Hladová dolina. V Nízkych Tatrách? Veru tak.

S úžasom registrujem ich označenie našej doliny ako hladovej a s mne úplne netypickou pohotovosťou ironicky poznamenám, že ak niekto v tejto doline hladuje, mal by predať svoje miliónové rekreačné chaty a rezidencie. Konečne by sa teda mohol dosýta najesť. Právom sa dámy urazili a utvrdili v tom, že som hulvát. Rozmýšľam však nad tým, akou mentálnou aktivitou prišli k takému šialenému záveru o doline, v ktorej nenájdeme ani jeden zanedbaný dom a nijakú známku úpadku. Práve naopak, v tejto vychytenej turistickej lokalite vidíme neuveriteľnú konjunktúru. Miestne hotely, penzióny, chaty a domy sa predháňajú v honosnosti a luxuse, v ich interiéroch sú k dispozícii vírivky, bazény, bary, švédske stoly. Mimochodom, ja o nič z toho nestojím, zaplatiť však za ne musím. Vybrať si totiž veľmi nemôžem. Nie som žiaden askét, no tie švédske stoly určite nie sú indikátorom hladomoru, ale výzvou k bezbrehému obžerstvu.

V penzióne, v ktorom som ubytovaný, je všetkého nadbytok. To jediné, čo mi tu chýba, je lampa, pri ktorej by sa dalo večer čítať. Tá však asi nepatrí k zvyčajnej ponuke týchto zariadení, zrejme úplne logicky v dôsledku nezáujmu hostí. To sliepňajúce zariadenie na nočnom stolíku alebo na stole môže slúžiť práve iba tak na pomoc pri odložení si umelého chrupu (zatiaľ nie svojho) alebo hľadanie tabletiek na potlačenie zažívacích problémov. Česť výnimkám. Preto pre istotu vždy nosím do týchto ubytovacích zariadení čelovku. Dosť absurdné.

Na rozdiel od tých dám však z osobnej skúsenosti veľmi dobre viem, ako vyzerajú alebo ako ešte nedávno vyzerali hladové doliny na Slovensku, napríklad v bývalých banských oblastiach na Gemeri a Spiši. Bol som aj v najchudobnejších rómskych osadách. Konečne z TV obrazoviek by ich mal poznať každý, ak teda zavčas neprepína hneď na iný kanál. Asi by sme nenašli mnoho ľudí, ktorí by Demänovskú, Jánsku alebo Bystrú dolinu prehlásili za hladové. Dokonca pred touto príhodou by som tipoval, že je to vylúčené. O to prekvapujúcejšie je, že niekto vcelku príčetný s úplnou vážnosťou vyjadrí takýto názor. Tragédia to však určite nie je. Takže asi bude lepšie, ak sa na tom radšej zasmejeme.

V súvislosti s „hladovou tatranskou dolinou“ mi napadli ešte dve veci. O rozdávaní štátnej sociálnej pomoci našim najbohatším spoluobčanom. Zišla by sa niekomu inému. Druhá, ako možno prísť v takom veľkom rozsahu k majetkom v týchto dolinách, na ktoré by väčšina z nás nezarobila ani za 200 rokov. Našťastie, tieto pesimistické myšlienky ma v našich horách vôbec nebavia. A ani mimo nich.