Temné stránky hľadania šťastia

V prechádzajúcom blogu som sa venoval afektivite vyhľadávania, ktorá je v mozgu chemicky sprevádzaná uvoľňovaním rôznych látok, najmä dopamínom, beta-endorfínom a inými opioidmi. Chcenie a očakávanie niečoho smeruje vždy von, do sveta. Prapôvod chcenia spočíva v oddelenosti od sveta a prežívaní ne-celistvosti. Ak má akýkoľvek živý organizmus prežiť, potrebuje prijímať živiny zvonka, z prostredia. Prejavom ne-celistvosti a teda toho, že telu niečo chýba, je telesná bolesť. Reakciou na potrebu zachovania života, pravidelného doplňovania živín bol pohyb. Pohyb od nevyhovujúceho k vyhovujúcemu, preč od bolesti a k tomu, čo nám spôsobuje radosť. Toto bol pravdepodobne prvotný účel tvorby dopamínu. Jeho uvoľňovanie nebolo ani tak o potešení, ako o znižovaní množstva bolesti (Huberman, 2021).

U cicavcov sa vytvoril tzv. dopamínovo-prolaktínový cyklus, ktorého pôvod možno stopovať v reprodukčnom správaní: po orgazme prichádza fáza upokojenia, letargie. Za letargiu môže práve uvoľňovanie prolaktínu, ktorý je aj v pozadí popôrodnej depresie či pocitu „čo ďalej“ po naplnení vytúženého cieľa (Huberman, 2021). Tento cyklus sa u zvierat (teda aj u človeka) spúšťa v podstate pri napĺňaní všetkých základných potrieb. U ľudí je spúšťanie tohto cyklu spojené aj s napĺňaním emocionálnych potrieb. Za takéto potreby môžeme považovať:  potrebu pozornosti, potrebu bezpečia a kontroly, potrebu intimity, potrebu prijatia a rešpektu, potrebu byť súčasťou spoločenstva ľudí, potrebu prepojenia mysle a tela, potrebu kreativity a možnosti čeliť zvládnuteľným výzvam a potrebu zmyslu (Tyrell, 2022). Každý človek vedome, častejšie nevedome, pracuje na napĺňaní týchto potrieb. Ako zdôrazňuje anglický psychológ Mark Tyrell, naše potreby sa vždy snažia o naplnenie. Aj keď si nie sme danej potreby vedomí, stále nás poháňa. A poháňa nás o to silnejšie. Možno si myslíme, že robíme jedno, ale pritom robíme niečo úplne iné. Pritom si sami nie sme vedomí tejto svojej potreby a nahrádzame ju rôznymi zástupnými aktivitami. Napríklad niekto, komu chýba pozornosť, sa začne zdravo stravovať, robiť adrenalínové športy alebo začne písať blog, aby získal uznanlivú pozornosť ostatných. Akonáhle túto pozornosť prestane dostávať, skončí aj so zdravým stravovaním, so športom či s písaním blogu. Dobrý psychológ je potom ten, kto vidí, čo ľudia skutočne robia a nie to, čo tvrdia, že robia (Tyrell, 2022). Rôzne spôsoby napĺňania potrieb poháňa vždy dopamínovo-prolaktínový cyklus.

