Festival Orfeus – miesto pre omyly
Nenápadný, no predsa s dušou a veľkými – malými ideálmi. Festival Orfeus pripravujú študenti Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
Študenti študentom
Toto podujatie má dve špecifiká, ktoré ho robia jedinečným. Autormi hudobných diel sú študenti, študenti sú aj interpretmi skladieb a študenti sa starajú o organizáciu festivalu s pomocou pedagógov a pracovníkov školy. Druhým špecifikom je programový „niche“, ktorý festival ponúka svojim návštevníkom. Orientuje sa na súčasnú hudbu – vážnu, experimentálnu, elektroakustickú a skoro všetky diela zaznievajú v svetovej alebo slovenskej premiére.
Avšak nie je to iba ďalší malý festival z kategórie študentských produkcií. Má za sebou viac ako dve dekády histórie. Aj vďaka jeho existencii sa vyprofilovali viaceré skladateľské osobnosti a významní hudobníci aktuálnej vážnej hudby. Orfeus je najstarším kontinuálne organizovaným podujatím svojho druhu na Slovensku.
Orfeus je miesto omylov
Povolených omylov, pretože je to priestor pre učenie sa. Je to miesto šancí, ktorých sa študenti môžu chopiť. Škola týmto podujatím ponúka mladým autorom, aby mohli realizovať svoje diela v praxi. Je skoro isté, že aj vďaka tomuto festivalu nezostanú po skončení štúdia bez vlastnej umeleckej identity. Tú budú potrebovať ako výzbroj do chaosu, ktorý ich víta s otvorenou náručou mimo akademickej pôdy.
Orfeus je miestom socializácie pre takú skupinu ľudí ako sú introvertní hudobníci. Tu si môžu vytvoriť vzťahy, ktoré v budúcnosti budú potrebovať pre svoje uplatnenie. Premeškať jeden ročník tohto festivalu znamená pre študenta – pohybovať sa v introvertnom priestore a to ešte aj inkognito a prísť o príležitosť prezentovať sa.
Stretnutie s Orfeom
Pre tých, ktorí sa ho rozhodnú sledovať ako pozorovatelia, môže byť toto „stretnutie s Orfeom“ občerstvujúce i poučné. V slovenskom kultúrnom kontexte je dlhotrvajúca existencia tohto utopického podujatia zázrakom. V hudobných dielach hľadajúcich svoj špecifický rukopis študenti otvárajú témy, ktoré sa dotýkajú ich životov. Ich aktuálne myšlienkové pochody nie sú ľahké, odráža sa v nich to, čo je najviac citlivé pre ich existenciu. Obdivuhodné je, že mladí autori idú s kožou na trh bez zábran. Je to jeden zo spôsobov, ako sa vyrovnať s realitou. Práve tieto momenty sú na tomto podujatí udivujúce a svojím spôsobom aj motivujúce. Obdivujem tie duše, v ktorých sa berie odvaha študovať hudbu a tvoriť ju práve v tejto dobe.
Prax na nečisto
Festival Orfeus je príležitosťou pre študentov odskúšať svoje hudobné diela v praxi, počuť ich naživo, vidieť publikum ako na ich tvorbu reaguje. Je to jedinečná možnosť otestovať presvedčivosť svojej hudby, možnosť vyskúšať si spoluprácu s hudobníkmi a naopak – hudobníkov s autormi skladieb. Navyše sa do organizačného procesu môžu zapojiť aj študenti manažmentu a získať skúsenosti z praxe. A úplne ideálna situácia nastáva, ak študenti hudobnej teórie reflektujú v písomnej podobe hodnotné momenty a relevantnú kritiku podujatia.
Dvadsaťdva
Už toľko rokov organizuje Hudobná a tanečná fakulta VŠMU študentský festival súčasnej hudby Orfeus. Podujatie pozná horšie i lepšie časy. Rovnako ako iné festivaly podlieha pomyselnej amplitúde kvality. Len by po tých rokoch skúseností nemusela byť jej výchylka taká veľká. Boli roky, kedy z festivalu bol iba jeden koncert. Konali sa aj ročníky, kedy touto udalosťou žila škola, jej fakulty a aj jej okolie celý týždeň. Od 16. do 18. mája to vyzeralo skôr na súkromnejší event, aj keď s posledným koncertom v priestoroch A4 v bratislavskej YMCA to nakoniec vyzeralo sľubne.
