Prečo hľadáme šťastie?
Afektívna neuroveda opísala sedem afektívnych systémov v mozgu všetkých cicavcov. Sú nimi systémy VYHĽADÁVANIA/OČAKÁVANIA, ZLOSTI, STRACHU, SLASTI, STAROSTLIVOSTI, PANIKY/ŽIAĽU a HRY. V mozgu lokalizované v hlbších úrovniach mozgu, evolučne vyvinutých omnoho skôr ako mozgová kôra, na úrovni ktorej sa nachádzajú systémy pre vyššiu emocionalitu a myslenie.
Šťastie, pravda a láska, ktorými vo svojej podstate sme, sa počas života stáva niečím, čo celý čas hľadáme.
RUPERT SPIRA
Afektívna neuroveda opísala sedem afektívnych systémov v mozgu všetkých cicavcov. Sú nimi systémy VYHĽADÁVANIA/OČAKÁVANIA, ZLOSTI, STRACHU, SLASTI, STAROSTLIVOSTI, PANIKY/ŽIAĽU a HRY. V mozgu lokalizované v hlbších úrovniach mozgu, evolučne vyvinutých omnoho skôr ako mozgová kôra, na úrovni ktorej sa nachádzajú systémy pre vyššiu emocionalitu a myslenie. V tomto texte sa chcem pozrieť bližšie na afektívny okruh VYHĽADÁVANIA/OČAKÁVANIA v ľudskej psychike.
Afektívne toky VYHĽADÁVANIA sú najmocnejšie afektívne sily v ľudskom mozgu, prechádzajú skrz všetky ostatné afektívne centrá a interagujú s nimi. Súvisí to pravdepodobne s tým, že afektívny systém VYHĽADÁVANIA/OČAKÁVANIA (skrátene len VYHĽADÁVANIA – kapitálky používam, keď píšem o mozgovom systéme, nie o samotnej činnosti vyhľadávania alebo očakávania) sa vyvinul z veľmi starých motivačných štruktúr. Je v pozadí každého prípravného konania, ktoré predchádza konzumácii v širšom zmysle. Ak funguje správne, pomáha nám každé ráno vstať z postele a vykročiť do nového dňa. Dokáže aktivovať neokortex s jeho centrami pre myslenie a vyššie emócie a motivovať nás riešiť aj komplexné problémy, s ktorými sa stretávame.
Samotné očakávanie niečoho (jedla, dovolenky) je samo osebe intenzívne odmeňujúce.
Systém VYHĽADÁVANIA v nás dokáže vyvolávať horlivé očakávania budúcej odmeny. Dávnejšie bol známejší pod pojmom odmeňovací systém, keďže jeho hnacím motorom je neurotransmiter dopamín. Účinky dopamínu spolu s ďalšími molekulami (beta-endorfín, sérotonín, glutamát, orexín) dokážu vyvolávať príjemné pocity. Závislosť na amfetamínoch či kokaíne pramení práve z ich schopnosti zvyšovať účinky dopamínu (Panksepp, 2021). Jeho aktivácia u zvierat sa zintenzívňuje, ak zviera prežíva homeostatickú nerovnováhu (hlad, smäd a i.), podobne to pravdepodobne platí aj pre ľudí. Už behaviorálne vedy jasne rozlíšili prípravnú fázu (apetenčnú), keď je zviera vybudené k vyhľadávacej aktivite a konzumačnú fázu (fázu ukončenia vyhľadávania). Toto prípravné správanie, plné horlivého očakávania, tešenia sa na niečo, je samo osebe intenzívne odmeňujúce. V rámci našej skúsenosti teda platí, že samotné očakávanie niečoho (jedla, dovolenky, cieľa) uvoľní viac odmeňujúceho dopamínu ako samotná konzumácia (Panksepp, 2021).