Temnou stránkou uvoľňovania dopamínu je, že dokáže vytvárať závislosť. Odborník na závislosti, kanadský psychológ Gábor Maté definuje závislosť ako akékoľvek opakované správanie, či už súvisiace s látkou alebo nie, pri ktorom osoba cíti nutkanie v ňom pokračovať bez ohľadu na jeho negatívny vplyv na jej život a na životy ostatných. Nutkanie sa vyskytuje aj pri iných typoch správania, napríklad pri obsedantno-kompulzívnej poruche (napr. ak si niekto stále „musí“ umývať ruky), avšak závislosť je definovaná komplexom charakteristických znakov: nutkanie, narušená kontrola, pretrvávanie, podráždenosť, recidíva a túžba (Maté, 2009). Niektoré látkové závislosti majú veľmi rýchly zničujúci dopad na život človeka, ktorý im podľahne. Kokaín či amfetamíny dokážu vystreliť uvoľňovanie dopamínu o 1000 % nad normál. Problém je, že jeho hladinu úplne vyprázdnia a človeku nezostanú žiadne rezervy, aby mohol zažívať normálnu motiváciu k životu. Dopamín je samozrejme len jedna zložka cyklu, ktorý sa aktivuje. Prolaktín začne pôsobiť neúprosne po vybití všetkého dopamínu a uvrhne závislého do temnej priepasti depresie. Inak pôsobia kanabinoidy, ktoré vyvolávajú uvoľňovanie sérotonínu. Ten vyvoláva stavy opačné k aktivite vyhľadávania/očakávania. Sú to stavy blaženosti a spokojnosti, keď je človek spokojný s tým, kde a čo má (Huberman, 2022). Samozrejme, každá umelo vyvolaná stimulácia organizmu k produkcii daných stavov končí v bolesti a opätovnom nutkaní túto bolesť otupiť. „…jedným z dôvodov, prečo sa závislosť od návykových drog lieči tak ťažko, je, že afekty sprevádzajúce účinky odňatia sú tak intenzívne negatívne, že sa ľudia uchyľujú k automedikácii.“(Panksepp, 2021).

Ak hovorím o bolesti, nemusí sa jednať len o bolesť fyzickú, ale aj (a najmä) psychickú či emočnú. Intenzívny pocit psychickej prázdnoty, straty zmyslu či nudy sú častými motormi závislostného správania. Niektoré látkové závislosti sú spoločnosťou tolerované, ako napríklad fajčenie. Nikotín zvyšuje uvoľňovanie dopamínu o 150 %. Závislosť na fajčení je dvojaká, jednak látková závislosť na nikotíne, ktorý zmnožuje množstvo dopamínu (a následne prolaktínu) a emočná, pri ktorej fajčenie môže byť zástupnou aktivitou. Mark Tyrell presvedčivo ukazuje ako môže byť fajčenie v skutočnosti prejavom štokholmského syndrómu. Čo je štokholmský syndróm? Je to v podstate vzťah, ktorý si vytvorí človek k svojmu trýzniteľovi/únoscovi/tyranovi. Tento vzťah sa vytvorí na základe emočnej intenzity, ktorú obeť zažíva a túto intenzitu si spojí s intimitou, pripútanosťou k človeku, ktorý ubližuje. Je známy fakt, že ak sa stretnú muž a žena za vypätých okolností, napr. na lanovom moste nad priepasťou, pociťujú voči sebe určitú náklonnosť, vidia sa atraktívnejší ako za bežných okolností. Túto iluzórnu atraktivitu vytvára emočná intenzita (zvýšená srdcová frekvencia), ktorú obaja prežívajú a zamieňajú si ju za niečo výnimočné a intímne. Väčšina fajčiarov začína s fajčením v dobe emočnej intenzity počas puberty alebo keď prežívajú intenzívne emócie v dospelosti a tak si fajčenie spájajú s niečím významným, niečím, čo je tu pre nich v dobrých aj zlých časoch. Vzťah s cigaretou môže byť pre fajčiara natoľko intímny, že nadobudne presvedčenie, že len tento „partner“ mu dokáže naplniť jeho potreby. A tak uverí, že cigareta mu poskytuje uvoľnenie, sústredenie, niečo, čo môže robiť rukami, že ho upokojuje, utešuje a podporuje, pomáha mu prekonať nudu a nadviazať vzťah s ostatnými. Zároveň sa v spoločnosti opakuje všeobecná predstava, že fajčenie je vysoko „fyzicky návykové“ a je ťažké s ním skoncovať. Toto ešte viac vytvára dojem akéhosi „rukojemníka“ (Tyrrell, 2013).

