Fakty o mizernej mzde na Slovensku

Je pár grafov, ktoré nepatria do výkladnej skrine dnešnej vlády. Jedným z nich je pomer ceny práce a daňovo-odvodového zaťaženia, inak povedané tzv. daňového klinu („tax wedge“). Inak povedané rozdiel toho čo nám štát zo mzdy strhne a toho čo bežným ľuďom ostane v peňaženke.

Fakt číslo 1. – Nízka superhrubá mzda a vysoké odvody

Slovensko patrí suverénne ku krajinám OECD s najnižšou cenou práce (superhrubá mzda) a naše daňové bremeno patrí k tým najvyšším. Na Slovensku až 41,2% z celkovej ceny práce zamestnanca smeruje na dane a odvody (to čo zaplatí zamestnanec a zamestnávateľ dokopy). Priemer daňového klinu pritom v vyspelých ekonomikách je iba 36%. V rámci štatistík je lacnejšia pracovná sila iba v Mexiku a Čile. Áno, po Slovensku je pracovná sila v rámci vyspelých ekonomík lacnejšia už len v Latinskej Amerike s tým rozdielom, že tam platia podstatne nižšie odvody a dane.

Fakt číslo 2. – Najhoršia hrubá mzda v rámci V4

Výsledkom nízkej ceny práce a vysokého daňovo-odvodového zaťaženia je mzda, ktorá je v rámci vyspelých ekonomík najnižšia. Napríklad Slovensko má hrubú mzdu upravenú o ceny približujúcu sa skôr úrovni Čile ako okolitých krajín. Výrazne horšie je oproti nám len Mexiko. Slovenské hrubá mzda je najhoršia v rámci V4, neprilepšíme si ani v porovnaní s Tureckom.

Fakt číslo 3. – Čistá mzda priemerného Slováka je taktiež mizivá horšie je na tom iba Maďarsko a Mexiko

Ak očistíme priemernú hrubú mzdu o priemerné dane a odvody zamestnanca, dostaneme mierne odlišný obraz o slovenských mzdách. Slovensko je však stále na chvoste, ale na rozdiel od Čile je na tom horšie od Slovenska len Maďarsko a Mexiko. Maďari sú na tom horšie kvôli vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu zamestnanca o 8,8%. Inak povedané priemerný Turek, Čilan, Poliak, Estónec, ale aj Grék máju lepšiu čistú mzdu ako Slovák.

Pri týchto štatistikách si treba taktiež uvedomiť fakt, že vysoké daňovo-odvodové zaťaženie brzdí rast pracovných miest a hlavne kúpyschopnosť Slovákov, čo má následne dopad na dopyt po službách a tovaroch. Aj z tohto dôvodu mladí ľudí migrujú do krajín, kde je pomer ceny práce a daňového klinu nižší.

Fakt číslo 4. – Grécky pracujúci platí nižšie dane a odvody a jeho celková cena práce je vyššia aj napriek faktu, že HDP Grécka je nižšie ako Slovenska.

Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) malo Grécko na obyvateľa v roku 2014 HDP pri kúpnej parite na úrovni 25,954 USD a Slovensko 28,279 USD, pričom cena práce v Grécku je podstatne vyššia s nižším daňovo-odvodovým zaťažením. Inak povedané grécka cesta umelých platov má za následok aj fakt, že krajina prakticky nemá priemysel a nezamestnanosť na úrovni 25%. Minimálna mzda je v Grécku 683 EUR (do roku 2012 to bolo až 876 EUR) a na Slovensku za rok 2015 ide o čiastku 380 EUR (zvyšuje sa na 405 EUR v roku 2016). Tento fakt ilustruje čo sa môže stať s krajinou v Eurozóne, ktorá má umelo vysoké platy nezodpovedajúce výkonu svojej ekonomiky a nevie „interne ani externe devalvovať“. Na jednej strane Gréci majú skoro o 300 EUR vyššiu minimálnu mzdu, alebo skoro o 10,000 EUR ročne vyššie platy, ale taktiež viac ako dvojnásobnú nezamestnanosť oproti Slovensku, extrémnu zadĺženosť a roky tvrdej recesie.

Fakt číslo 5. – Daňový klin na Slovensku za posledné roky rapídne rástol.

 Z odvodov a daní vo výške 38,31% v roku 2005 sa Slovensko dostalo až na úroveň 41,2% v roku 2014. V roku 2005 sme historicky platili najnižšie dane a odvody, čo je zaujímavé hlavne v kontexte faktu, že je to jeden rok po zavedení 19% rovnej dane, zjednotení sadzieb DPH, zrušení dane z dividend, dedičstva a prevodu nehnuteľného majetku a odstránení väčšiny výnimiek a odpočítateľných položiek.

Ak nedôjde k zmenám v daňovom a odvodovom systéme, je racionálne predpokladať, že toto zaťaženie bude v budúcnosti stúpať hlavne z dôvodu starnutia obyvateľstva a nákladmi s nimi spojenými. Ide hlavne o zdravotníctvo, ktoré už dnes často neposkytuje základne služby od toaletného papiera až po vykurovanie.

Tento efekt bude posilnený aj tým, že mladí sa radšej odsťahujú za lepším platom, nižšími daňami a lepšími službami do vyspelejších krajín. Slovensko nie je ani tak v začarovanom kruhu ako skôr v začarovanej-dole klesajúcej špirále, v ktorej najviac bolesti pocíti pracujúci a tí, ktorí sa niekedy nazývali stredná trieda.

Je teda na čase robiť niečo s touto mizériou. Preto #Sieť vo svojom programe navrhuje ukončenie situácie pracujúcich týmito opatreniami:

#Znížime odvody malým a stredným zamestnávateľom o 500 eur ročne na každého zamestnanca a rovnako tak každému živnostníkovi.

#Zjednodušíme daňový systém. Znížime počet sadzieb DPH a výnimiek a odstránime anomálie, keď napríklad živnostník platí vyššiu sadzbu (25%) dane z príjmu ako veľký podnik (22%).

#Presadíme vládny návrh zákona, ktorý bežnej slovenskej rodine cez nižšie dane prinesie do rodinného rozpočtu o 500 EUR viac.