Pohľadom katolíka: Kto je Duch Svätý?

V poslednom období sa na našom Slovensku aj v sekulárnych sférach začal skloňovať Duch Svätý. Zaslúžili sa o to kresťania charizmatického prúdu, ktorí vstúpili do politiky. Na adresu týchto politikov vzniklo množstvo vtipov, ktoré sa šírili na sociálnych sieťach.  Niekto z prostredia mimo cirkvi dovtedy možno o Duchu Svätom ani nepočul, resp. skutočne ťažko si v mysli vybavoval, akého ducha to všetci spomínajú. Možno to malo pre týchto ľudí príchuť nejakého duchárstva, bájok, či niečoho mimo nášho rozumu a logiky, až čudáctva.

Keďže však túto nedeľu 28.05.2023 budeme opäť v mojej Rímskokatolíckej cirkvi sláviť sviatok Zoslania Ducha Svätého, chcel by som Vám ho nejakým zrozumiteľným jazykom predstaviť.

My kresťania veríme v jedného Boha v troch osobách – Otca, Syna (Ježiša) a Ducha Svätého, ktorí tvoria Najsvätejšiu Trojicu. Nebojte sa, nebude to o teológii :).  Niekto túto trojitosť pripodobňuje k vode v jej troch skupenstvách kvapaliny, ľadu a pary, pričom stále ide o jednu podstatu, a to vodu. Alebo iný príklad je jablko, tvorené šupkou, dužinou a jadierkami, a taktiež ide o jednu podstatu, a to jablko. Niekto Boha Otca vidí najmä ako Stvoriteľa, Ježiša ako Vykupiteľa a Ducha Svätého ako Posvätiteľa. Duch Svätý je teda treťou Božskou osobou Najsvätejšej Trojice. Niektorí uvádzajú, že je to zosobnená láska medzi Bohom Otcom a Synom Ježišom. Boh Otec je v nebi. Ježiš žil na tejto zemi pred dvetisíc rokmi, a potom však tiež odišiel do neba za Otcom. Duch Svätý bol však po Ježišovom odchode do neba zoslaný na  zem, aby nám v našich životoch pomáhal. Ježiš bol obmedzený svojou telesnosťou a nemohol byť všade, vnímať všetkých a pomáhať všetkým. Duch Svätý je duch, teda tento limit nemá. Preto aj Ježiš povedal, že je pre nás lepšie, ak on odíde a príde Duch Svätý. Toľko teológie od nieteológa.

Duch Svätý sa v rôznych obmenách spomína naprieč celým Svätým Písmom (Bibliou), jeho Starým i Novým zákonom (zmluvou).  Je v ňom v rôznych významoch označovaný ako ruah/pneuma (vzduch, vietor, duša, dych, vôňa, sila, ktorá oživuje), či paraklétos (tešiteľ, orodovník, pomocník). Už hneď v prvej knihe Biblie – Genezis sa napríklad uvádza:

„Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží duch sa vznášal nad vodami.“ (Gn 1,2 SEB). Na tomto mieste chcem povedať, že stvorenie sveta podľa súčasnej vedy (big bang, evolúcia atď.) si nijako neodporuje s biblickým opisom sveta. Čo veda pomenúva odborne, to biblický príbeh o stvorení zachytáva obrazne, s cieľom vyjadriť nadčasovo podstatu nás ľudí a naše miesto vo svete.

„Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“ (Gn 2,7 SEB). A neskôr, keď sa osud človeka skomplikoval, Genezis zachytáva: „Hospodin povedal: ‚Môj duch nezostane večne v človekovi, lebo je telo; jeho vek bude stodvadsať rokov.‘“ (Gn 6,3 SEB). Tu je vyjadrené, že človek nie je tvorený len telom, ale má v sebe aj Boží dych života, Božieho ducha. Toto sú obrazy, ktoré zachytávajú podstatu.

V ďalších historických knihách Svätého Písma sa uvádza, že Boh niektorých ľudí osobitne obdaril svojim Duchom, za účelom plnenia rôznych dôležitých úloh, či už to boli vodcovské záležitosti, sudcovské záležitosti, ale aj umelecké, vojenské, prorocké a pod. Niekedy to bolo počas celého ich života, a niekedy len pre čas plnenia konkrétnej úlohy. Tu je pár príkladov:

„Hospodin povedal Mojžišovi: ‚Pozri, povolal som po mene Becaleela, Uriho syna, Chúrovho vnuka z Júdovho kmeňa. Naplnil som ho Božím duchom, múdrosťou, chápavosťou a zručnosťou v každej práci, aby mohol vypracovať návrhy na spracovanie zlata, striebra a bronzu, opracúvať drahokamy na osadzovanie, vyrezávať drevo a konať akúkoľvek prácu.‘“ (Ex 31,1-5 SEB).

