Pohľad katolíka na iné kresťanské cirkvi a otázka Milosti (CKSS)
V predchádzajúcom blogu som predstavil môj pohľad na Rímskokatolícku cirkev, ktorej som členom. Teraz by som Vám rád predstavil môj pohľad na iné kresťanské cirkvi. Som za jednotu kresťanov. Ježiš založil len jednu Cirkev. My ľudia sme však za dvetisíc rokov dokázali túto Cirkev rozbiť na mnoho odnoží a teraz sa delíme na katolíkov, evanjelikov, gregokatolíkov, pravoslávnych, baptistov, adventistov a pod. Jedni boli neraz v minulosti v postavení „nedaj sa“ a druhí „neboj sa“ a výsledok bol delenie. Neraz deleniu predchádzali aj závažné dôvody a mnohé výhrady mali svoje opodstatnenie. Nemám však na mysli organizačnú jednotu. Nie som naivný, tá sa nám ťažko podarí dosiahnuť, lebo každá cirkev má to svoje vlastné, na čom jej záleží trochu viac, ako nejakej druhej cirkvi. Mám na mysli jednotu vzťahov, spolupráce a povedomia toho, čo, presnejšie Kto nás spája. Veď aj zásadou ekumenizmu je v podstatnom jednota, v nepodstatnom sloboda a vo všetkom láska. Ak by sme fungovali takto, neboli by náboženské konflikty. Tie však boli žiaľ už od počiatkov Cirkvi, ako to zachytáva apoštol Pavol: „Od ľudí z domu Chloé som sa totiž dozvedel o vás, bratia moji, že sú medzi vami sváry. Mám na mysli to, že každý z vás hovorí: ‚Ja som Pavlov!‘ ‚Ja som Apollov!‘ ‚Ja zas Kéfasov!‘ ‚Ja Kristov!‘ Veď či je Kristus rozdelený?“ (1Kor 1,11-13 SEB). A táto otázka apoštola Pavla je aktuálna aj pre kresťanské cirkvi dnešnej doby. Rozdelení sme my ľudia a nie Ježiš.
Aký bol postoj Ježiša v tejto oblasti zachytávajú samotné evanjelia o jeho živote. Keď sa apoštol Ján prišiel Ježišovi posťažovať, že niekto vykonáva Ježišovu službu v jeho mene a pritom nechodí s Ježišom, hovoriac : „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Bránili sme mu v tom, pretože nechodí s nami.“ (Lk 9,49 SEB), Ježiš Jánovi povedal: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“ (Lk 9,50 SEB). Takto sa aj ja ako katolík snažím vnímať členov iných kresťanských cirkví. A nevnímam ich len takto, ale ako bratov a sestry vo viere v Ježiša ako Božieho Syna.
Ježišovi bola jednota kresťanov (jeho nasledovníkov) veľmi drahá. Je to zachytené v Ježišovej modlitbe pred jeho zajatím a ukrižovaním: „Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno — ja v nich a ty vo mne, aby boli tak dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma ty poslal a zamiloval si si ich tak ako mňa.“ (Jn 17,20-23 SEB).
Teda môj postoj k iným kresťanským cirkvám je priateľsky a otvorený a chcem, aby popri mojej Rímskokatolíckej cirkvi ohlasovali Ježiša. Pre niekoho je lepšie, keď bude v živote katolíkom, pre iného zase, že bude evanjelikom, pre iného zase, že bude členom nejakej inej kresťanskej cirkvi. Hlavne nech je v slobode Ježišov a má s ním osobný vzťah, lebo práve ten spôsobuje v našich životoch zázraky. Či už ide o zázrak našej zmeny k lepšiemu, zázrak väčšej lásky k iným, zázrak väčšej ochoty k pomoci, zázrak slobodnejšieho života, ale i zázrak uzdravenia a pod. Verím, že keď budeme k sebe vzájomne pristupovať takto a nebudeme svätosväte tvrdiť, že naša cirkev je tá naj, bude naše zjednotenie oveľa reálnejšie ako je to dnes. Nie sme si konkurenti, ale sme spolupracovníci.
V súčasnosti sa veľa píše ohľadom odmietnutia registrácie cirkvi Milosť (Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska). Nepoznám celé jej učenie, z toho však čo poznám, nezachytil som, že by sa niečím odchyľovali od iných kresťanských cirkví. Ak sa držia Svätého Písma (Biblie), čo si myslím, že sa držia, je možný slobodný vstup a výstup ich členov a kráčajú v súlade so zásadami tolerancie a slobody, nemyslím si, že by sa malo brániť ich registrácii. A to zvlášť, ak je táto cirkev už registrovaná v okolitých štátoch a má rovnaké učenie u nás, ako v iných štátoch. To, že kladú zvýšený dôraz na finančné príspevky zo strany ich členov nemôže byť, vzhľadom k tomu, že nemajú príspevky od štátu, ako majú napr. veľké kresťanské cirkvi, nič zavrhnutiahodné. Inštitút desiatkov poznáme aj my katolíci, či iné kresťanské cirkvi. Samozrejme všetko sa musí konať v slobode, bez manipulácie a transparentne. To, že prežívajú svoju vieru viac emočne skrz charizmatický prúd, ku ktorému sa hlásia, tiež nie je nič nezvyčajné. Obdobný prúd je vnútri skoro každej inej kresťanskej cirkvi a v značnej miere rastie aj v naše Rímskokatolíckej cirkvi. Veď aj samotný synodálny proces v našej cirkvi je založený na tom, aby nás viedol Duch Svätý. Viera sa dá prežívať rozumom i emóciami. Je super, keď idú ruka v ruke. A ak majú zo strany Milosti ostrý tón k väčším kresťanským cirkvám, možno práve zo strany väčších kresťanských cirkví by mohli zažiť vzor prijatia, lásky a rešpektu, ktorý by mohol otvoriť dvere diskusii aj na ich strane. Samozrejme, pre komunikáciu vždy musia byť prístupné obe strany a neplatí, že „kto nie je s nami, je proti nám“, Ježiš to povedal takto: „…kto nie je proti vám, je za vás!“. No ďalší krok je na samotnej Milosti, ako chcú jej predstavitelia postupovať, aby odstránili pochybnosti v tých oblastiach, pre ktoré zaregistrovaní neboli.
Na základe toho Pavlovho: „Veď či je Kristus rozdelený?“ prajem všetkým kresťanským cirkvám, aby pravdivo, v láske a nenútene v slobode ohlasovali evanjelium (zvesť) o Ježišovi. Zvesť, ktorej základom je to, že Ježiš nám zjavil Boha ako dobrého Otca, ktorý nás miluje, že z lásky k nám Ježiš zomrel na kríži, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil do neba a zoslal nám Pomocníka, Obhajcu a Tešiteľa Ducha Svätého, ktorý je s nami: „…ty si so mnou.“ (Ž 23,4 SEB). A ako vstal z mŕtvych Ježiš, tak vstaneme z mŕtvych aj my a náš život bude pokračovať vo večnosti. To je zostručnená nádej, ktorú ponúka Ježiš prostredníctvom mojej Rímskokatolíckej cirkvi, ako i iných kresťanských cirkví.
