Čo by sme sa mohli naučiť od Bogoty

Ak by som mala priradiť Bogote dve farby, boli by to zelená a tehlovo červená. Veľké množstvo parkov a zelene všeobecne a budovy obložené tehlami tvoria nádhernú kombináciu, vďaka ktorej sa neviem na toto mesto vynadívať, keď ho vidím z výšky, ale aj keď sa ním prechádzam.

Bolo pre mňa prekvapujúce, že za množstvo zelene vďačí Bogota slávnemu architektovi Le Corbusierovi. Ten v rokoch 1947-1951 pracoval na projekte novej modernej Bogoty, ktorý nazval Plan Directo. Bol to ambiciózny plán, ktorý pretvoril Bogotu do nádherného mesta plného parkov, zelene a širokých ulíc. Tento projekt bol aj mimoriadne drahý, ale išlo o dlhodobú investíciu, ktorá sa naozaj vyplatila a Bogota z nej dodnes ťaží. Princípy, ktoré Le Corbusier nastolil, sú dodnes dodržiavané, a tak aj pri novej výstavbe vznikajú parky a mestská zeleň.

Len v blízkom okolí môjho súčasného bydliska sa nachádza jeden veľký park a 3 menšie, všetky s detskými preliezkami alebo športovými ihriskami. Na uliciach sú vysadené stromy, ktoré sú pravidelne orezávané. Vďaka tomu som si až do terajšieho pobytu nikdy neuvedomila, že tu úplne bežne rastie čierna baza. Kým u nás baza vyzerá ako ker, keďže rastie od zeme, tu ju orezávajú, a tak vyzerá skôr ako strom. A že tu teda baza rastie som zistila vďaka tomu, že som tento rok doniesla zo Slovenska domáci bazový sirup. Keď sa zaujímali, z čoho je, došli sme na to, že z bazy, ktorú máme aj tu pri dome.

To, že bola Bogota stavaná so širokými cestami, jej umožnilo postaviť skvelé cyklocesty. Na obrázku nižšie je jedna z hlavných ulíc Avenida El Dorado. Jej stredom sa vinie cyklocesta, ktorých je v Bogote vyše 300 km. Zeleň ju oddeľuje od cesty, kde je jeden pruh na každej strane vyhradený pre Transmilenio, tunajšiu autobusovú dopravu.

Ale najdôležitejším architektom, ktorý ovplyvnil Bogotu, bol Rogelio Salmona. Takmer 10 rokov pracoval aj pre Le Corbusiera a keď sa vrátil do Kolumbie, Bogote dal dar v podobe jedinečného spojenia modernizmu a červených tehál. Jedna z jeho najznámejších budov sú obytné veže Torres del Parque. Zaoblené tvary, množstvo zelene a tiež využitie vody vo forme vodopádov a kanálov sú typické pre Salmonov štýl.

Svoj štýl využil nielen pri projektoch financovaných zo súkromných zdrojov, ale aj pri verejných budovách, ako napríklad knižnica Virgilio Barco.

Rogelio Salmona zomrel v roku 2007, a tak sa nedočkal otvorenia svojho posledného projektu – Kultúrneho centra Gabriela García Márqueza.

Obytné domy, ktoré sú štruktúrou veľmi rôznorodé, sú tu teda vo veľkej väčšine obkladané červenými tehlami, vďaka čomu si Bogota zachováva konzistenciu. Je to úplný opak toho, čo máme na Slovensku. Socialistické paneláky postavené na jedno kopyto nám teraz hýria všetkými možnými farbami.

A ešte jedna vec ma úputala. Vždy sa mi páčili pešie nadchody, ktoré vedú k staniciam Transmilenia. Ich železné konštrukcie sa vlnia ponad cestu a dotvárajú tak dynamiku ciest. Tieto nadchody totiž navrhol tím architektov pod vedením Carlosa Hernandeza Correa.

Samozrejme, nie je všetko v Bogote skvelé, najmä doprava je tu katastrofálna. Ale napriek tomu si takmer každý deň povzdychnem, prečo by sa aj u nás nedali niektoré veci robiť tak, ako v Bogote. Bogota naozaj dbá na vizuálnu podobu mesta (aj toho vizuálneho smogu je tu úplné minimum v porovnaní so Slovenskom) pri súkromných aj verejných projektoch, pretože je tu nejak zakorenené, že keď sa niečo postaví, tak to nie je na ani na rok, ani na desať rokov, ale pravdepodobne na 50 a viac rokov. A tak aj obyčajné pešie nadchody navrhujú architekti. A u nás ani len ten najnovší bratislavský most nedostal toľko pocty.