Denník N

Fakty o verejných financiách ukazujú omyl ministra

Kto má pravdu o stave verejných financií? Standard & Poor´s alebo nový minister financií? Pozrime si factcheck, ako si ho robia investori či ratingové agentúry.

V piatok 19.5. uverejnil Denník N článok „Verejné financie sú historicky v najhoršom stave, treba konať, hovorí minister Horváth“.

V ten istý deň najrenomovanejšia svetová ratingová agentúra S&P zlepšila výhľad ratingu SR A+ z negatívneho na stabilný.

Každý v tom musel vidieť zjavný rozpor. V nedeľu 21.5., t. j. po 48 hodinách relevantní vládni činitelia opustili tento komunikačný naratív, pričom ho zmenili na „verejné financie nevyzerajú celkom dobre“ (premiér Ódor) a „vo verejných financiách sú riziká“, resp. „verejné financie sa z pohľadu dlhodobej udržateľnosti dostali do vysokého rizika“ (minister financií Horváth v statuse na otázku: Aký je stav verejných financií?). Vláda teda vo veľmi krátkom čase správne rezignovala na fakticky chybný komunikačný naratív o „najhoršom stave verejných financií v histórii“. Fakty totiž nepustia. Uvediem štyri nosné argumenty.

  1. Úrokové sadzby

Stav verejných financií nie je vec názoru. Jeho reálnym zrkadlom sú finančné trhy a investori na nich. Sú to reálne fyzické a právnické osoby, ktoré nesú za svoje rozhodnutia plnú hmotnú zodpovednosť. Ak kúpia dlhopis a tým požičajú peniaze niekomu a pomýlia sa – prídu o svoje peniaze. Kým akýkoľvek analytik (aj aktivista, vládny či opozičný politik, komentátor, atď.) prezentuje svoj názor, robí to takpovediac „bez rizika“. To je komfortná pozícia, ktorá môže viesť aj k hyperbolám, či k aktívnej prezentácii iných záujmov (politika). Rozdiel medzi názorom analytika a investora je asi taký, ako pri majstrovstvách sveta v hokeji povedať „myslím si, že Slovensko hrá najhoršie v histórii a vypadne“ oproti „myslím si, že Slovensko hrá najhoršie v histórii a vypadne a stavím na to 10 tisíc eur“. Presne tak to je aj na finančných trhoch – názorov sú tisíce, často aj protichodných, ale realitu tvoria skutočné investičné rozhodnutia. (Môže vám zo znaleckého posudku vychádzať, že váš byt má hodnotu 100 tisíc eur. Ale keď vám nikto zaňho nechce ponúknuť viac ako 85 tisíc eur, je to realita. Žiť budete z peňazí, ktoré Vám zaplatí trh, nie znalecký posudok či odhad.)

Čo teda hovoria finančné trhy na históriu verejných financií v SR? Posledných 10 rokov je situácia relatívne stabilizovaná s výnimkou začiatku pandémie. Dramatické roky boli napr. 1993, 1998, 2009. Za všetky uvediem rok 1998: SR mala zásadný problém vôbec uhrádzať svoje záväzky a získať financovanie od investorov, dlhšie emisie (nad 1 rok) boli skoro nemožné, financovali sme sa takmer výlučne len ročnými poukážkami. Priemerný úrok emisií v roku 1998 bol 16,92 až 30,90 %, maximálny 31,99 %.

Aký úrok od nás žiadajú investori dnes? Keďže nemáme problém robiť emisie mnohoročné (bežne 10-15-ročné, prípadne aj dlhšie), pripájam celú výnosovú krivku:

Ročné peniaze nám v roku 2023 trh dáva s úrokom 2,6 %, 15ročné za 3,8 %. To je desatina úrokov z 1998.

  1. Rating od nezávislých svetových agentúr

Investori sa pri svojich rozhodnutiach dlhodobo opierajú o podporný názor skutočne nezávislých analytikov – ratingových agentúr. Čo hovoria ratingové agentúry na stav verejných financií v histórii SR?

Ratingové agentúry delia dlžníkov do 2 skupín – kvalitní získavajú investičný rating (t. j. „dlhopisy vhodné pre investorov“), nekvalitní len špekulatívny rating (t. j. „dlhopisy vhodné len pre špekulantov“). SR bola v minulom storočí, cca do roku 2000 vhodná len pre „špekulantov“, v tomto storočí získala a udržiava kvalitu verejných financií vhodnú pre investorov, postupom času dokonca A kvality. V roku 2000 sme mali nízke špekulatívne ratingy BB+, Ba1 a BB+, dnes od tých istých Top3 agentúr Áčkové investičné A+, A2, A. Ratingové agentúry výrazne podmieňujú rozhodnutia investorov a bánk. Úrokové sadzby, spready a ratingy sú jasnou priamou odpoveďou, podloženou reálnymi peniazmi, o tom, v akom stave sú verejné financie. Základné pravidlo investorov na finančných trhoch totiž znie: Trhy majú vždy pravdu.