Iným typom závislosti je nelátková závislosť. Hranie hier dokáže uvoľňovať dopamín v množstvách niekde medzi nikotínom a kokaínom (Huberman, 2022). Ono na samotnom hraní sa hier nie je nič zlé. Problémom je, ak sa z nejakej aktivity, ktorá pôsobí silno odmeňujúco stane návyková činnosť, ktorej intenzita sa časom zvyšuje. Prah citlivosti (vzrušivosti) sa opakovaným vystavovaním podnetom prispôsobí a tak po čase človeku to isté množstvo danej činnosti jednoducho neprinesie rovnakú intenzitu pocitu šťastia a eufórie. A tak sa zvyšuje častosť užívania alebo množstvo látky či venovania sa nejakej aktivite, až toto správanie začne naberať kompulzívny charakter. Čo to znamená? Jednoducho to, že robíte dokola niečo ako robot a pri tom ste si vedomí, že toto niečo s vami už vlastne ani nič nerobí. Už to len robíte a nedokážete prestať. Práve naopak. Jazero dopamínu je kompletne spotrebované a človek nutkavo žmýka potešenie aspoň po kvapkách. Na druhej strane sa zväčšuje jazero prolaktínu, prichádza depresia, letargia, záchvaty nudy. Čím viac sa zúčastňujete na túžbe, hladina dopamínu sa znižuje a bolesť sa zvyšuje – to vedie k závislosti (Huberman, 2021). Roztáča sa špirála: túžba potešiť sa alebo potlačiť emočnú bolesť – po vyčerpaní dopamínu príde bolesť –  túto túžim znova potlačiť… Začarovaný kruh závislosti.

Pritom vždy nemusí ísť o tvrdú závislosť. Niekto sa proste len rád hrá na smartfóne alebo si rád prezerá nekonečné príspevky na sociálnych sieťach. Pri podobných aktivitách sa vždy uvoľňuje dopamín v určitých množstvách. Sú známe prípady, keď ľudia zo dňa na deň nie sú schopní aktivity. Dovtedy žili bežným životom, športovali, venovali sa záľubám, chodili von s priateľmi. Odrazu akoby nemali žiadnu energiu. Zásoby dopamínu sa vyprázdnili. Čo pomohlo? Žiadne hranie sa na mobile, žiadne kontrolovanie sociálnych sietí, pípnutí, žiadne seriály, žiadna TV. Vypnúť sa na mesiac úplne od aktivít, ktorých cieľom je vysávať našu životnú energiu. Prípadne si aspoň vytvoriť pevný rozvrh, kedy vybavím nevyhnutné záležitosti a v ostatnom čase bude smartfón, počítač, tablet, televízor či herná konzola v bezpečnej vzdialenosti.

Veľmi rozšírenou nelátkovou závislosťou je workoholizmus. Je tak rozšírená, lebo je spoločnosťou extrémne silno podporovaná. Kto veľa pracuje, veľa zarobí. Kto si lieči svoju emočnú bolesť inou zástupnou činnosťou, napríklad fajčí marihuanu alebo sa venuje zberateľstvu, má väčšinou smolu. Skôr či neskôr mu závislosť začne komplikovať život takým spôsobom, že ekonomicky narazí. Pri workoholizme síce môže platiť, že pri tomto type závislosti trpia vzťahy, ale už nie tak ekonomický rozmer života a spoločenský status. Častokrát je za workoholizmom ukrytých viacero nenaplnených emočných potrieb naraz. Nikto však priamo nepovie, teraz potrebujem pozornosť či prijatie alebo necítim sa bezpečne, ak nemám určité množstvo peňazí na účte. Toto sú často nevedomé motivácie, ktorých zdrojom sú metaforické rámce prijaté nevedome niekedy v detstve. Nemali sme nikdy dosť peňazí, necítil som sa bezpečne, tým pádom zarábať peniaze bude znamenať cítiť sa bezpečne. Čím viac, tým viac bezpečia. Ak si ale neuvedomujem, aká skutočná motivácia stojí za mojím „zarábaním peňazí“, môže sa stať, že moja potreba bude nevedome naplnená a stratím úplne o zarábanie peňazí záujem. Alebo naopak, situácia sa zmení a zistím, že aj keď zarábam veľa, necítim sa o nič bezpečnejšie alebo nedostávam pozornosť a tak stratím akúkoľvek motiváciu venovať sa danej zástupnej činnosti, cez ktorú si napĺňam emočnú potrebu.