Osobitne častejšie sa spomína pôsobenie Božieho Ducha v Samsonovom živote, ktorý bol jedným z vodcov (sudcov) Izraela: „Hospodinov duch začal v ňom pôsobiť v Machane-Dáne medzi Coreou a Eštaólom.“ (Sdc 13,25 SEB). „Samsona ovládol Hospodinov duch….“ (Sdc 14,19 SEB). „Keď prišiel do Lechi a Filištínci mu vyšli v ústrety s bojovým pokrikom, zrazu ho prenikol Hospodinov duch a povrazy na jeho ramenách boli ako ohňom opálené ľanové vlákna a putá na jeho rukách povolili.“ (Sdc 15,14 SEB).

„Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v prítomnosti jeho bratov. Počnúc týmto dňom spočíval na Dávidovi Hospodinov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.“ (1Sam 16,13 SEB).

Ďalej sa Duch Svätý spomína aj v poučných a prorockých knihách Starého zákona, napr.

„Duch Boží ma utvoril a dych Všemohúceho mi dáva život.“ (Jób 33,4 SEB).

„Neodvrhni ma od seba, neodnímaj mi svojho svätého ducha!“ (Ž 51 ,13 SEB).

„Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa. Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho. Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou? Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v podsvetí, si tam.“ (Ž 139,5-8 SEB).

„Spočinie na ňom duch Hospodina, duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a Hospodinovej bázne.“ (Iz 11,2 SEB).

Taktiež v knihe Múdrosti je opis a chvála múdrosti, ktoré však veľmi dobré vystihujú vlastnosti Ducha Svätého, aký je Duch Svätý:

„Veď v nej je duch rozumný a svätý, jedinečný, mnohostranný, jemný, hybký, prenikavý, nepoškvrnený, jasný, nepremenlivý, milujúci dobro, bystrý,  nezadržateľný, dobročinný, ľudomilný, pevný, stály, pokojný, všemohúci, všetko vidiaci, prenikajúci všetkých duchov — chápavých, čistých, najjemnejších.  Múdrosť je totiž pohyblivejšia než akýkoľvek pohyb, pre svoju čistotu prechádza a preniká cez všetko. Veď je dychom Božej moci, je neporušeným výronom slávy Všemohúceho, preto do nej nemôže vniknúť nič poškvrnené. Je odbleskom večného svetla, bezchybným zrkadlom Božieho pôsobenia a obrazom jeho dobroty. Hoci je len jedna, môže všetko, hoci ostáva rovnaká sama v sebe, obnovuje všetko, a keď z pokolenia na pokolenie prechádza do zbožných duší, tvorí Božích priateľov a prorokov. Veď Boh miluje iba toho, kto spolunažíva s múdrosťou. Ona je nádhernejšia ako slnko, prevyšuje celý hviezdny svet, pri porovnávaní so svetlom sa potvrdzuje jej prednosť. Po svetle totiž nasleduje noc, ale proti múdrosti zloba nič nezmôže.“ (Múd 7,22-30 SEB).

Keď sa preklopíme do Nového zákona, kde je už hlavnou postavou Ježiš, tam je už pôsobenie Ducha Svätého tak podstatné, že bez neho sa nič veľké a dôležité nedeje. Celý Ježišov život je založený na pôsobení Ducha Svätého, či už ide o počatie, krst, jeho pôsobenie i zavŕšenie jeho poslania.  Napríklad:

„Keď o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: ‚Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu. Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.‘“ (Mt 1,20 SEB).

„A vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebesia a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho.“ (Mk 1,10 SEB). „Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil po púšti.“ (Lk 4,1 SEB). „Ježiš sa v moci Ducha vrátil do Galiley a zvesť o ňom sa rozšírila po celom okolí.“ (Lk 4,14 SEB).

„Preto vám hovorím: Každý hriech a rúhanie bude ľuďom odpustené, ale rúhanie proti Duchu nebude odpustené. A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, tomu bude odpustené. Kto by však hovoril proti Duchu Svätému, tomu nebude odpustené ani v tomto veku, ani v budúcom.“ (Mt 12, 31-32 SEB).

„Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 13,13 SEB).

„Ježiš odpovedal: ‚Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.‘“ (Jn 3,5-6 SEB).

„Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“ (Jn 4,24 SEB).

Duch Svätý je označovaný aj ako Pomocník, Obhajca, Učiteľ a Tešiteľ – Paraklétos. Všetky tieto, ale aj iné jeho pomenovania vyplývajú z úloh, ktoré robí v našich životoch:

„Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás.“ (Jn 14,15-17 SEB).