Pre širší kontext doplním aj ďalšie analytické ukazovatele (hoci ich nepovažujem za dôležitejšie ako vyššie uvedené). Tie najpodstatnejšie resp. kritériá 1. kvality nám boli definované ako konvergenčné podmienky vstupu do eurozóny, pričom fiškálne (t.j. týkajúce sa verejných financií) boli dve:

  • Verejný deficit do 3% HDP,
  • Verejný dlh do 60% HDP.

Oba vyššie spomenuté údaje nájdete aj na titulnej stránke MF SR, či na stránke ARDAL atď.

  1. Deficit

Fakty – deficit v roku 2022 dosiahol 2,04 %. SR dosiahla vyšší deficit ako 2,04 % vo všetkých rokoch svojej histórie s výnimkou obdobia 2017-19. Mimoriadne vysoké deficity (nad 6 %) boli vykázané v rokoch: 1996 (9,82 %), 1997 (6,27 %), 1999 (7,17 %), 2000 (12,63 %), 2001 (7,22 %), 2002 (8,22 %), 2009 (8,15 %) a 2010 (7,5 %).

V histórii SR boli teda len 3 roky, kedy sme dosiahli deficit nižší ako v roku 2022. Štvrtý najlepší výsledok v 30-ročnej histórii sa nijako nedá označiť za najhorší stav.

  1. Dlh

Pandémia, energokríza, vojna na Ukrajine aj boj s infláciou zatlačil na verejné financie krajín v celej Európe, tých na hranici s vojnou obzvlášť. V dôsledku toho sme sa dočasne priblížili (2020) a jednorazovo (2021) aj dostali nad hranicu Maastrichtského kritéria. Treba však k tomu doplniť tri poznámky:

  • Rozhodujúca časť nového dlhu „leží v štátnej pokladnici“ a slúžila na vytvorenie historickej najvyššej rezervy 8,7 mld. eur – aby nás akákoľvek neistota v najbližších mesiacoch nezastihla nepripravených (na rozdiel od jari 2020, keď pokladnica klesla na kritických 1,5 mld. eur.)
  • Čistý dlh, t. j. hrubý dlh očistený o túto hotovosť, za 3 roky vzrástol len relatívne málo, zo 43,4 na 47,7%.
  • V roku 2022 sme sa opäť dostali pod úroveň 60 % (presne na 57,8 %).

Takže dnes je SR len jedna z 9 krajín spomedzi 27 v EÚ, ktoré v roku 2022 splnili Maastrichtské kritériá.

Toto sú 4 najdôležitejšie ukazovatele poskytujúce obraz o zdraví a kvalite verejných financií. Existuje mnoho druho- a treťotriednych ukazovateľov, ale sú nižšej kvality, nižšej výpovednej hodnoty a rádovo nižšieho vplyvu.  Časť analytickej obce v SR sa dnes vidí napr. v ukazovateľoch „dlhodobej udržateľnosti“. Osobne ich tiež považujem za relevantné a podstatné (za vlády, počas ktorej som bol na MF SR v pozícii štátneho tajomníka, sme zaviedli pre tieto ukazovatele dôležité výdavkové limity), ale nepreceňujem ich, rovnako ako ich nepreceňujú ani investori. Totiž, hovoriť o dlhodobej udržateľnosti v horizonte 50 alebo dokonca 80 rokov je veľmi zaujímavé a zmysluplné analytické modelovanie, ale – je to stále len analytické modelovanie. Kto žije reálny aj ekonomický život na Slovensku, vie, že aj keby sme dnes mali prebytkový rozpočet a nulový verejný dlh, nevie z toho vyčítať o stave slovenských verejných financií o 50-80 rokov. Nevieme, kto vyhrá voľby, aké budú jeho politické priority a aké výdavkové či príjmové politiky bude realizovať.

Dnes je štátna pokladnica historicky preplnená s takmer 9 miliardami eur. Šíriť do sveta, že krajina má najhoršie verejné financie v histórii, je hazardovaním so Slovenskom. Nehlásajte do lesa slová, ktorých ozvenu si neželáte počuť – mohli by sa vám aj splniť. Banky a investori totiž neveria dlžníkom, ktorí si neveria sami.

Preto som rád, že úradnícka vláda svoju komunikáciu zmenila, aj keď stále nie dostatočne.

Teraz najčítanejšie

Marcel Klimek

autor trilógie "Nemecký štandard pre Slovensko", makroekonóm, člen dozornej rady Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, bývalý štátny tajomník ministerstva financií