Nad mierkou stvorení

*

Tu si.

V rozsadenom prázdne rozprávky.

 

Tu si.

Keď niekomu zasvietia kontrolky.

 

A dopíšeme.

Pretože milujeme

 

vo farbe bezhraniční,

v kontúrach zapletení…

 

Akoby sa svet ani nestal.

Akoby si nás len vítal

 

*

 

Moja hlbočina bez priepasti,

keď sa verš zakráda a pritúli,

celá sa napoly zmením,

 

aby sme sa stávali

ja a Ty:

Niečo tretie,

 

kde zahrmí

a zvykne strhnúť

na život, čo má chuť.

 

*

 

Sú zázraky,

ktoré sa stávajú.

 

Ty

jeden stále si.

 

Vzduch

v podobe štebotaním.

 

Nežnosť,

ako posväcuješ prsty.

 

*

 

Ako doručiť toto posolstvo:

Otvorené nebo

tak hľadí do očí…

 

Nazbieram odvahu

a v sebe rozmnožíme

večery po chlebe.

 

Keď kríza dopytuje

ďalej, ako len

nad mierkou stvorení.

 

*

 

Stačí

ako spomienky na dážď.

 

Seba vynášame

nad trpkosť divadla.

 

Potom sa spustíme

lupienkom k procesii.

 

Možno budeme lámať sily.

Možno prisúdi, čo jej patrí.

 

*

 

Bez hôr medzi nami.

Bez stopy po nešťastí.

Bez lásky na prestávku.

Tak z očí aj pre diaľku

obmäkčíme

roh mysle

na dvoch cestách.

To lepšie nech sa poddá.

*