Slovenské zdravotníctvo = polymorbídny pacient
Takou paralelou k dnešnému zdravotníctvu je komplikovaný polymorbídny pacient , pri ktorom je dôležitá interdisciplinárna spolupráca viacerých špecialistov v odbore. To znamená, že pacienta s viacerými ťažkými ochoreniami nemôže vyliečiť jeden lekár, hoci by to bol špičkový odborník a podal nadľudský výkon. U takéhoto pacienta je potrebné riešiť všetky zdravotné problémy súčasne a spolupodieľať sa musia viacerí špecialisti.
Koncom decembra som mala stretnutie s pracovnou skupinou pre zdravotníctvo. V personálnej štruktúre bola väčšina lekárov, úspešných, s jasným názorom a hlavne konštatovaním o pokrivení systému v zdravotníctve, ktorý roky nefunguje. Všetci poukázali na nutnosť systémových reforiem, ktoré, ak má prísť k náprave, musia sa realizovať súbežne. Tie reformy sú nevyhnutné práve preto, aby každý jeden z nás, či už je alebo nie je zdravotník, mal istotu a oporu v kvalitnom a dostupnom zdravotníctve.
Takou paralelou k dnešnému zdravotníctvu je komplikovaný polymorbídny pacient, pri ktorom je dôležitá interdisciplinárna spolupráca viacerých špecialistov v odbore. To znamená, že pacienta s viacerými ťažkými ochoreniami nemôže vyliečiť jeden lekár, hoci by to bol špičkový odborník a podal nadľudský výkon. U takéhoto pacienta je potrebné riešiť všetky zdravotné problémy súčasne a spolupodieľať sa musia viacerí špecialisti. A rovnako vyzerá naše zdravotníctvo dnes. Je ako polymorbídny pacient s defektami a poruchami na viacerých úrovniach.
Áno, jedným z viacerých problémov slovenského zdravotníctva je aj jeho neefektívnosť, kvantita na úkor kvality. Podľa krajín OECD pripadá na jedného lekára v slovenskom zdravotníctve 11,2 návštev, pričom priemer OECD je 6,7 a v krajinách EU 6,6. Sú to čísla, reálne čísla, keď si to rozmeníme na drobné, tak napr. v ambulantnej sfére to vyzerá ako na bežiacom páse: preplnené ambulancie, dlhé čakacie lehoty a keď ste už konečne v ambulancii, tak má lekár časový limit niekoľko minút, prinajlepšom viac.
Ale, kde sa vlastne stala chyba? Na strane zdravotníckeho personálu určite nie, veď už dnes sú oblasti a kraje, kde sú ambulantní lekári nad 65 rokov ambulujúci v dôchodkovom veku a nemá ich, kto nahradiť. Chýba generačná výmena, ale aj motivácia pre niektoré špecializácie. Napr. V banskobystrickom kraji, ak sa situácia nezmení, tak o pár rokov bude ohrozená primárna zdravotná starostlivosť. Na druhej strane je nastavenie minimálnej siete špecialistov a iných lekárov postačujúce. Naozaj? Ak áno, tak potom nám chyba zdravotná gramotnosť ?Alebo je to aj v dôsledku vysokého výskytu chronických ochorení?
Držíme sa na prvých priečkach vo výskyte kardiovaskulárnych ochorení. A až 78% Slovákov nad 65 rokov má dlhodobo problémy pri denných aktivitách. Rezignovali sme na zdravé starnutie. To znamená že vo veku, keď si už môžeme užívať dôchodok, sa trápime s chronickými chorobami a miesto fakultatívnych výletov, riešime návštevy špecialistov a rôznych iných zdravotníckych zariadení. Slováci sú označovaní za najmladších starcov v Európe . Za starca je považovaný priemerný Slovák už vo veku 57,7 roka.
Kde sa stala chyba?
Možností je viacero, ale medzi hlavné dôvody patrí zanedbaná prevencia, chýba vytvorenie programov pre osobitné skupiny seniorov a geriatrických pacientov, či už vyššie spomínaná zdravotná gramotnosť a úprava životosprávy .#SIEŤ nastaví v zdravotníctve viaceré klúčové zmeny, upraví čakacie lehoty, definuje minimálnu sieť špecialistov, nastaví program starostlivosti o seniorov a geriatrickych pacientov a hlavne vytvorí podmienky pre fungujúce zdravotníctvo vo fungujúcom state. Veď je už najvyšší čas.
