ako môžeme takýmto ľuďom pomôcť? Tým, že im napríklad budeme hovoriť, ako ich vidíme našimi očami.

Vety typu „veď ty si super a múdry“ si rovno pýtajú odpoveď „ale nie som..“, lebo človek sa tak skrátka nevidí.

Môžeme však skúsiť povedať „podľa mňa si skvelý  a vôbec si nemyslím, že si starý.“

Well, to znie trošku inak, čo poviete? Nikto vám predsa nemôže vziať vaše myšlienky z hlavy, ani vaše názory. Takéto vyjadrenie dokážu ľudia lepšie prijať . Nemajú takú potrebu oponovať a častejšie sa nad nimi dokážu aj zamyslieť. Lebo ich nikto nehodnotí. Len počúvajú ako ich vidia iní.

Nie vždy však takáto snaha vie priniesť nejaké ovocie. Niekedy sú vzorce sebalásky tak hlboko poškodené, že bez odbornej pomoci to skrátka nejde.

Naše cesty s Petrom sa rozišli. Peter sa nevie mať momentálne rád, a preto nevie mať rád ani nikoho iného. Peter má pocit, že je nanič a že mi nemá čo ponúknuť. Mňa z toho bolí srdce, ale aj taký je život.

Prosím, skúsme nebyť ako Peter. Skúsme byť dokonalí v našej nedokonalosti. Skúsme začať ľúbiť naše kilá, pokiaľ nám nevyrábajú zdravotné problémy ovšem, zaľúbme sa do našich znamienok, jaziev alebo strií. Skúsme sa naučiť mať rád aj naše slabé stránky. Nie som trpezlivý? V poriadku. Ale za to viem byť napríklad super spontánny a zábavný.

Vďaka nim sme to MY. Nedovoľme, aby nám naše sebaprísne oko bránilo ľúbiť druhých.

Čiže áno, Anička, tvoje úzke pery sú úplne ok a nekukaj už toľko na tie babenky na MTVčku, prosím. Aj tvoj menší pivný pupok je v pohode, Dušan. Kľudne si ten Staropramen večer pri telke daj, keď si celý deň behal na stavbe. A ty, Lenka, kúp si tie dvojdielne plavky, čo sa ti tak páčia. Aj keď máš po tehotenstve popraskané brucho. Sme super presne takí, akí sme!!!

Takže v skratke.

Snažiť sa o dokonalosť je ok. Snažiť sa o dokonalosť na margo akýchkoľvek radostí a pôžitkov, ktoré nám život ponúka nie je ok. Mať sa rád je viac než ok. Nemať sa rád nie je vôbec ok. A ak to tak máš, prosím, skús o svojich neistotách pre začiatok hovoriť aspoň s najbližšími a počúvaj, čo ti hovoria. Ak by si o tebe mysleli, že si debil alebo debilka, tak by ti to isto chrstli jak vřící olej do tváře už dávno predtým. :)