Slušnosť Vikingov
Premýšľal som, ako nazvať tento – dúfam – krátky text a spomenul som si na výrok o Vikingoch, kde sa vravelo, že buď obchodovali, alebo bojovali. Asi v zmysle, že keď to nešlo po dobrom,.. Podobne hovori na svojej prednáške v Bratislave ekonóm, nositeľ významných ocenení, myslím, že i to od pána Nobela dostal,, že obchod je láska. Mali by sme si podľa neho vážiť obchodníkov, kde sa prestane obchodovať, tam zvykne prísť k vojne. I predavačku v obchode, s láskou a vďačne, odporúčal pozdraviť, spríjemniť jej deň…
a do tretice, kedysi, keď bol taký ten boom rôznych motivačne ladených podnikateľských systémov, kde sa dalo i bez rizika a kapitálu, cez sieť niečo skúsiť, zaujal ma výrok z knihy Myslete veľkoryse, o chorobe „hľadania výhovoriek“. Neúspešní sa jednoducho vyhovárajú. Napríklad si povedia, koho nebudú zdraviť, s kým sa nebudú rozprávať, nájdu milión dôvodov na to, aby si zdôvodnili, že oni sú tí múdri a nebudú sa z inými, sebe nepodobnými ani rozprávať. Jednoducho sa uzatvoria vo svojom….
A tak z rozhovoru s odborníkom, z vlády odborníkov ma zaujalo, že s konštruktívnymi sa bude rozprávať a s tými neslušnými, nie…
Problém je v tom, kto posúdi kritérium toho, kto je konštruktívni. Podobne platí i o slušnosť, keďže je to norma správania odlišná v rôznych krajinách… Chápal by som, keby sa prejavil nie politicky ale odborne, že sa bude baviť napríklad s každým, kto je na vec odborník, nebude to „strata“ jeho času….Kto je teda na Slovensku odborník? A kto je úradník?
Odhliadnuc od témy, je to kritérium toho, či štát, spoločnosť, je ok. Či je úspešná. Jednoducho, kto pozná dejiny Číny, vie, že tam stav „pisárov“ mal veľkú vážnosť. Úradník, štátny zamestnanec bol niekto. Bolo jasné i to, že sa tam zákony dodržiavali. Kto by ich už mal dodržiavať, ak nie úradníci?
A tu…poslanci NR SR roky, mesiace, dni odmietajú čo len otvoriť schôdzu s témou, kde by hľadali konštruktívne riešenie – pre ľudí – možnosti riešiť infláciu. A tí, ktorí „dezolátovi“ Ficovi, ostrakizovaný v „slušnej demokracií“ i bez dôkazov, len na základe pocitov a stavu verejnej mienky posúdia i vinu, rozhodne sa s ním nebudú baviť…nová norma „slušnosti“, vzor pre spoločnosť, pre mládež, deti…žiakov, školákov i učiteľov…tak s nimi sa bude baviť, lebo on je odborník a úradník (?) (Odkedy je zvykom, že sa v demokracií ľudia nebavia? ..tak to bolo skôr v demokracii rokov cca. 1933 ..napr. v Nemecku…alebo v ZSSR…stačil omať moc, vládnuť terorom a nebolo treba vo vlastnej „bubline“, či „v sekte“, ..v „soviete“ s iným baviť…i sami medzi sebou sa časom pozabíjali…keď tie „besy“ v nich ožili…)
Baviť sa teda budeme len s takými, kto je ako my. Kto na záhradke či pri dome v satelitnej štvrti si vysadí také isté kvetinky ako mám ja, kto odo mňa prijme moje názory, kto sa obmedzí na to, čo ja v obmedzenom stave ľudského poznania poznám ako dobré a zlé, ten mne podobný…je hodný toho, aby bol považovaný za „slušného“? Príklad…
Alebo je to skôr prípad toho, kedy ide o prejav politiky, či až xenofóbie, keď je jasné, že te, kto len ide okolo, nebude mať tie kvietky na záhrade, nie je sused,—„je za plotom“, je „iný“…A kto vie aký, keď ho nepoznáme…najlepšie pripraviť sa rovno na vojnu, začať zbrojiť…dehumanizovať ho, dezoláta..
Ale toto chovanie je typické i pre členov rôznych zhubných hnutí a siekt, kde jeden z postojov je ten, že tí mimo nás, sú nepriatelia. Nevedia to, čo my…M držíme spolu, my potom pôjdeme na „lepšie“, oni, tí iní, nevedia..
Stav, kedy začneme rozlišovať, kto je dobrý, kto je zlý, nám pripomína mýtické chvíle, keď skončili časy dostatku a prišlo vyhnanie…. Na základe ochutnania ovocia zo stromu poznania DOBRÉHO A ZLÉHO sme v pote tváre začali na chlieb pracovať a ženy rodili v bolestiach…
Začali sme považovať rozum, myseľ, kalkul …to chladné..za niečo, čo nás urobí úspešnými. Nie hľadanie porozumenia, toho, čo máme spoločné s druhými, ale „rozdeľuj a panuj“…a v tak malej krajine..hm…
Ľudia sú omylní, tí ktorí súdia…..a preto si zvolíme niekoho, kto súdi …na Zemi…a zvykli si v slušnej krajine, tí, ktorí na to majú „pečiatku“ používať zákony a dôkazy..
Inak, podľa teórie nenásilnej komunikácie, sami sebe robíme násilie, zlo…
Sektárstvo, viera v rôzne magické a tajomné sily, ktoré, keď spoznáme, ovládneme, budeme mať moc, pripomína až priveľmi snahu skoro každého moderného človeka, dať sebe samému ten mocenský postoj, chuť a vôľu vládnuť iným, prírode, zisťovať, „kto je väčší pes“…kde som v hierarchií moci…zaujalo ma, že vo všetkom, kde chýba tá pokora, vo všetkom možno nájsť tie známky „démonského“. Zvyčajne to, čo chceme ovládnuť, to ovládlo nás….
A na záver ten citát od človeka, ktorý vlastne zhynul pod mocou totalitnou, terorom tých, ktorí vedeli, mali právo, napádali cudzie …:
