Denník N

Čo v dobrých správach neodznelo: zlý Brusel, nevyužitá miliarda a premárnené eurofondy

Záber z dobrých správ. Reprofoto – Youtube
Záber z dobrých správ. Reprofoto – Youtube

Ficove vlády robia pri čerpaní eurofondov chyby. Do roku 2020 hrozí prepadnutie alebo strata ďalších miliárd eur.

Vo vianočnom období nasadila vláda do televízií a rádií kampaň na propagáciu eurofondov za 2,1 milióna eur. Hlavné posolstvo takzvaných dobrých správ je, že Slovensko vďaka eurofondom vyrástlo.

Na tejto kampani nie je nič zlé. Televízne šoty vlastne len informujú verejnosť, čo všetko sa vďaka eurofondom podarilo na Slovensku vybudovať, zmodernizovať či vylepšiť. Slováci by mali vedieť, že až 80% verejných investícií na Slovensku tvoria prostriedky EÚ. Veď bez peňazí nemeckých daňových poplatníkov by sme mali problém dobudovať našu diaľničnú sieť.

Ako slovenskí politici negujú efekt miliónovej kampane

Dobré správy tiež pomáhajú šíriť dobré meno EÚ, ktoré bolo aj v roku 2015 poškodzované verejnými útokmi zo strany vrcholových slovenských politikov. EÚ si tak paradoxne musí na Slovensku za vlastné peniaze vylepšovať imidž, ktorý slovenskí politici tak ochotne a zadarmo špinia.

Je samozrejme chybou, ak slovenská vláda vníma EÚ len ako bankomat na dobré časy. Ak vláda počas každej krízy vypočítavo prekríži ruky a zo stola zmietne všetky „bruselské“ riešenia, hazarduje s medzinárodným postavením Slovenska. Hazardovaním s povesťou Slovenska je tiež to, ak premiér Fico podáva na EÚ žalobu, v ktorej sa sťažuje na spôsob hlasovania, ktorý on sám odsúhlasil ešte v roku 2008.

Nečudujme sa, veď vláda SMERu zašla ešte oveľa ďalej – domácemu publiku napríklad opakovane tvrdí niečo iné než zahraničnému. Takto nezodpovedne sa pritom správa vláda, ktorej premiér by rád predsedal celej EÚ a minister zahraničných vecí rovno celej OSN.

Vina za rastúci euroskepticizmus na Slovensku však nepadá len na súčasnú vládu. Posolstvo, že Brusel je takpovediac pôvodcom všetkého zla, je napríklad prítomné skoro v každom verejnom vystúpení europoslanca Richarda Sulíka. Pochopiteľne, v Bruseli je čo zlepšovať. Keďže však Sulík neplánuje dokončiť svoj 5-ročný mandát v Európskom parlamente, na mieste je úvaha, do akej miery je vlastne jeho snaha reformovať EÚ úprimná.

Ak sa o priazeň voliča bije v rovnakom čase miliónová proeurópska kampaň a hlasná kritika Bruselu zo strany súčasných i bývalých vládnych politikov, je to také slovenské. Peniaze venované na kampaň sa minú, efekt bude blízky nule.

9 rokov na čerpanie 11 miliárd eur nestačilo

Ešte horšie to však vyzerá s peniazmi, ktoré sme neminuli a ktoré nám prepadnú. V programovom období 2007-2013 mohlo Slovensko vyčerpať 11,5 miliardy eur z eurofondov. Pre problémy s ich čerpaním sa premiérovi Ficovi podarilo od Európskej komisie získať ďalšie 2 roky navyše, takže zdroje sme mohli použiť do konca roka 2015.

Napriek predĺženej lehote sa Ficovej vláde nepodarilo dočerpať celú sumu. Pred Vianocami vláda priznala, že Slovensko príde o 1 miliardu eur. Keďže v období medzi rokmi 2007 až 2015 boli väčšinu času pri moci dve Ficove vlády, vinník za tento stav je jasný.

Prvá Ficova vláda začala čerpať eurofondy oneskorene, nestíhala termíny, mala problémy s kontrolou a jej manažérom často chýbali potrebné skúsenosti. Počas druhej Ficovej vlády dokonca Brusel pre chyby na našej strane takmer úplne pozastavil čerpanie eurofondov.

Pre ilustráciu, prepadnutá suma je vyššia, než odvody Slovenska do rozpočtu EÚ, ktoré v roku 2015 dosiahli výšku 0,8 miliardy eur. Sami sme si tak znížili „zisk“, ktorý nám členstvo v EÚ prináša.

Čo je ešte horšie, pre dočerpávanie prostriedkov z programového obdobia 2007-2013 sa vláda nemohla posledné 2 roky riadne sústrediť na programové obdobie 2014-2020. Skúsenosť s prepadnutými miliardami si tak možno o 5 rokov zopakujeme opäť.

Výsledok premárnených eurofondov: nekvalitné digitálne služby pre občanov

Okrem zahodenej šance využiť na rozvoj Slovenska ďalšiu 1 miliardu eur z eurofondov vláda pochybila aj tam, kde sa jej eurofondy podarilo minúť. Iniciatíva slovensko.digital napríklad kritizuje, že Slovensko od roku 2007 minulo 900 miliónov eur na informatizáciu verejnej správy, pričom sa ale veľa nezmenilo a úradníkom ešte stále robíme poštára.

Dobrý štát by ale nemal svojim občanom komplikovať život. V dobe digitálnych informácií neexistuje ospravedlnenie pre štát, ktorý núti občanov fyzicky prenášať papiere z jedného úradu na druhý. Žiaden úrad by nemal mať právo vyžadovať od občana papier či potvrdenie, ktoré už štát má k dispozícii.

No zatiaľ čo my ešte stále beháme z úradu na úrad, záujmové skupiny ovládli popri zdravotníctve či stavebníctve aj eurofondy. Stal sa z nich obrovský nástroj korupcie. Eurofondy síce veľmi pomáhajú rozvoju Slovenska, no musíme si dať pozor, aby nesmerovali do nezmyselných projektov, ktoré nie sú na prospech občanov, ale rôznych záujmových skupín.

Ktorým smerom sa teda pohnúť?

Riešenia existujú. Prínosom bude, ak štát zriadi centrálnu webstránku, kde by orgány verejnej správy povinne a zrozumiteľne zverejňovali informácie o tom, na čo všetko boli eurofondy minuté. Otvorený prístup k informáciám umožní verejnosti a médiám kontrolovať hospodárnosť nakladania s eurofondmi.

Žiaľ, aj keď televíznu kampaň v podobe „dobrých správ“ treba privítať, v dnešnej dobe už niečo takéto nepostačuje. Občania si zaslúžia komplexné a úplné informácie. A nielen tí slovenskí, ale napríklad aj nemeckí, ktorí to zväčša platia.

Občania si tiež zaslúžia, aby štát v 21. storočí prijímal a vybavoval všetku agendu aj elektronicky, bez zbytočných komplikácií a poplatkov. Elektronická podateľňa a „internet banking“ s úradmi by mali byť samozrejmosťou, ak sme na informatizáciu stihli minúť už 900 miliónov eur.

Ako upozorňuje slovensko.digital, štát plánuje v najbližších rokoch minúť na nové projekty v oblasti informatizácie ďalších 800 miliónov eur. To, ako sa tieto peniaze minú, však závisí aj od nás – občanov. To my si vyberáme politikov, ktorí čerpanie eurofondov riadia.

Eurofondy sú dobrá vec, ale v nesprávnych rukách.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie