Experimentovať sa oplatí
Počas britskej nadvlády v Indii sa výrazne rozšírili jedovaté kobry. Britská vláda preto v snahe obmedziť ich počet ponúkla finančnú odmenu za každú zabitú kobru. Vládna snaha však mala presne opačný efekt, ľudia začali kobry vo veľkom chovať, aby získali odmenu. Keď vláda toto nariadenie rýchlo zrušila, chovatelia pustili už bezcenné zvieratá na slobodu. Efektom vládnej politiky tak bolo znásobenie počtu kobier.
Tento príklad nám ilustruje, ako môžu niektoré verejné politiky viesť k nechceným dôsledkom. Ekonómia totiž nie je exaktná veda a tak nevieme s úplnou istotou predpovedať všetky efekty konkrétnych politík. Analytici sa preto radi opierajú o skúsenosti z iných krajín, v ktorých podobné opatrenie už bolo zavedené, alebo využívajú rôzne nástroje, aby skúmané efekty odhadli čo najpresnejšie. Práve takýmto nástrojom sú aj behaviorálne experimenty, ktoré v poslednom desaťročí zaznamenali veľký rozmach.
Behaviorálna a experimentálna ekonómia
Experimentálne metódy nám pomáhajú skúmať skutočné ľudské správanie v kontrolovanom prostredí a otestovať verejné politiky pred tým, než ich aplikujeme celonárodne. Dokážeme sa tak vyvarovať nielen ich nechceným dôsledkom, ale aj zbytočným finančným nákladom. Príkladom je nedávny experiment z Fínska, v ktorom relatívne malá časť občanov dostala základný nepodmienečný príjem a následne bola porovnaná s kontrolnou skupinou, ktorá základný príjem nemala. Tento experiment ukázal, že základný príjem môže mať veľa pozitívnych efektov na jednotlivcov aj na celú spoločnosť a práve vďaka experimentálnym metódam bolo možné túto intervenciu otestovať a po zvážení finančných nákladov tak podporiť či zamietnuť jej nákladné celoplošné zavedenie.
Behaviorálna ekonómia nás zároveň učí, ako ľudí správne motivovať alebo postrčiť k prospešným rozhodnutiam. Môže ísť napríklad o podstúpenie preventívnych prehliadok u lekára, vďaka ktorým sa dajú odhaliť závažné choroby v počiatočných štádiách a výrazne tak zvýšiť pravdepodobnosť vyliečenia. Takéto experimenty už boli uskutočnené vo viacerých krajinách. Ako príklad môžeme spomenúť úspešný experiment zo Spojeného kráľovstva zameraný na prevenciu kolorektálneho karcinómu, na ktorý máme aj na Slovensku zbytočne vysokú úmrtnosť.
Experimentálne tímy vo svete a u nás
Vo svete existuje už pomerne veľké množstvo takzvaných behaviorálnych alebo experimentálnych jednotiek, a to ako v súkromnom tak aj vo verejnom sektore. Pionierom v tejto oblasti bol britský Behavioral Insights Team (BIT), ktorý je známy aj pod názvom Nudge Unit. Práve táto jednotka svetu ukázala, že behaviorálne intervencie sa jednoducho oplatia, keďže pre britský rozpočet dokázali zabezpečiť dodatočný príjem desiatok miliónov libier mesačne na lepšom výbere daní. Vďaka inému projektu sa zase v Spojenom kráľovstve zaregistrovalo takmer 100 000 nových darcov orgánov. To poukazuje na to, že behaviorálne intervencie môžu priniesť nielen finančné, ale aj spoločenské benefity. V súčasnosti majú svoje vlastné behaviorálne jednotky už aj celosvetovo pôsobiace inštitúcie ako je Svetová banka a Medzinárodný menový fond.
Približne v polovici minulého roka vzniklo aj naše Oddelenie behaviorálnych a experimentálnych analýz (OBEA) na Inštitúte finančnej politiky (IFP). Našim hlavným zámerom je testovať verejné politiky ešte predtým ako sú plošne implementované, aby sme vedeli zhodnotiť ich účinnosť a pomôcť tak tvorcom politík robiť dobre informované rozhodnutia založené na dátach a dôkazoch. Na dosiahnutie tohto cieľa chceme využívať moderné experimentálne metódy naprieč celou verejnou správou. Venujeme sa však aj zefektívňovaniu už existujúcich politík pomocou rôznych behaviorálnych intervencií.