Mnoho ľudí trpí neschopnosťou dokončiť začaté činnosti či projekty. Zapaľujú sa pre nové nápady, ale nedoťahujú ich do konca. Afektívna neuroveda poskytuje aspoň čiastočné vysvetlenie. Začínanie nových úloh alebo projektov v živote môže byť samo osebe odmeňujúce. Samotné „zapaľovanie sa“ pre nové, zhromažďovanie mentálnych prostriedkov na dosiahnutie stanoveného cieľa, je odmeňujúcou činnosťou. Niečo nové, nový nápad je spúšťačom dopamínu číslo jeden. Horlivá prípravná aktivita na zrealizovanie nového nápadu vyplavuje ešte viac dopamínu. Jediné, čo dopamín chce, je ešte viac dopamínu (Huberman, 2021). Neustále nedokončovanie a nadchýnanie sa pre nové nápady môže smerovať k psychickému vyčerpaniu. Výsledkom môže byť opakovaná frustrácia až depresia. V tejto súvislosti môžu byť nápomocné tzv. techniky ukončovania. Ide o to oslabiť starý návyk a vytvoriť nový pomocou vedomého myslenia a rozpoznávania starých nefunkčných spôsobov myslenia, starých nefunkčných metafor.

V tomto texte som sa venoval rôznym formám afektívneho vyhľadávania/očakávania/chcenia, ktoré sprevádza na molekulárnej úrovni v mozgu vyplavovanie rôznych odmeňujúcich molekúl ako dopamín, beta-endorfín a ďalšie. Keď som hovoril o chcení, týkalo sa to predovšetkým nevedomého chcenia. Samozrejme, väčšinou aj podvedome chceme niečo čo sa nám páči, vedome plánujeme, ako sa k danému cieľu dostať. Avšak pod vedomým chcením beží afektívne chcenie, odohrávajúce sa v mozgu v hlbších subkortikálnych oblastiach, ktoré môže byť s vedomým chcením v protiklade. Napríklad závislý človek môže iracionálne a nutkavo chcieť užívať drogy, aj keď na kognitívnej vedomej úrovni to nechce (Berridge, Kringelbach, 2008).

V texte som spomenul znepokojujúci pohľad na dynamiku prežívania intenzívnych emócií, čoho jedným z efektov je tzv. štokholmský syndróm. Súčasný výskum skutočne potvrdzuje, že mechanizmus odmeňovania sa dokáže previazať s prežívaním fyzickej alebo emočnej bolesti. Inými slovami, hoci sa oblasti odmeňovania tradične považujú za „centrá potešenia“ v mozgu, veľké množstvo dôkazov ukázalo, že rôzne bolestivé a stresujúce stavy tiež aktivujú oblasti odmeňovania a uvoľňujú dopamín a beta-endorfín v týchto oblastiach (Montgomery, 2018). Ešte inak, je možné vyvolať odmeňujúce mechanizmy tým, že si človek spôsobí bolesť určitej intenzity. Toto správanie je známe v súvislosti s fenoménom tzv. cutterov, ľudí, ktorí si režú ruky. Častokrát je takéto správanie dôsledkom silnej psychickej bolesti, z ktorej spustenie odmeňovania na nevedomej úrovni poskytuje únik, pôsobí ako dočasné analgetikum. Výsledkom ale nie je liečba, ale vychýlenie vnútornej rovnováhy do jednej strany, pričom sa nepríjemné emócie opäť po odznení „dopamínovo-endorfínového analgetika“ vrátia ešte s väčšou silou. Hovorí sa tu o tzv. efekte kyvadla.

Deti už odmalička dostávajú do rúk smartfóny či tablety, sedia prikované pred obrazovkami, kde im bežia často rozprávky s rýchlym strihom. Ak je tento mozgový systém preťažovaný od útleho veku, dieťa môže mať v neskoršom veku silné tendencie prežívať nudu a upadať do letargie. Systém VYHĽADÁVANIA dokáže riadiť plynutie psychologického času a tak sa človeku, ktorý má vzrušivosť nastavenú príliš vysoko môže zdať, že mu život plynie neúprosne pomalým tempom. Najmä, ak nebude mať poruke nejakú modernú hračku, ktorá nám slúži práve na zrýchľovanie psychického prežívania času. Pravdepodobne budeme svedkami zrodu mnohých nových foriem závislostného správania. Jeho zdrojom bol a je vždy únik od nepríjemného bolestného stavu, či sa jedná o fyzickú alebo emočnú bolesť. Je nevyhnutné učiť sa ako napĺňať svoje emočné potreby zdravým spôsobom a tieto esenciálne zručnosti by sa mali stať základom vzdelávania detí na školách. Naučiť sa ako pracovať so svojimi emočnými potrebami, s nudou, s pocitom, že mi stále niečo chýba je z pohľadu zdravia kľúčové.

