Denník N

Na internete má pravdu každý. Svoju

Na prvý pohľad by logika mohla fungovať takto: internet + milión televízii + milión novín = bludy sa len tak ľahko nepresadia. Ale iba na prvý pohľad.

 

V praxi táto (inak úžasná!) záplava informácii totižto končí tak, že si vyberieme len jednu z právd a čokoľvek nám do nej nezapadá, to odfiltrujeme. Z webov čítame iba tie, ktoré neklamú, lajknuté máme iba to, čo nič neskrýva a z ľudí na Facebooku / Twitteri / Kontakte (ruská špecialitka) sledujeme iba tých, ktorí nám toto všetko potvrdzujú. Ak niečo nesedí, bude to lož alebo propaganda – americká, ruská, sionistická, fašistická, svätuškárska, ľavicová, vládna, protivládna – prípadne akákoľvek iná v závislosti od kontextu.

Napríklad Rusi. Mohol by som síce zájsť až do severnej Kórey alebo pokojne zostať pri domácich slobodných vysielačoch a hlavných správach, ale najvďačnejší príklad sú Rusi. Pri mladých Rusoch, ktorých poznám, totižto do jedného platí, že nech na prvý pohľad vyzerajú akokoľvek pozápadnene, keď príde reč na politiku, tak oblečenie, iphony a seriály idú bokom.

Nejde pritom o akési špeciálne ruské gény alebo ruského ducha – celkom sa stačí pozrieť, čo Rusi konzumujú na svojich sociálnych sieťach, čo počúvajú od politikov, rodičov a kamarátov, aké videá pozerajú, aké články čítajú a ktoré témy ich zaujímajú. V prípade médií tu pritom ide o niečo, čomu sa hovorí agenda-setting role – médiá nielenže (a teraz naozaj objavujem vlastnú Ameriku) určujú, ako sa bude o veciach hovoriť, ale aj o ktorých veciach sa bude hovoriť.

Médiá pod kontrolou sú teda zrejme celkom príjemná záležitosť.

tumblr_nc105iuYEG1r8asibo1_1280
zdroj: Reflex.cz

(Pri tom akosi vyvstáva otázka, aký vplyv má táto agenda-setting role, prípadne i každá iná role médií, ktoré sledujem, na mňa samého. Ale týmto sa teraz naozaj nechcem znepokojovať.)

Povedzme, že som Rus, a idem sa dnes večer po práci pozrieť čo nové vo svete. Príhovor prezidenta v telke som zmeškal, skontrolujem teda spravodajské weby. A keďže je toho veľa, pozriem sa iba na titulky. Že čo hýbe dejinami.

Russia Today (8. 1. 2016)

Dám Pravda.ru (8. 1. 2016)

Ešte dobre, že žijem v Rusku, pochopím, kým dočítam, ale keďže sa dohovorím po anglicky, zájdem aj na zahraničné weby, tiež pozriem aspoň na titulky. Chvíľu tŕpnem, či ma to na CNN pustí.

CNN (8. 1. 2016)

Pustilo ma to.

(kolaps burzy v Amerike CNN ututláva, ale dokedy?)

Prejdem na BBC. Tá pre zmenu tají exodus mladých Angličanov do Ruska. Náhoda? Nemyslím si!

Celé toto nebezpečenstvo uzatvárania sa do vlastných svetov, ale nie je iba o tom, ktoré témy si vyberieme, ale aj  (Amerika 2.0) ako celú tú záplavu informácii interpretujeme a čo si zo všetkého vyvodíme. „Turci nám zostrelili lietadlo“ vs. „ruská stíhačka opäť narušila cudzí vzdušný priestor“, prípadne „ruská hrozba“ vs. „celý svet proti nám“ pritom už nie sú len komicky paralelné Truman show, ale precízne oddelené, vákuovo balené a vzduchotesne uzavreté svety.

Do školy som teraz písal takúto seminárku: ako pokryli anexiu Krymu anglická BBC a ako ruská Russia Today (vo svojej anglickej verzii určenej na export)? Jeden problém pritom vyskočil hneď na začiatku. Medzi annexation of Crimeaacceptance of the Republic of Crimea into the Russian Federationje totiž tak trochu fundamentálny rozdiel. A to sme v tej seminárke len na začiatku.


zdroj titulného obrázka: 24daily.net

 

Teraz najčítanejšie