Tento „modus operandi“ afektívneho systému VYHĽADÁVANIA má svoju vnútornú logiku, ktorá súvisí s jeho evolučným vývinom. Pohyb prvých organizmov bol pravdepodobne pohybom od niečoho, od nevyhovujúceho stavu (napr. s nedostatkom živín, ohrozujúceho vplyvom zmien v prostredí) k vyhovujúcemu. Samotné vzďaľovanie sa od niečoho, čo organizmus ohrozovalo, bolo vlastne odmenou. Neskôr, keď organizmy dokázali vnímať prostredie cez zmysly, bol súčasťou odmeny aj pohyb k niečomu, zmena k želanému stavu. Odmeňujúca zložka bola zameraná na samotné vybudenie organizmu k pohybu, vyhľadávaniu, očakávaniu, keďže konzumácia je odmeňujúca sama osebe. Tomu zodpovedá aj zvýšená reaktivita systému VYHĽADÁVANIA pri narušenej homeostáze.
Stimulom k vyhľadávaniu/očakávaniu môže byť u človeka už len samotná myšlienka či predstava konzumácie a touto predstavou môže byť takmer čokoľvek, čo si dokážeme predstaviť.
V prípade ľudí VYHĽADÁVANIE stále pracuje podľa týchto prastarých vzorcov. Ak máme vychýlenú homeostázu (ak pociťujeme hlad, smäd, nedostatok spánku, prípadne inú vnútornú nerovnováhu) sme okamžite motivovaní k tomu, tento stav zmeniť. Na rozdiel od ostatných zvierat, ľudia s vyvinutou mozgovou kôrou, dokážu vďaka mysleniu riešiť vyvstávajúce problémy omnoho sofistikovanejším spôsobom. Zatiaľ čo u zvierat je rozsah stimulov, ktoré dokážu aktivovať VYHĽADÁVANIE obmedzený na napĺňanie homeostatických potrieb, resp. v prípade učenia podmieňovaním sa tento rozsah môže rozšíriť, u ľudí je rozsah mentálnych aktivačných stimulov obrovský. Stimulom môže byť u človeka už len myšlienka či predstava konzumácie, a touto predstavou môže byť takmer čokoľvek (od chutného jedla, vecí, vzťahov, miest až po stavy tela a mysle, ku ktorým sa nejako môžu dostať).
Pri myslení si častokrát neuvedomujeme, z akej motivácie naše myslenie pramení.
Toto je temná stránka afektívneho systému VYHĽADÁVANIA. Behaviorálna veda (J. Olds, P. Milner) už v pol. 20. storočia zistila, že „… potkany sú schopné samy si stimulovať s nadmerným vzrušením tento systém až do úplného vyčerpania. Tieto zvieratá si kompulzívne aplikovali slabé elektrické šoky do príslušnej oblasti mozgu, ako keby neexistovalo nič dôležitejšie.“(Panksepp, 2021) Zistilo sa, že pri dodržaní určitých časových plánov odmeňovania sa dokáže tento systém posilňovať. Toto využívajú napr. majitelia kasín alebo herných automatov, ale aj herný priemysel, ale podobne s tým pracujú algoritmy na sociálnych sieťach. Celý reklamný priemysel stojí na stimulácii VYHĽADÁVANIA. Naše nutkavé prezeranie emailov, neustále reagovanie na pípnutia či rozsvietenie displeja na smartfónoch je poháňané práve týmto afektívnym motorom. Prehľadávanie regálov v obchodoch, pričom namiesto pípnutí máme štítky s akciovými cenami s pestrou hrou farieb, ktorá silno povzbudzuje emocionálne čítanie významov. Myslenie sa nám pritom deje akosi na pozadí a jeho funkciou je nachádzať nové a lepšie spôsoby na uspokojenie silného afektívneho tlaku, aj pomocou rôznych racionalizácií. Myslíme, ale neuvedomujeme si z akej motivácie naše myslenie vychádza. A možno aj čiastočne uvedomujeme, ale túžba je mocný pán.
