Nad mierkou stvorení
*
Tu si.
V rozsadenom prázdne rozprávky.
Tu si.
Keď niekomu zasvietia kontrolky.
A dopíšeme.
Pretože milujeme
vo farbe bezhraniční,
v kontúrach zapletení…
Akoby sa svet ani nestal.
Akoby si nás len vítal
*
Moja hlbočina bez priepasti,
keď sa verš zakráda a pritúli,
celá sa napoly zmením,
aby sme sa stávali
ja a Ty:
Niečo tretie,
kde zahrmí
a zvykne strhnúť
na život, čo má chuť.
*
Sú zázraky,
ktoré sa stávajú.
Ty
jeden stále si.
Vzduch
v podobe štebotaním.
Nežnosť,
ako posväcuješ prsty.
*
Ako doručiť toto posolstvo:
Otvorené nebo
tak hľadí do očí…
Nazbieram odvahu
a v sebe rozmnožíme
večery po chlebe.
Keď kríza dopytuje
ďalej, ako len
nad mierkou stvorení.
*
Stačí
ako spomienky na dážď.
Seba vynášame
nad trpkosť divadla.
Potom sa spustíme
lupienkom k procesii.
Možno budeme lámať sily.
Možno prisúdi, čo jej patrí.
*
Bez hôr medzi nami.
Bez stopy po nešťastí.
Bez lásky na prestávku.
Tak z očí aj pre diaľku
obmäkčíme
roh mysle
na dvoch cestách.
To lepšie nech sa poddá.
*
