Denník N

“Bezpečná” akadémia: 2 z 3 osôb zažili násilie na vysokých školách a výskumných inštitúciách

Ilustračný obrázok. Zdroj: canva.com
Ilustračný obrázok. Zdroj: canva.com

V každom odvetví ľudia produkujú lepšie výsledky, keď majú rešpektujúce, bezpečné a podporujúce pracovné prostredie. Na vysokých školách a výskumných inštitúciách je obrovský priestor na zlepšenie, 2 z 3 osôb podľa prieskumov zažili formy násilia. Ak chceme dobrú vedu, prilákať a udržať talent na Slovensku, je najvyšší čas konať aj u nás.

Alarmujúce výsledky naprieč Európou

Alarmujúce výsledky poskytol najväčší európsky výskum o násilí v akadémii UniSAFE 2022, ktorého sa zúčastnilo 42 tisíc respondentov a respondentiek zo 46 univerzít a výskumných centier v 15 krajinách EÚ. Skúmal sa výskyt násilia v jeho najrôznejších formách (napr. sexuálne, fyzické, psychické, organizačné násilie, či násilie v online priestore) na základe rodu a nerovností spojených s vekom, etnicitou, či sexuálnou orientáciou. Psychické násilie a sexuálne obťažovanie viedli rebríček.

Formy násilia zažilo 62 % opýtaných. Násilie však nie je namierené na všetkých rovnako a jeho obete sú prevažne z mocenských menšín. S násilím sa stretlo 66 % žien, 66 % ľudí z komunity LGBTQ+, 69 % ľudí z iných etník a dokonca 72 % ľudí so zdravotným znevýhodnením(!). Dopady prežívaného násilia sa prejavujú rôzne od zníženej produktivity či nedokončenia štúdia alebo odchodu z práce, nehovoriac o vplyve na duševné zdravie. Len malé percento (13 %) však násilie či obťažovanie nahlási.

Slovenské vysoké školy majú tiež problém

Slovenské inštitúcie sa do prieskumu UniSAFE 2022 nezapojili, to však neznamená, že nás problém s násilím obišiel. „Existujú rôzne bariéry, ktoré študentkám a študentom bránia v napredovaní v akademickej kariére. Sexuálne násilie a obťažovanie však často zostávajú ako bariéry prehliadané, pritom vysoké školy majú na Slovensku aj zo zákona povinnosť postaviť sa k týmto problémom zodpovedne„, hodnotí Veronika Valkovičová, spoluautorka výskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny o sexuálnom obťažovaní na vysokých školách.

Z prieskumu na 33 fakultách slovenských vysokých škôl vyplýva, že 76 % opýtaných zažilo rodovo podmienené obťažovanie a 46 % neželanú sexuálnu pozornosť (1621 respondentov a respondentiek).

S týmito číslami asi nemôžeme hovoriť o bezpečnom a rešpektujúcom akademickom prostredí. “Rodovo podmienené násilie je prejavom kultúry danej inštitúcie, nie iba zlyhanie jednotlivca”, zdôrazňuje Marcela Linková (vedúca NKC gender a věda Sociologického ústavu AV ČR) počas konferencie Férová akadémia 9. mája 2023.

Marcela Linková (NKC gender a věda) počas prednášky na konferencii Férová akadémia zdôraznila potrebu tvoriť bezpečné a rešpektujúce akademické prostredie.

Hierarchické vzťahy, kde vyučujúce osoby majú autoritu a moc, a úspech študenta či študentky závisí len od tejto osoby, nahrávajú sexuálnemu obťažovaniu. Táto nerovnováha môže viesť k obavám z odplaty, ak by sa prípad nahlásil, a celkovej nedôvere v podporu systému a riešenie problému. Len málo ľudí svoje skúsenosti nahlási a ak k tomu pristúpi  “len v 1 % skúseností so sexuálnym obťažovaním sa začalo konanie voči osobe, ktorá obťažovala” podľa výskumu.

