(V)ďaku-jem a vďaku dobre trávi

Žijeme v dobe nevídaného technického pokroku a elektronizácie, ktoré nám prinášajú mnohoraké možnosti rozvoja našich životov. Tiež máme tú výhodu, že napriek niektorým spoločenským neduhom, žijeme v krajine založenej na zásadách demokracie, slobody a právneho štátu. Naše Slovensko patrí do spoločenstva štátov s najrozvinutejšími ekonomikami na svete. Jeho bezpečnosť je garantovaná silnou vojenskou alianciou. Naša životná úroveň je vysoká a má stále kde rásť. Donedávna sme boli v úplne bezpečnom priestore, čo nám však sčasti zničil útok Ruska na Ukrajinu, ako napísal náš P.O. Hviezdoslav: „A národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.“ Mnohým však táto vojna zobrala omnoho omnoho viac ako pocit bezpečia a ničím sa to nedá vynahradiť. Ako nahradiť predčasne ukončené životy detí, žien, mužov, mám a otcov, jednoducho ľudí, ktorí mohli toľko toho ešte vykonať, zažiť a hlavne milovať.

Absolútna väčšina obyvateľov našej krajiny, vrátane mňa, by mala pociťovať vďačnosť a radosť z toho, čo máme. Máme kde bývať, máme domy a byty. Tieto naše domácnosti majú prívod elektriky, studenej a teplej vody, vykurovanie, niektoré i klimatizáciu, odpad kanalizácie (nemusíme behať niekde na latrínu), a mnohé mnohé iné veci, ktoré nám poskytujú požadovaný životný komfort. Máme dostatok všetkého možného jedla a rôznorodých tovarov. Máme pekné mestá a dediny, krásnu prírodu, nie síce dokonalú, ale dobrú cestnú i vlakovú infraštruktúru. Máme dostupnú zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, športové a kultúrne aktivity, rôznorodý relax a mnohé mnohé  ďalšie veci. Keď ideme po ulici, nemusíme sa báť o svoju bezpečnosť, o ktorú je však potrebné bojovať (napr. proti vraždám a násiliu páchaným pre umlčanie slobody slova, alebo pre zastrašenie nejakej skupiny ľudí v spoločnosti, či z dôvodu skoršieho nezachytenia patologického správania niektorých jednotlivcov a pod.). Tiež máme vybudovaný priemysel a dá sa povedať, že každý kto chce pracovať, tak pracovať môže a práca nám zabezpečuje pravidelný príjem. Máme dobrý sociálny systém, ako i jeden z najsilnejších cestovných pasov na svete.

Nechcem, aby sme si založili na všetky vyššie uvedené veci ružové okuliare, zložili ruky a pospevovali si ako je nám dobre na našom Slovensku, ale nechcem ani, aby sme všetky vyššie uvedené dobrá nevideli, lebo je ich skutočne mnoho. Tieto dobrá však máme povinnosť udržiavať a ďalej rozvíjať a robiť dané veci ešte lepšie. Tieto dobrá by mali byť dôvodom pre našu vďačnosť. Napríklad, keď večer prídeme domov unavený z celého náročného dňa a môžeme sa osprchovať teplou vodou pri použití XY možných aj nemožných voňavých šampónov a mydiel, alebo si dokonca dopriať kúpeľ, nie je to dôvod na našu vďačnosť? Alebo, keď máme počas pekného dňa chvíľu a posadíme sa na lavičku, tvár natočíme k slnku a vnímame to, čo je okolo nás, alebo aj v nás, či to nie je tiež priestor na vďačnosť.  Praktizovanie vďačnosti vedie k väčšej životnej pohode a spokojnosti a vytrháva nás z negativizmu.