Téma nevedomého odmeňovania je dnes tak dôležitá, pretože človek vo svojej histórii doteraz nemal nikdy toľko odmeňujúcich podnetov pôsobiacich na systém VYHĽADÁVANIA od útleho detstva. To, čím je konzumná spoločnosť najlepšie vysvetľuje práve toto ťažko zastaviteľné hľadanie, baženie po veciach a potešeniach. Konzumom sú aj preplnené koše húb, ktoré nikto nikdy nespotrebuje, haldy oblečenia či doplnkov, kopy nazhromaždených vecí, vyhľadávanie zážitkov, zaujímavých miest, adrenalínu. Súčasťou tejto skúsenosti je chcieť viac tej veci, po ktorej túžite. Len zopakujem, že dopamín nechce nič iné, len ešte viac dopamínu. Ak tento aspekt nášho správania zostane uložený hlboko v nevedomí, môže sa stať, že už nebude čo konzumovať. Gábor Maté vo svojom skvelom dokumente Múdrosť traumy (The Wisdom of Trauma) hovorí, že naša kultúra je vo svojej podstate kultúrou závislosti. „Nie všetci traumatizovaní ľudia sa stanú závislými, ale všetci závislí ľudia, vrátane tých, ktorí sú závislí od opiátov, boli nejakým spôsobom traumatizovaní. Taká je realita našej kultúry, v ktorej je závislosť, podobne ako trauma, taká bežná, že väčšina ľudí si jej prítomnosť ani neuvedomuje. Napriek tomu nás obklopuje, pohlcuje toľkých z nás, že naše takmer výlučné zameranie na problémy drogovej závislosti je samo o sebe len ďalším únikom od reality.“(Maté, 2022).

Peter Kurčík

Zdroje:

Berridge, K. C., Kringelbach, M. L. (2008). Affective neuroscience of pleasure: reward in humans and animals. https://link.springer.com/article/10.1007/s00213-008-1099-6

Huberman, A. (2021). Controlling Your Dopamine for Motivation, Focus & Satisfaction. https://hubermanlab.com/controlling-your-dopamine-for-motivation-focus-and-satisfaction/

Huberman, A. (2022). Time Perception & Entrainment by Dopamine, Serotonin & Hormones. https://hubermanlab.com/time-perception-and-entrainment-by-dopamine-serotonin-and-hormones/

Maté, G. (2017). Beyond Drugs: The Universal Experience of Addiction. https://drgabormate.com/opioids-universal-experience-addiction/

Maté, G. (2009). In the realm of hungry ghosts: close encounters with addiction. Toronto: Vintage Canada Edition.

Montgomery, J. (2018). Evolutionary Mismatch, Emotional Homeostasis, and “Emotional Addiction”: A Unifying Model of Psychological Dysfunction. https://www.researchgate.net/publication/324898529_Evolutionary_Mismatch_Emotional_Homeostasis_and_Emotional_Addiction_A_Unifying_Model_of_Psychological_Dysfunction

Panksepp, J., Biven, L. (2021). Archeológia mysle. Neuroevolučný pôvod ľudských emócií. Bratislava: F.

Tyrrell, M. (2021). The Dark Side of the Human Needs: Help Clients Answer the Question „Why Do I Do That?“ and Stop Self Sabotage. Oban: Uncommon Knowledge.

Tyrrell, M. (2013). How to Help Smokers Escape Their Doomed Romance with Cigarettes. https://www.unk.com/blog/how-to-help-smokers-escape-their-doomed-romance-with-cigarettes/

Dodatok: Tento blog bol pôvodne uverejnený na mojom osobnom blogu: www.myslimna.sk, 15. 9. 2022. Daný web končí, takže niektoré z textov uverejňujem s minimom úprav na tomto mieste.