“Jeho pozícia je zabezpečená (…) aj keby sa to začne riešiť, tak škola ho nemôže vyhodiť, lebo by museli zavrieť celý odbor. A na Slovensku nie je nikto iný, kto by ten odbor mohol viesť, keďže je to taký malý svet.”  výpoveď študentky z prieskumu, uverejnená v publikácii Čo so sexuálnym obťažovaním? Príručka pre vysoké školy, str. 13.

Aktéri a aktérky

Veľa výskumov v minulosti venovalo pozornosť iba ženám a ich skúsenostiam s obťažovaním. My sme sa rozhodli zaradiť aj študentov-mužov, keďže aktuálne zahraničné výskumy ukazujú, že aj oni majú skúsenosti s obťažovaním”, vysvetľuje Veronika Valkovičová. Výsledky ukázali, že obťažovania sa dopustili muži dvakrát častejšie ako ženy (študenti-muži 37 %, učitelia-muži 24 % a študentky-ženy 23 %), ale napríklad sexuálny nátlak vyvíjali prakticky rovnako študenti (26 %) aj študentky (32 %).

Výskumníčka Veronika Valkovičová diskutuje ako na prevenciu sexuálneho obťažovania na vysokých školách počas konferencie Férová akadémia. Foto: archív konferencie. Prednášku Veroniky nájdete tu.

Aké prostriedky máme k dispozícii?

Násilie v akademickom prostredí nie nový fenomén, ktorý vznikol v posledných rokoch. Zdá sa ale, že sa seriózne v našich krajinách začal riešiť nedávno aj vďaka silnému dôrazu Európskej komisie na rodovú rovnosť vo výskumnom priestore. Súčasťou Plánov rodovej rovnosti, ktoré inštitúcie musia mať, ak chcú poberať financie z európskych programov, sú opatrenia k tvorbe bezpečného prostredia.

Jasné definície

Zákon na Slovensku zakazuje sexuálne obťažovanie definované ako “verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.” (Antidiskriminačný zákon, č. 365/2004, novela z 2008). Sexuálne násilie, násilie alebo znásilnenie sú naopak definované v Trestnom zákone. Zároveň máme neodkladnú potrebu reformať Trestný zákon, v ktorom je znásilnenie niečo, čo sa deje len ženám.

Z prieskumu na Slovensku vyplýva, že drvivá väčšina študentiek a študentov si myslí, že by aj vedenie školy malo prijať opatrenia na predchádzanie sexuálneho obťažovania a nespoliehať sa len na riešenie, že sa dotknutá osoba môže obrátiť na súd. Analýza tridsiatich online dostupných Etických kódexov vysokých škôl i jednotlivých fakúlt ukázala, že len 13 explicitne zakazuje sexuálne obťažovanie. “Len dva etické kódexy majú aj definíciu sexuálneho obťažovania, ktorá je (skoro) rovnaká ako v zákone,” upozorňuje Veronika Valkovičová, ktorá vedie diplomovú prácu na túto tému na Pedagogickej fakulte UK.

Neistota okolo definície a závažnosti rodovo podmieneného násilia je aj jedným z dôvodov, prečo 47 % opýtaných v prieskume UniSAFE 2022 skutok nenahlásilo.

Informácie na koho sa obrátiť a ako postupovať

Univerzity a vysoké školy potrebujú mať jasné definície, ale aj ako sa prípady sexuálneho obťažovania majú riešiť. Modelovým príkladom je Univerzita Komenského. “Existencia aktívnej politiky prevencie a riešenia sexuálneho obťažovania by mala byť vnímaná aj ako záležitosť prestíže vysokých škôl”, mieni Andrea Fábiková (Filozofická fakulta UK), ktorá spolupracovala na koncipovaní systému nahlasovania prípadov sexuálneho obťažovania na UK.

Nielenže je explicitný zákaz sexuálneho obťažovania s definíciou ako v zákone ukotvený v Etickom kódexe UK, univerzita vypracovala Smernicu rektora UK o riešení prípadov sexuálneho obťažovania na UK platnú od októbra 2022.