„No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ (Jn 14,26 SEB).

„Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, ten bude vydávať o mne svedectvo.“ (Jn 15,26 SEB).

„Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo bude počuť. Bude vám zvestovať aj to, čo príde.“ (Jn 16,13 SEB).

Vyššie uvedené biblické verše hovoria o tom, že Ježišovo pôsobenie bolo založené na Duchu Svätom, ktorý na ňom spočíval. Po svojom vzkriesení Ježiš dal toho istého Ducha Svätého svojim nasledovníkom:

„Ježiš im znova povedal: ‚Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.‘ A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: ‚Prijmite Ducha Svätého.‘“(Jn 20,21-23 SEB).

Týmto zrýchleným prebehnutím cez biblické knihy sa dostávame až do dňa Turíc, ktorý si ideme pripomínať v mojej Cirkvi túto nedeľu, kedy na Ježišových nasledovníkov zostúpil Duch Svätý:

„Keď nadišiel deň Turíc, všetci boli spolu na tom istom mieste. Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme sa práve zdržiavali Židia, zbožní ľudia zo všetkých národov pod nebom. Keď zaznel ten zvuk, zbehol sa veľký dav. Boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojou vlastnou rečou. Celí bez seba a v úžase si medzi sebou hovorili: ‚Vari nie sú všetci títo, čo hovoria, Galilejčania? Ako je možné, že každý z nás ich počuje hovoriť vo svojej materinskej reči?… my všetci ich počujeme rozprávať o veľkých Božích veciach svojím jazykom.‘ Všetci žasli a v rozpakoch hovorili jeden druhému: ‚Čo to má znamenať?‘ Iní si však robili posmešky a hovorili: ‚Opití sú z mladého vína.‘“ (Sk 2, 1-13 SEB).

Takto sa dostávame až do súčasných čias pôsobenia Svätého Ducha v našich životoch, životoch tých, ktorí Ducha Svätého prijali, či príjmu. Kto má záujem dozvedieť sa o pôsobení Ducha Svätého viac, odporúčam mu prečítať si Skutky apoštolov a všímať si miesta, kde sa spomína.

Čo v našich životoch Duch Svätý spôsobuje? Predovšetkým to, že budeme schopní nasledovať Ježiša a porozumieť veciam, ktoré učil, ako i konať podľa nich. Ďalej budeme schopní žiť to, že Boh je našim Otcom. Budeme mať k dispozícii najlepšieho pomocníka, radcu, toho, kto nás posilňuje, dodáva odvahu, povzbudzuje, vedie, napráva, učí , či potešuje. Uvediem pár príkladov z Písma:

„Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia.  Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: ‚Abba, Otče.‘ Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.  Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.“ (Rim 8,14-17 SEB).

„Takisto aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi.“ (Rim 8,26 SEB).

„Azda neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1Kor 3,16 SEB).

„No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.“ (Gal 5, 22-23 SEB).

„A neopíjajte sa vínom, lebo v ňom je samopašnosť, ale buďte naplnení Duchom.“ (Ef 5,18 SEB).

„Boh nám totiž nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“ (2Tim 1,7 SEB).

Ducha Svätého ľudia z prostredia mimo Cirkvi vnímajú niekedy tak, že sa dozvedia o niektorých daroch a charizmách Ducha Svätého, ktoré im prídu čudné, napr. hovorenie jazykmi. Dary a charizmy Ducha Svätého slúžia na budovanie Cirkvi a jej členov. Opísané sú napríklad v 12. kapitole Prvého listu Korinťanom a v 14. kapitole Prvého listu Korinťanom, ak by mal niekto záujem dozvedieť sa o nich viac. Oni však nie sú cieľom, ale len prostriedkom, aby náš život prinášal dobré ovocie: lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť a pod. Aj apoštol Pavol, hoci odporúča ich horlivo hľadať, uvádza, že omnoho dôležitejšia je láska, resp. že láska má nás pohýnať k ich používaniu, nie senzačnosť, či snaha vyniknúť, alebo mať moc:

„Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými, a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zvučiaci činel.  A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím.  Ak by som rozdal všetok svoj majetok, a ak by som vydal svoje telo, aby som sa mohol chváliť, no lásku by som nemal, nič by mi to neosožilo.“ (1Kor 13,1-3 SEB).

Dúfam, že som Vás týmto textom priveľmi nezahltil :). Chcel som však ním povedať, že Duch Svätý je ten, kto je absolútnou podstatou a súčasťou nášho kresťanského života. Vonkoncom nie niečo neosobné na typ ezoteriky, či bájok. Je to osoba, ako ja alebo Vy, majúca všetky atribúty osoby, Duch Ježišov.