„ORFEUS ELEKTROAKUSTIK“ bol „vyskladaný“ z elektroakustickej tvorby mladých autorov, poslucháčov kurzu Elektroakustickej a multimediálnej skladby pod vedením Mariána Zavarského, skladateľa, hudobníka a pedagóga. Študentov podľa všetkého teší tvoriť elektroakustickú hudbu a ich nasadenie bolo citeľné, čitateľné a jasne deklarované. A to je veľmi dobré. Úplne to však nerieši kontakt študentov hudobnej kompozície so svojimi kolegami – hudobníkmi. Elektroakustickej tvorbe sa môžu venovať pod vedením učiteľa a sami v štúdiu alebo doma. Pozitívne je, že sa k študentom pripojili svojou tvorbou aj pedagógovia a bývalí študenti školy počas druhého koncertného večera. Vytváranie vzťahov všetkými smermi je pre takýto projekt a pre jeho participantov dôležité. Podrobnú reflexiu si verím vymenia študenti navzájom. Rovnako je dôležité, aby sa do nej zapojili aj pedagógovia.
Introvertný festival
Ako sa takéto podujatie, ktoré je veľmi sympatické svojou podstatou, môže stratiť medzi inými kultúrnymi podujatiami i napriek tomu, že má 22 rokov? Nedá sa to vysvetliť inak ako iba jeho vekom. Festival po svojom „násťročnom“ období hľadá svoju identitu. Mal by začať od svojej histórie, na ktorú akosi zabúda.
Jeho zakladatelia sú už štyridsiatnici a majú za sebou minimálne jednu tretinu svojej kariéry. Získali množstvo skúseností a patria medzi etablovaných súčasných skladateľov či pedagógov na Slovensku. Ich ideály vstúpili do slovenského kultúrneho prostredia, ktoré na to akosi dodnes nie je pripravené. Táto krajina je v oblasti kultúry rezignovaná, dusí sa a za Bratislavou sa pre slovenských autorov končí lokálna „sláva“. Ich mená poznajú len v odbornej muzikologickej obci a pokiaľ sa nastavenie kultúry nezmení, zabudne sa na nich skôr ako na slovenskú avantgardu po šesťdesiatom roku. Ďalšie generácie ich budú opätovne objavovať (ak vôbec).
Ak na históriu festivalu zabudnú jeho zakladatelia, stratí sa identita tohto veľmi dôležitého podujatia. Prečo si myslím, že sa organizátori zabúdajú inšpirovať tradíciou, ktorá sa im ponúka hneď pod nosom? Skúste si nájsť nejaký komplexný artikel o tomto podujatí. Nepodarilo sa?
História v skratke
Tu je text z bulletinu 15. ročníka festivalu Orfeus od neuvedeného autora:
„V roku 2000 sa uskutočnil prvý ročník študentského festivalu súčasnej hudby Orfeus. Jeho „mottom“ bolo bachovské výročie. Do programu sa dostali diela veľkého majstra barokovej hudby, diela slovenských skladateľov Mira Bázlika, Juraja Beneša, Romana Bergera, Vladimíra Bokesa a Juraja Hatríka inšpirované Bachom a skladby študentov Petry Bachratej, Lucie Papanetzovej, Antona Steineckera, Boška Milakoviča a Mariána Lejavu. Takto vznikla viacrozmerná konfrontácia štýlov a výrazových úrovní nútiaca k reflexii zmyslu tvorby starších i mladších. Spolu so študentmi sme si povedali: „Toto má zmysel, treba v tom pokračovať“. Už druhý ročník pridal na obrátkach. Päťdesiate výročie Arnolda Schönberga viedlo v roku 2001 študentov k Druhej viedenskej škole. Odvážny projekt, prekvapujúce výsledky. Fascinujúci výkon (klaviristky) Magdalény Bajuszovej, ktorá bravúrne uviedla Schönbergovú Suitu, Bergovu Sonátu a Webernove Variácie pre klavír. Prvé uvedenie Webernovho Sláčikového tria na Slovensku v podaní študentov, to už boli udalosti presahujúce školu. Festival sa zároveň stáva príležitosťou na prezentáciu nových skladieb študentov. V tomto duchu pokračovali i ďalšie ročníky venované majstrovi francúzskej hudby 20. storočia Olivierovi Messiaenovi a Alfredovi Schnittkemu. V roku 2004 zomrel jeden z iniciátorov festivalu prof. Juraj Beneš. Ročník venovaný Beethovenovi bol ešte jeho ideou. Vyjadrením úcty prof. Jurajovi Benešovi sa stal 6. ročník festivalu, na ktorom odzneli viaceré jeho diela, medzi nimi napríklad 2. Sláčikové kvarteto, pôsobivé Žalmy pre miešaný zbor i nedokončený Dialóg pre klarinet a cimbal.“
Ďalšie ročníky sa zamerali na jubilujúceho maďarského skladateľa Györgyho Kurtága, talianskeho autora Luciana Beria, skladateľský odkaz Bélu Bartóka. 10. ročník vzdal poctu zosnulým slovenským skladateľom a bývalým pedagógom – Dušanovi Martinčekovi, Iljovi Zeljenkovi, Ivanovi Paríkovi, Ivanovi Hrušovskému a Jurajovi Benešovi. Nasledovali ligetiovské, schubertovské, zeljenkovské a albrechtovské ročníky.