V prípade, že je vyhľadávanie/očakávanie naplnené, človek zažíva pocit spokojnosti. V opačnom prípade výsledkom sklamaného očakávania môžu byť rozčarovanie a frustrácia, ktoré ľahko prechádzajú do zlosti. Jedným z príznakov dnešnej doby je nadmerná stimulácia systému VYHĽADÁVANIA, ktorá prechádza do silnej túžby, baženia po niečom. Tento návyk je nám známy pri drogovej závislosti, kde neustála stimulácia dopamínových tokov má za následok neustále zvyšovanie dávok a extrémne silnú túžbu po droge. V menej zrejmých aspektoch ľudského správania sa tento vzorec aktivácie opakuje v podstate rovnako. Uvediem niekoľko príkladov. Sociálne siete a systém malých odmien dokáže posilňovať nutkavé správanie neustále kontrolovať telefón. Algoritmy sociálnych sietí s takýmto fungovaním nášho mozgu priamo počítajú. Nakupovanie stále nových a nových vecí, oblečenia, kníh, jedla je poháňané týmto motorom. Od nápadu kúpiť si novú vec, cez hľadanie, porovnávanie a všetky možné úkony, ktoré sprevádzajú prípravu, až po samotný nákup. Počas celej tejto fázy nám v danej časti mozgu prebieha dopamínová búrka. Po nákupe (konzumácii) nám istý čas vydrží pocit uspokojenia, ktorý ale skôr či neskôr vyprchá a vrháme sa do novej aktivity. Vášnivé zberateľstvo je tiež riadené systémom VYHĽADÁVANIA. Ukážkovým príkladom je hubárčenie, keď človek dokáže byť posadnutý hľadaním a nachádzaním hríbov v množstvách, ktoré nikdy nedokáže skonzumovať. Hľadanie húb umocňuje pohyb v prírode, je to priam ukážková forma vyhľadávania za účelom konzumácie, s tým, že podobne ako potkan v experimente, sú niektorí hubári schopní si vytvárať nové a nové očakávania spojené s objavením ďalšieho výstavného kúska až do preplnenia košíka. Očakávania spojené s nejakým zážitkom, koncertom, filmom, prípadne aj dovolenkou. Koľkokrát sme svedkami rozzúrených reakcií ľudí, ktorých očakávania (napr. dovolenky) sa nestretli s realitou. Podobne to funguje pri voľbách, kedy si mnohí vytvárajú nereálne očakávania a následne pri ich nenaplnení sú frustrovaní. Politická reklama s vyvolávaním týchto očakávaní priamo pracuje.
Stav zamilovanosti je z pohľadu produkcie odmeňujúcich molekúl v mozgu podobný ako po požití heroínu.
Staré predátorské a koristné vzorce správania sa u moderného človeka pretvorili v zložitú hru medziľudských vzťahov. VYHĽADÁVANIE je v pozadí hľadania a hodnotenia potenciálnych partnerov. Mnoho mužov a žien si neuvedomuje, že hľadanie partnera, jeho nájdenie a prvé obdobie silnej zamilovanosti je fázou, ktorú majú pod kontrolou práve dopamínové centrá v rámci afektívneho systému VYHĽADÁVANIA spolu s opioidovou aktivitou systému ŽIAĽU. (WU, 2017) Preto je stav zamilovanosti podobný ako stav po požití heroínu. Rovnako ako pri abstinencii, môžu vzniknúť veľmi nepríjemné skľučujúce stavy. Podobne ako pri droge, človek určité množstvo odmeňujúcich molekúl začne tolerovať a zamilovanosť akoby vyprchá. Potom sa vzťah môže posunúť na ďalšiu úroveň, v ktorej si partneri začnú uvedomovať svoje emocionálne potreby a vedome navzájom pracovať na ich zdravom napĺňaní. O tom píšu G. Chapman a R. Southern v knihe 5 jazykov lásky (aj keď oni hovoria o jazykoch, nie o emocionálnych potrebách). Sú však aj ľudia, ktorí sa stanú na vyhľadávaní nových a nových partnerov, vzťahov a prežívaní zamilovanosti doslova závislými. Nečudo, z pohľadu mozgu sú to situácie takmer identické.
Pokračovanie v ďalšom blogu…
Peter Kurčík
Literatúra:
Panksepp, J., Biven, L. (2021). Archeológia mysle. Neuroevolučný pôvod ľudských emócií. Bratislava: F.
Wu, K. (2017). Love, Actually: The science behind lust, attraction, and companionship. https://sitn.hms.harvard.edu/flash/2017/love-actually-science-behind-lust-attraction-companionship/
Dodatok: Tento blog bol pôvodne uverejnený na mojom osobnom blogu: www.myslimna.sk, 7. 9. 2022. Daný web končí, takže niektoré z novších blogov uverejňujem s minimom úprav na tomto mieste.
