Hlavne nemľaskajte
Táto narýchlo zbúchaná zlátanina reaguje na tv reláciu, ktorá dnes bola. ÁNO, za päť minút dvanásť je výstižné, keď si neskúsime priznať nedostatky „demokracie“, ktorá je vlastne viac o konzume ako o zodpovednosti. O tom vlastne vraveli v tej relácii, že zodpovednosť mocných je nedostatočná, strany vznikajú na to, aby si politici zabezpečili zákazky v rámci podnikania a hlavne istotu a moc, určitej perspektívy v podnikaní. To však celej spoločnosti nemusí byť cieľ, volič asi nepotrebuje hájiť záujem svojho podnikateľa – politika, ale politik by mal reagovať na potreby ľudí…A už Patočka napísal knihu Európa a doba poeurópska…pýtal sa otázku kultúry, národne štáty…
„Tu sa môžete nažrať, len tu nahlas nemľaskajte.“ citát R. Sulík o politickej kultúre, parlamente, pred pár minútami v telke, o motivácii poslancov, prečo idú do parlamentu….
Problém je charakter strán, asi všetkých, asi to platí žiaľ, pre všetky strany Slovenska…
Teda ľud nemá koho voliť, nie je problém parlamentu, či ÚSTAVY, ako je napísaná, ale ako sa vykonáva… keď sa hrá na dobrom ihrisku hra futbal a hrajú ju napr. vodní pólisti…. Tým končím o politickom okienku SR.
Pozerali sme reklamno propagačné dvd o meste Opava, len sme oči otvárali. Provinčné mesto typu Bratislavy a vidno využitie príležitosti ponúkaných EU, rozvoj na základe myslenia, bohatstva genius loci.
Nemusíme hľadať tento genius loci v Bratislave, tá je špecifická, …, ale nevidím žiadne ospravedlnenie toho, že podobne ako schopní ľudia vedeli rozvíjať napr. tú Opavu, že sa nerozvíjala napr. Rožňava, Revúca, Kežmarok, či Banská Bystrica… Teda tá miliarda Eur z nevyčerpaných eurofondoch nikomu v tých mestách asi nechýba…žiadna investícia…
Dobieha psa vlastný chvost, taký výrok k sexuálnemu násiliu na základe multikulturálneho stretu… Kultúra, tradície, dobiehajú rozvoj ekonomík, imperializmu, globalizácie. Zisk prebehol k majiteľom rýchlejšie a kultúra prichádza tam, kde sa dá žiť…
Ako schopní odišli zo SR, a ostali sme tu my, tak iní chodia sem, či chceme či nie…
Prišli sem kedysi i osídlenia Sasov /13 stor./…založili mestá, ktorými sa chválime…
Chcelo by to iný, odborný pohľad, problém široký, toto je len postreh…
Zoberme si príklad študentov, ktorí u nás študujú za 10 000 Eur na semester VŠ a sú z inej tradície, kde ženu uvidia až vtedy, keď rodičia ukážu karty na stôl, majetkove pomery (svadby dohodnuté…pragmatické, udržateľné…z hľadiska majetkov…)
…tak tu má čo chce, lebo našej puberťáčke niekto povedal, že gynekológ jej antikoncepciu dá a o rizikách promiskuity, napr. virus HPV, rakovina krčka maternice…sa nejak tomu nevenuje ani škola …ani v doma…
A rodičia aj u nás už ukazujú karty na stole, majetkove pomery už i dnes, u nás, vo vyšších kruhoch zbohatlíkov, či úspešných…mení sa to možno i iných triedach,… evolúcia …
….keď synáčik, študent VŠ, má vlastný byt a v garáži jaguár, tak nemyslím si osobne, že si zoberie dievča, s ktorým bude šetriť na kariéru na hypotéku, aby s tridsať-pätke mohli mať prvé dieťa…
JE to prirodzené,…to je to čo funguje veky, napriek normám, deklaráciám politikov či sociálnych vedcov…
Pred tridsiatimi rokmi by taká žena mohla mať pomaly vnučku…
Teda manželstvá z rozumu, kde zabezpečené rody by mohli plánovať tri štyri deti pre nevestu už v čase, keď nemá ani tridsať…sú tu.