„Magic“
To však neznamená, že by sa mal Orfeus povinne vrátiť k tejto koncepcii. Sú mnohé iné dramaturgické varianty, ktoré môžu priniesť festivalu potrebný „magic“ – kľúč k jeho identite. Kategorizovanie na koncertný večer študentov, koncertný večer pedagógov a elektroakustický večer je len základným dramaturgickým kódom. Myslím si, že vo všeobecnosti neprináša žiadnu väčšiu pridanú hodnotu, ktorej by sa mohol marketing podujatia chytiť.
Rande s realitou
Orfeus je akýmsi mladším príbuzným tiež pomerne zabudnutého podujatia Nová slovenská hudba, o ktorom sa chvíľu v hudobnej obci hovorilo ako o „dobre utajenom festivale“. A aj keď tu nejaká podobnosť je, študentský festival má špecifickú dušu. Mladí tvorcovia sa vyrovnávajú v dielach so svojimi ideálmi, prehrami i víťazstvami netušiac, alebo aspoň jemne predpokladajúc, že sa rútia do kultúrneho sveta slovenskej reality.
Ich pedagógom už akosi na hľadanie identity festivalu veľa sily nezostáva, keďže existujú jednou nohou v školstve a druhou v umení – dvoch krízových rezortoch a musia sa obracať. Na tomto festivale sa stretnete s nakumulovaným neopracovaným potenciálom, ktorý má veľkú perspektívu osloviť. Len nevie ako, nepozná cesty, spôsoby, metódy.
Edukácia, socializácia a prezentácia
Aby toto podujatie bolo dokonalé, potrebuje posilniť práve to, na čo je určené – edukáciu a socializáciu. Veľmi dôležité sú stretnutia hudobníkov s autormi skladieb. Hudobníci nie sú iba entity produkujúce hudbu. Sú to tvorcovia interpretácie diel. Ich vizibilita je podstatná.
Podstatní sú aj tí, ktorí stoja v pozadí organizácie podujatia. Ak nevieme, akým spôsobom na festivale participovali, aký má pre nich význam mať uvedené meno na zadnej strane bulletinu?
Takéto podujatie potrebuje reflexiu – sebareflexiu, vonkajšiu reflexiu, odbornú reflexiu, reflexiu návštevníkov, reflexiu médií. Ak ju nevyhľadáva, netvorí, neusiluje sa o ňu, znamená to, že nekomunikuje. Bez komunikácie nie je socializácia. Nekomunikovať znamená nezáujem o seba a o iných.
Nehovoriac o tom, že takýto festival potrebuje spĺňať základné prezentačné predpoklady, ako napríklad priniesť informácie o tvorcoch diel alebo o hudobníkoch interpretujúcich skladby.
Ďalšie dôvody na existenciu študentských podujatí a ich ohrozenie
Pritom prezentácia a existencia takéhoto festivalu a jemu podobných podujatí má pre umelecké vysoké školy dôležitý význam. Vytvára umeleckú činnosť pedagógov a študentov, ktorú vzdelávacie inštitúcie potrebujú pre svoju akreditáciu ako soľ.