Správne napísané listy môžu priniesť milióny eur
Náš prvý experiment bol uskutočnený v spolupráci s Finančným riaditeľstvom a Útvarom hodnoty za peniaze a bol postavený na listovej kampani. Tá sa pomocou rôznych behaviorálnych aspektov snažila postrčiť k náprave ľudí, ktorí v posledných rokoch dosiahli príjem z predaja nehnuteľnosti, ale nepriznali ho v daňovom priznaní. Takýto prístup sa totiž ukazuje ako výrazne lacnejší a zároveň aj príjemnejší pre dlžníka v porovnaní s daňovou kontrolou. Vďaka tomuto projektu sa podarilo vyzbierať dodatočných 2,5 milióna eur do štátneho rozpočtu a otvoriť dvierka pre vznik samotného oddelenia. Komentár k projektu môžete nájsť na webstránke Inštitútu finančnej politiky (IFP).
V spolupráci s Rozhlasom a televíziou Slovenska sme následne zrealizovali podobný experiment na zlepšenie výberu koncesionárskych poplatkov jednoduchou úpravou zasielaných upomienok. Aj tento projekt priniesol úspech, keďže preformulovanie zasielaných listov prispelo k lepšiemu výberu dlžnej čiastky a motivovalo viac ľudí pravidelne platiť koncesionárske poplatky. Ďalší takýto projekt prebehol v spolupráci so Sociálnou poisťovňou a jeho cieľom bolo informovať a motivovať živnostníkov, aby si zriadili alebo zmenili trvalý príkaz, a platili tak správne poistné na sociálne poistenie. Najúspešnejšia formulácia zasielaného listu obsahovala hrozbu negatívnymi dôsledkami neplatenia v kombinácii s apelom na spoločenské normy a reciprocitu. Celkovo by vďaka týmto projektom bolo možné ročne vyzbierať dodatočných 450 000 eur, ktoré chýbajú v zdravotníctve a školstve.
Nevenujeme sa iba listovým kampaniam
V minulom roku prebehli aj dva projekty, v ktorých nebol odoslaný žiadny list a ich primárnym cieľom dokonca ani nebol finančný výnos. Prvým z nich bol pilotný experiment zameraný na dezinformácie o vojne na Ukrajine, ktorý prebehol v laboratórnom prostredí v spolupráci s Ekonomickou univerzitou v Bratislave a Slovenskou akadémiou vied. Cieľom tohto projektu bolo zistiť, aký spôsob komunikácie o vybraných dezinformáciách najlepšie bráni ich šíreniu. Druhý takýto projekt bol zase zameraný na úsporu energií vo verejnom sektore, keďže kvôli vysokým cenám elektriny a plynu (a hlavne hrozbe jeho nedostatku), bolo nevyhnutné šetrenie aj v rámci štátnej správy. Naše oddelenie preto v spolupráci s ostatnými rezortmi pripravilo informačnú a behaviorálnu kampaň s cieľom motivovať zamestnancov verejného sektora k úspore energií. Obsah informačnej kampane môžete nájsť na webstránke Úradu vlády SR.
Aj v tomto roku budú uskutočnené terénne experimenty vrátane listových kampaní a chystáme aj laboratórne experimenty, dotazníkové skúmania a systematické prehľady literatúry s cieľom optimálneho nastavenia nových a existujúcich politík. Taktiež nás čakajú projekty s finančným aj nefinančným zameraním a do nášho portfólia spolupráce budú pridané ďalšie rezorty. Zároveň bude tým najzaujímavejším projektom vždy venovaný samostatný článok na tomto blogu. Takže ak Vás zaujíma, ako budeme využívať behaviorálny a experimentálny prístup naprieč slovenskou verejnou správou (a snáď aj svojou troškou zlepšovať život na Slovensku), neváhajte ďalej sledovať blog IFP. A kto vie, možno sa do jedného z našich projektov aj priamo zapojíte.
Autori: Paulína Jalakšová, Richard Priesol
Použité zdroje
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21829202/
Naše komentáre
https://ifp.sk/pisat-listy-sa-oplati-ako-zvysit-danove-prijmy-rychlo-a-efektivne/
https://ifp.sk/na-formulacii-listov-zalezi-ako-zlepsit-vyber-za-nulove-naklady/
https://ifp.sk/spravne-nacasovanie-rozhoduje-ako-efektivne-bojovat-proti-dezinformaciam/
Ilustračný obrázok: <a href=“https://www.vecteezy.com/free-photos“>Free Stock photos by Vecteezy</a>