Strach a neistotu z formálneho oznámenia prípadu pomáhajú od konca minulého roku zmierniť dôverné osoby, ktoré do funkcie ustanovuje rektor. Dôverná osoba prípad nevyšetruje, ale pomáha s výberom riešenia (formálne alebo aj neformálne) a sprevádza oznamujúcu osobu celým procesom. Dôverná osoba môže oznamujúcu osobu napríklad zastúpiť pred orgánmi UK a po uzavretí prípadu sa informuje, či naozaj došlo k náprave. “Informačná kampaň o dôverných osobách na UK sa spustila v marci tohto roka … a už sme mali pár konzultácií,” dodala Andrea Fábiková, ktorá je dôvernou osobou na UK spolu s Tamarou Čipkovou (Právnická fakulta UK).

Andrea Fábiková (Filozofická fakulta UK) predstavuje mechanismy Univerzity Komenského na riešenie sexuálneho obťažovania. Foto: archív konferencie Férová akadémia. Prednášku si môžete pozrieť tu.

Výskum z vysokoškolského prostredia na Slovensku doteraz zmapoval problematiku sexuálneho obťažovania (ako definované v Antidiskriminačnom zákone), potrebujeme však hlbší výskum aj iných prejavov neetického správania, ktoré narušuje dôstojnosť študentov a študentiek a zamestnancov a zamestnankýň nielen vysokých škôl ale aj výskumných inštitúcií. Na jednom z takýchto výskumov pracuje aj Veronika Valkovičová s kolegyňou Slávkou Karkoškovou.

#SafeAcademia

Minulý rok v novembri sa v Českej republike konala medzinárodná konferencia k ukončeniu rodovo podmieneného násilia v akademickom prostredí. Na nej sa zrodil dokument (Call for Action) podporený ministrom školstva ČR vyzývajúci ku konkrétnym krokom, ktoré by jednotliví stakeholderi (inštitúcie, štáty, Európska komisia ale i jednotlivci) mali podniknúť. Pod výzvu sa už podpísalo 57 inštitúcií naprieč Európou. Za Slovensko sa pripojilo CVTI SR, kde Zuzana Staňáková pôsobí ako kontaktná osoba pre agendu rodovej rovnosti vo výskume a inováciách.

Následne sa vo februári tohto roka rozbehla informačná kampaň #SafeAcademia. Vyzýva k podpore dokumentu a k záväzku prispievať k bezpečnej akadémii každým z nás podľa možností.

Pridajte sa aj vy k odkazu  #SafeAcademia a poďme spolu vytvárať bezpečné a rešpektujúce akademické prostredie. Zaujímajme sa o to, čo spadá pod definíciu násilia a sexuálneho obťažovania a nebuďme len tichými pozorovateľmi, keď sa takéto správenie bude týkať tých okolo nás. Zároveň vyžadujme od našich inštitúcií, aby sa k násiliu zodpovedne postavili.

 

Článok bol inšiprovaný prednáškami z nedávnej konferencie Férová akadémia, ktoré si môžete pozrieť aj vy:

Informačné video o rovných príležitostiach v akadémii s Marcelou Linkovou: Ako na lepšiu vedu

Konferenciu Férová akadémia organizovalo občianske združenie Žijem vedu a Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej Republiky, s podporou Nadácie ESET a národného projektu SK4ERA.

Užitočné odkazy:

https://www.totojerovnost.eu/

https://www.totojerovnost.eu/downloads/SexualneObtazovanieNaVysokychSkolach/index.html

https://gbv2022.eu/resources/

 

Autorka textu: Lenka Belicová, členka Žijem vedu, kde sa venuje témam podpory talentu a podmienkam na výskum na Slovensku, spoluorganizátorka konferencie Férová akadémia a spoluzakladateľka Slovenskej asociácie výskumníčok a inovátoriek SAVIA

 

Viac o aktivitách Žijem vedu nájdete na našej stránke alebo na sociálnych sieťach Žijem vedu: Facebook, Instagram, LinkedINTwitter.

Teraz najčítanejšie