Teda všetko sa vyvíja. Ten študent tu na diskotéke keď ukáže Slovenke svoju kreditku, …a tá mu ukáže všetko čo raj zvaný Európa naozaj ponúka…
…teda je otázne, či všetky naše hodnoty sú ok, to chcem tu hlavne povedať, že teraz je priestor (príležitosť, že konflikt dáva možnosť na zmeny…) na korekcie,… v rámci udržateľnosti života, spoločnosti,…
…naráža kultúra na hranice prírody, či už zdroje matky Zeme či hranice ženy, matky, z hľadiska možnosti reprodukcie života…zbytočne si želáme stále vyššie HDP. zdroje, planéta má limity…
…a to je všetko, len taký postreh, v nedeľu po obede…
Nezaškodilo by snáď pozrieť i na príklad, vzor, či obeť sexuálnej revolúcie, herečky BB, ktorá podľa médií sa nemohla starať o vlastné dieťa a pred tridsiatkou tá propagovaná „sloboda“ ju dohnala k pokusu o samovraždu. Podobne i Jim Morrison, syn vojaka, ktorý bezbrehá sloboda hraničila s extrémom i s extrémnym koncom…
Teda vidíme i po dvesto rokoch humanizmu a revolúcie, že akú cenu má človek… Akú hodnotu a práva? Ak si zoberme fakt, že čím viac slasti môžeme mať, tým je priama úmera s neochotou podstúpiť riziko úmrtia vo vojne.
Doklad slov je napr. ostreľovanie civilistov z lietadiel humánnych armád za posledných 50 rokov, bombardovanie miest, nie je udržateľná predstava tradičného boja, ani pre profivojaka, …boj vojaka proti vojakovi…
Kto má teda viac „života“?
Človek, ktorý je napr. ochotný vytiahnuť nôž a brániť svoje práva? Či človek, ktorý čaká na ochranu od policajta, ktorý tiež má doma rodinu? Taký, čo hundre pri internete, sarkasticky sleduje show skorumpovaných a aktívnych mocných v telke, ale ráno čaká na bráne fabriky … Napr. kto ochránil Mníchov pri probléme s terorizmom keď útočili na športovcov Izraela počas športového sviatku sveta? Ako príklad, že v krajine, ktorá len užíva zdroje a nepozná reálny svet je problém z hľadiska udržateľnosti hodnôt, či pseudohodnôt…
Treba si pozrieť, ako sa vyvíjal konflikt Izrael a susedia, teda kultúra voči iným kultúram, poučiť sa z histórie…
Treba si pozrieť i spor normatívneho práva s pragmatickým precedentným právom, aké má napr. USA, teda, či si nalejeme čisté víno, či sa budeme tľapkať, hrať na niečo čo je svetu na smiech, lebo svet má iné problémy, klimatické následky nášho konzumu (to je ten chvost).
Prirodzené výsledky konania, výchova behaviorizmus, oproti ideálnym výsledkom na papieri…
Teda, ešte raz, ide o to, pozrieť, ako vníma tradične mysliaci človek svet, ktorý od neho chce len to, aby nakupoval, trovil služby, ktoré sa ponúkajú…včera dávali tradičný film Babička a myslím, že i ona, keby sa preša po Londýne či NY by mala dojem, že niečo ide iným smerom, …iným ako píše Biblia, ktorú všetci tak radi čítame, spievame, študujeme…
Veľa sa hovorí o reforme školstva, ja mám jednoduchý recept, hľadajme pre tých učiteľov, jednoduchý kľúč, čo učiť. Odpoveď na otázku, je to udržateľné (teda rozumné)?
(čo povedať deťom o platoch v autovýrobe, keď náklady na život máme rovnaké ako na západe a platy tretinové…a sme v jednej únii, alebo či môžeme brať Afrike lacné suroviny a dávať im späť odpad potravín, keďže je to lacnejšie ako spaľovanie…a iné..CO2…emisie, imisie, doprava…)
Čítam teraz J. London Martin Eden a tam dáva kritérium: životaschopnosť, resp. čo má človek zo života, ak šetril dvadsať rokov a vyšvihol sa – za cenu pokazeného trávenia, lebo v mladosti, keď to malo „kvasiť“, nedoprial si „silné“ jedlo. Teda je otázne, či má hodnotu istota, kultúra peňazí, úverov, alebo trochu risku, snahy o zmenu pravidiel, ak sme mladí a chceme nejak žiť… či je to, čo žijeme udržateľné, životaschopné…