Zoberme si aj samotné slovo ďakujem. Jeho koncovka je jem. Teda jem (prijímam) do seba vďaku. Vďaka sa nám oveľa ľahšie trávi, ako napr. hnev, podráždenosť, nespokojnosť, znechutenie a pod. Vďaka je tiež vstupnou bránou k iným dobrám. Napr. pre veriacich v Boha je vďaka vstupom do chvály (oslavy) Boha. Alebo v partnerskom vzťahu medzi dvoma ľuďmi, vyslovenie vďaky za partnera, resp. za to aký je, čo robí, ako nás prijíma a pod., buduje náš vzťah. Alebo v práci, každý kto vie poďakovať kolegyni/kolegovi, hoc len za splnenie jeho povinnosti, buduje vzájomnú úctu a rešpekt, s ktorými sa pracuje lepšie.

Žiaľ, najlepšie pochopíme skutočnú hodnotu vecí v našom živote, keď o ne prídeme, resp. hrozí, že o ne prídeme. Napr. ak máme zdravý zrak, sluch a reč, aký je to veľký dar. Alebo ak máme zdravú myseľ, dobrú pamäť, či zmysel pre humor. Alebo máme dobré rodinné či pracovné vzťahy. Nie sú tieto veci, ktoré si neraz vôbec neuvedomujeme a berieme ich ako samozrejmosť, dôvodom, aby sme boli za ne vďační?

Ak praktizujeme v živote vďačnosť, budujeme tým samých seba, ale aj iných, ktorým vďaku prejavujeme. Vďačnosť je jedným zo silných prostriedkov osobného rozvoja.

Vzdávať vďaku, je osobitne odporúčané v kresťanstve. Napr. apoštol Pavol hovorí:

„…za všetko ustavične vzdávajte vďaky Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.“ (Ef 5,20 SEB).

„Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách.“ (Flp 4,6 SEB).

„…pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1Sol 5,18 SSV).

Vďaku vzdával aj Ježiš, či už to bolo pri zázračnom rozmnožení chleba a rýb, ako i pri poslednej večeri pred svojim zajatím a ukrižovaním:

„Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: ‚Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Hladných ich nechcem poslať domov, aby nepoomdlievali po ceste.‘ Učeníci mu odpovedali: ‚Kde vziať tu na pustatine toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký zástup?‘ Ježiš sa spýtal: ‚Koľko chlebov máte?‘  Odpovedali: ‚Sedem a niekoľko rybičiek.‘ Nato rozkázal zástupom posadať si na zem.  Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.  Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali ešte sedem plných košov nalámaných zvyškov.  Tých, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí.“ (Mt 15,32-38 SEB).

„Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: ‚Vezmite, toto je moje telo.‘ Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. A povedal im: ‚Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých.‘“ (Mk 14,22-24 SEB).

A vzdávanie vďaky je vyjadrené aj na mnohých miestach knihy Žalmov, napr.:

„Kto prinesie obetu vďaky, ten ma ctí. Kto sa pridŕža správnej cesty, tomu ukážem Božiu záchranu.“ (Ž 50,23 SEB).

„Vstúpte do jeho brán s vďakou a s chválospevom do jeho nádvorí, ďakujte mu, dobrorečte jeho menu,…“ (Ž 100,4 SEB).

„Budú ti ďakovať, Hospodin, všetci králi zeme, keď vypočujú slová tvojich úst.“ (Ž 138,4 SEB).

Ako sa cítite, keď si niekto všimne Vaše námahy v prospech neho alebo jeho blízkych a úprimne Vám poďakuje? Presne tento pocit môžeme dopriať my iným ľuďom, keď si tiež všimneme ich námahy pre nás alebo našich blízkych a úprimne mu poďakujeme. Obdobne to platí pri Bohu Otcovi, ktorý je tiež osobou, nie síce telesnou ako my, ale duchovnou, avšak naše vďaky sa dotýkajú jeho srdca (vnútornej podstaty). A cenu vďačnosti poznali aj Rimania: „Vďačnosť dobrodincovi nahradí aj úroky.“ (Publilius Syrus).

Teda nezabúdajme ďakovať a nezabúdajme, že tie najväčšie dôvody na vďačnosť si zväčša bežne neuvedomujeme a nie je zlé raz za čas ich s vďakou vymenovať. Bude nám to na prospech a vovedie nás to, aj napriek niektorým problémom, ktorým práve môžeme čeliť, do väčšej spokojnosti.