Ktorá vláda SR ako jediná prekonala vo verejnom hospodárení priemer EÚ?

12.mája 2023 bol pomyselný „deň zúčtovania“, keď vláda E. Hegera na svojom poslednom rokovaní prerokovala štátny záverečný účet za rok 2022, ktorý som za MF osobne predkladal. Bol opakovane veľmi dobrý, SR ako jedna len z deviatich krajín EÚ27 splnila prísne maastrichtské kritériá. Spolu s účtami za roky 2020 a 2021 tak skompletizovala účet svojho pôsobenia. To nám umožňuje pozrieť sa na to, ako vlády v tomto volebnom období hospodárili v porovnaní s inými krajinami EÚ (či eurozóny), ale tiež v porovnaní s predchádzajúcimi vládami.

SR je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru, v rámci ktorého zdieľame voľný pohyb tovarov a služieb, osôb i kapitálu. To vedie k harmonizácii mnohých oblastí, logicky sa pri voľnom pohybe významne harmonizuje aj hospodársky cyklus (recesie či konjunktúry).

Preto je z ekonomického hľadiska korektné a častokrát dokonca významnejšie posudzovať vývoj Slovenska nielen na časovej osi (kde bola SR pred rokmi a kde je dnes), ale porovnávať sa s inými krajinami EÚ v rovnakom čase.

Ako bývalý štátny tajomník MF SR som aktívne participoval aj na príprave a správe každoročného rozpočtu, spolu s vyhodnotením hospodárenia prostredníctvom tzv. štátneho záverečného účtu (ŠZÚ). Ten posledný účet, za rok 2022 schválila vláda expremiéra Hegera na svojom poslednom rokovaní 12. mája 2023. A keďže v súčasnom volebnom období (končí 30. septembra 2023) už žiaden ďalší fiškálny rok ukončený nebude (a teda nebude ani ŠZÚ), a keďže pred pár týždňami Eurostat odobril fiškálne výsledky všetkých krajín EÚ, umožňuje nám to vykonať analýzu historických výsledkov slovenských vlád počas jednotlivých období v porovnaní s výsledkami EÚ. Tak vieme zistiť, ktoré vlády v SR hospodárili lepšie ako priemer EÚ v danom hospodárskom cykle, a ktoré horšie ako priemer EÚ (Eurostat poskytuje databázu od roku 1997, preto porovnávame posledných 7 volebných období).

Zistenia tejto analýzy vás možno prekvapia. Skúsme byť vecní a pozrime si „tvrdé“ dáta:

V bulvárnych médiách by nadpis začínal určite „Šok!“. Suchý vecný záver uvedených dát znie nasledovne: Vlády SR až do tohto volebného obdobia nedokázali hospodáriť s Rozpočtom verejnej správy lepšie ako priemere ich ostatných partnerov v EÚ či v Eurozóne. Súčasné volebné obdobie 2020-2023 je tak historicky prvé a dosiaľ aj jediné, v ktorom ministerstvo financií a celá SR hospodárili s verejnými financiami lepšie, ako naši partneri v EÚ a v eurozóne (opakujem – hovoríme o priemere týchto krajín).

Akokoľvek neuveriteľne sa to píše a ešte možno neuveriteľnejšie číta, tak kritizované vlády I. Matoviča a E. Hegera sú prvými v histórii, ktoré dokázali hospodáriť lepšie ako ich európski partneri. A to nie o stotinku či desatinku – v sume v priemere ročne o 0,7 percentuálneho bodu (oproti EU sme tak „ušetrili“ približne 700 miliónov eur rozpočtových zdrojov ročne, oproti eurozóne sme „ušetrili“ každoročne až 1 miliardu eur).

Len pre zaujímavosť doplním, že pri porovnávaní nie na báze celého volebného obdobia, ale na báze individuálnych rokov sme vykázali ako SR len 4 roky, kedy sme boli lepší ako priemer EÚ, z toho dva v tomto volebnom období: 2004 (Dzurinda), 2013 (Fico), 2020 (Matovič) a 2022 (Heger).

Štátne účtovníctvo je uzavreté, záverečný účet schválený, vláda Hegera (a predtým Matoviča) skončila – účet je na stole. Účet, ktorý je prvýkrát oproti EU pozitívny. Bez ohľadu na výsledok volieb toto pozitívne historické prvenstvo už volebnému obdobiu  2020-23 a týmto vládam nikto nevezme. Prvenstvo v rozpočtovej zodpovednosti vyššej, ako je priemer EÚ a eurozóny.

Marcel Klimek

(Poznámka 1 k názvu a tabuľke: Exaktný názov by mohol znieť „Ktoré volebné obdobie v SR za uplynulých 25 rokov skončilo v porovnaní uzavretých fiškálnych rokov (na báze ŠZÚ) ako jediné lepšie ako priemer Európskej únie?“ Takýto názov by bol ale pre bežné štandardy textov pridlhý, preto uvedený zjednodušujúci a skracujúci názov ako aj tabuľka s týmto dovysvetlením.    

Poznámka 2 – disclaimer: Samozrejme, všetci vieme, že volebné obdobia nezačínajú 1. 1. a nekončia 31. 12. Ale keďže Eurostat nedisponuje dennými dátami rozpočtov všetkých krajín EU, detailnejší účet nie je možné predložiť v rozumnej kvalite. Napriek tomu poskytuje kumulatívne porovnanie na viacročnej báze dostatok relevantnej informácie pre posúdenie pôsobenia jednotlivých vlád. Obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že veľká časť ročných deficitov sa vytvára v decembri, je priradenie účtu k vláde úradujúcej v decembri korektné. A stále samozrejme platí, zlepšovanie štátneho hospodárenia je nikdy sa nekončiaca činnosť, ktorá pozostáva z myriád krátkodobých a dlhodobých, niekedy si navzájom protirečiacich, cieľov a opatrení, ktoré je potrebné presadzovať v turbulentnom svete domácej a medzinárodnej politiky.)