Len malá skupina ľudí participujúcich na týchto podujatiach si zároveň uvedomuje nepríjemnú situáciu, do akej sa pomaly tieto podujatia dostávajú.
Začiatkom tohto roka rezonovalo v kultúrnej obci a v médiách rozhodnutie Fondu na podporu umenia vylúčiť študentov z možnosti uchádzať sa o štipendium. Napríklad končiaci riaditeľ FPU Jozef Kovalčík v rozhovore s novinárkou Janou Močkovou povedal:
Keď sa Močková Kovalčíka spýtala, kam sa majú obrátiť študenti, ak nie na FPU, keďže štúdium na umeleckých školách je pre mnohých finančne náročné, odpovedal riaditeľ FPU:
To je nepríjemný signál i napriek tomu, že Fond na podporu umenia doposiaľ poskytuje podporu študentským podujatiam v grantových výzvach 7.1 „Prezentačné a odborné aktivity verejných vysokých škôl“ a 7.2 „Medzinárodná prezentácia verejných vysokých škôl“. Odkazovanie sa na Fond na podporu vzdelávania či Ministerstva školstva je iba „pohadzovanie si horúceho zemiaku“, aj keď ide o oprávnenú pripomienku.
Fond na podporu vzdelávania je stále pôžičkovou organizáciou pre študentov a pedagógov. Nemá žiadne grantové aktivity a jediným štipendiom, ktoré by sa malo v budúcnosti presunúť do správy Fondu na podporu vzdelávania z Ministerstva školstva je štipendium Martina Filka určené na štúdium v zahraničí. Ministerstvo školstva má v svojej grantovej a štipendijnej činnosti v skutočnosti štipendiá – sociálne, motivačné, tehotenské, podnikové a podpornú schému na návrat odborníkov zo zahraničia. Pre vysoké umelecké školy je tu ešte program KEGA, ktorý je určený na „finančnú podporu projektov aplikovaného výskumu v oblasti školstva, pedagogiky a tvorivého a interpretačného umenia“. V zásade na Ministerstve školstva či Fonde na podporu vzdelávania neexistuje iná štátna podporná schéma pre študentské umelecké podujatia. Ďalej sa môžu študentské festivaly pri hľadaní finančných prostriedkov obrátiť na nadácie zamerané svojimi programami na podporu štúdia a umeleckých študentských projektov.
Načo vlastne potrebujú študenti „prachy“?
Študentské festivaly – ako je festival Orfeus – potrebujú finančnú podporu na realizáciu podujatia. Študenti skladby nepotrebujú spolupracovať len so svojimi kolegami hudobníkmi, ale aj s profesionálnymi interpretmi. Tých je už potrebné zaplatiť. Ďalej sú to finančné položky ako úhrada licencií za uvádzanie tvorby, licenčné poplatky za realizáciu podujatia. Za slušnú propagáciu si musia festivaly zaplatiť tiež. Do toho spadajú tlačové materiály, bulletiny, prípadná tlač a výlep plagátov. Pokiaľ sú súčasťou festivalu aj workshopy, musí škola uhradiť honoráre lektorov. Ak prichádzajú na festival zo zahraničia, organizátori im uhrádzajú cestovné náklady a ubytovanie. Prípadne ak chcú študenti festival zatraktívniť, je potrebné ho „vytiahnuť“ aj do priestorov mimo akademickej pôdy, čo automaticky znamená úhradu prenájmu atď… To sú len základné finančné položky, s ktorými musí takéto podujatie počítať.
Festival ako komplexná príležitosť na učenie sa
Pri študentských podujatiach je navyše dôležitý aj iný rozmer. Nestačí, že festival so všetkými výstupmi „dobre alebo nejako dopadol“ a teda že vyzerá navonok kvalitne. Pre takéto typy podujatí je podstatné, aký má priebeh ich organizácia a prípravy. Študenti sa totiž učia aj to ako vytvoriť festival, nie len ako naplniť jeho obsah. Učia sa ho organizovať ako celok. Ani Orfeus by sa nemal v budúcnosti dobrovoľne zaradzovať medzi „dobre utajené slovenské festivaly“.
Autor: Peter Dan Ferenčík
