Denník N

Peniaze v hrsti a umenie na streche

O novom naštudovaní inscenácie Deň radosti v Štúdiu L+S

Milan Lasica a Július Satinský (L+S), vážení, narobili v živote veľa užitočných vecí. Napísali aj divadelnú hru. Deň radosti sa volá. Trvalo takmer 40 rokov a zabávači Svätopluk Malachovský, Michal Kubovčík a Jozef Adamčík prišli na to, že optimista, pesimista a klavirista sú postavy, ktorých by sa mohli zmocniť aj ako ľudia, aj ako interpreti. A neznámy umelec tých troch prepísal na nich. Z L+S tam nechal jednu vetu – Ja som vedel, že to nevyjde.

A výsledok? Nebolo to najlepšie. Nečudujem sa, že neznámy umelec sa pod svoje dielo nepodpísal. Nevyšlo to.

Preč je rozhovor optimistu, ktorý verí, že to nevyjde, s pesimistom, ktorý neverí, že sa to môže pokaziť, z času na čas prerušovaný nemiestnymi poznámkami hladného klaviristu. Preč je karneval nádejí a sklamaní, preč je kontrast cností a nerestí, preč sú najneočakávanejšie pointy, ktoré tak presne popísali pohyb našej ťažko skúšanej slnečnej sústavy. Preč je dramaturgia, preč je metafora, preč je humor.

Ani len tá prestávka nezostala, cez ktorú by sa divák mohol nenápadne vytratiť z hľadiska do kuloárov.

Pribudli ako vajce vajcu si podobní panáci z reality show, pribudla komunálna satira, neustále sa opakujúce sa rovnaké vtipy a Deus ex machina, ktorá prezrádza pointy hneď na začiatku. A alibistická pesnička na koniec.

Ale zostali mená dvoch autorov, ktorí však s dielom nemajú nič spoločné. Načim vymyslieť nový termín. Keď niekto niekomu ukradne umelecké dielo a podpíše sa podeň, je to plagiát. Ale ako nazvať to, keď niekto napíše paškvil a podpíše to menami majstrov? Krádež identity?

Umenie nepoučuje, neusmerňuje, len človeka jemne pinkne. Mňa toto predstavenie riadne koplo do zadku. Aj keď musím podotknúť, že zrejme iba mňa, lebo publikum po predstavení povstalo v ovácie.
An gró.

22.5.2023

Teraz najčítanejšie