Pohľad katolíka na interrupcie
Aké ste mali detstvo? Bolo pekné, bezstarostné, pod krídlami milujúcich rodičov a s dobrými vzťahmi so starými rodičmi, pre ktorých ste boli potešením. Alebo práve naopak, máte z detstva viaceré traumy/rany, či už z dôvodu, že rodičov ste nemali, alebo viedli vzájomne boje, alebo ste sa nemali o koho oprieť, keď ste to potrebovali? Väčšina ľudí svoje detstvo hodnotí ako pekné. Dokonca aj tí, ktorí ho nemali celkom ideálne. Vieme však, že niektorí to mali ťažké už aj v detstve.
Či ste už mali detstvo ideálne, alebo ste sa počas neho aj borili s problémami, keďže čítate tento blog, zvládli ste ho a možno ste už teraz v pozícii druhej strany, ktorá sa snaží vytvoriť bezpečné, láskyplné, a pre rozvoj prospešné miesto na život svojim deťom. Možno si hovoríte, kiež by som bol takým otcom, ako môj otec, alebo takou mamou, ako bola moja mama. Ak uvažujete takto, dostali ste v detstve skutočne veľký dar v osobe svojich rodičov. Možno si však hovoríte, toto a hento by som chcel/chcela robiť inak ako moji rodičia. Potom patríte asi k najväčšiemu počtu ľudí, ktorí vedia oceniť aj silné stránky svojich rodičov, ale vidia aj ich nezvládnuté veci, resp. to, že zameriavali svoju pozornosť pri výchove na iné veci, ako to chcete robiť, resp. robíte Vy. A možno patríte k tým ľuďom, ktorí si hovoria pri výchove vlastných detí, nech nie som hlavne ako môj otec, ako moja mama. Ak si tak hovoríte, iste máte na to aj dobrý dôvod.
Každý z nás však dostal šancu žiť. Teda naša mama, v tom lepšom prípade spoločne aj s našim otcom, si povedali: „Áno, chceme, aby si prišiel na tento svet a žil.“ A samozrejme, neskončilo, alebo nemalo by to skončiť len pri týchto slovách, ale naši rodičia na seba prevzali radosti a aj starosti nášho života, vrátane všetkých bremien, ktoré sa viažu na rodičovstvo, od vynosenia dieťatka, pôrod, po zabezpečenie domova, množstvo prebdených nocí, naše truci, choroby, maniere a pod. a pod. Všetky ťažkosti rodičovstva sú však rodičom vyvážené a prevážené, hoci nie jednoduchým, ale za to zmysluplným životom a tým, že môžu mať podiel na živote svojich detí, a možno raz na živote aj detí svojich detí. S deťmi prichádza do života veľká radosť. Samozrejme, že sú aj výnimky, ale ak aj pre nejaké ťažké osobitné dôvody nezažívame pri dieťati radosť (napr. choroba dieťaťa), vždy tieto trampoty vie vyvážiť a prevážiť láska k dieťaťu.
Z pohľadu lekárskej vedy život človeka vzniká spojením mužskej spermie a ženského vajíčka – počatím, kedy sa naštartujú superprocesy delenia buniek a nová ľudská bytosť sa vyvíja v lone ženy. Z pohľadu mojej Rímskokatolíckej cirkvi v momente počatia dochádza k tomu, že tejto novej ľudskej bytosti – dieťaťu (embryu, plodu) je daná Bohom duša. Duša, ktorá reprezentuje to všetko, čo bude tvoriť jeho osobnosť ako rozum, pamäť, city, vôľa a pod. (nazvime to zjednodušene software k telu ako hardwaru) a bude pokračovať v existencii, už aj keď telo svoju životnú púť zavŕši. Z pohľadu kresťanstva je každý človek tvorený telom, dušou a duchom. Zmieňuje sa o tom apoštol Pavol v jednom zo svojich listov: „A sám Boh pokoja nech vás celých posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech vášho ducha zachová neporušeného a dušu i telo bez úhony.“ (1Tes 5,23 SEB). Dokonca túto trichotómiu potvrdzuje Máriin chválospev, ktorý zachytil evanjelista Lukáš: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi…“ (Lk 1,46-47 SSV).
Práve pre vyššie uvedené je potrat z pohľadu katolíka neprijateľný. Nie že by chcel tehotnú ženu v jej problémoch trápiť. Vôbec nie. On len hovorí pravdu, v ktorú verí, a ktorej telesnú časť vzniku človeka z tej trichotómie bytia človeka možno bez problémov lekársky dokázať. Pravdu, ktorá hovorí, že život človeka sa začína nie narodením, ale počatím, aj keď samozrejme narodením vstupuje do úplne iných možností života.
Pri potrate sa z pohľadu katolíka nerozhodujem len o dispozícii so svojim telom, ale rozhodujem sa aj o živote a smrti počatého dieťaťa. Ak by to bolo len o dispozícii so svojim telom, načo vôbec diskutovať o tejto téme. Každý má právo nakladať so svojim telom ako uzná za vhodné. Pravda však je, či ju už prijmeme alebo nie, že ide o rozhodnutie, ktoré sa dotýka aj počatého dieťaťa v otázke jeho života a smrti.
Určite ste mali možnosť vo svojom živote zažiť, čo to je neprijatie, keď ste boli niekde alebo niekým nechcení, neprijímaní. Keď Vám v nejakej Vašej dôležitej vnútornej záležitosti povedal niekto NIE, a tak zranil Vaše srdce. Ako veľmi bolí napr. taký rozchod, keď ste niekoho skutočne milovali. Do týchto vecí sa vieme vcítiť, veď sme ich mnohí prežili. Ako by sme sa však cítili, keby nás odmietli tí najbližší, a to až tak, že by nás mali za problém, ktorý treba odstrániť. Toto nie je citové vydieranie, ale realita potratených detí, aj keď uvedomiť si to nedokážu oni, ale my, ktorí sme dostali šancu žiť.
Zaujímavý prolife pohľad napr. na potratovú tabletku bol zverejnený na blogu Postoja, ak ma niekto chuť čítať je dostupný tu: Telíčka potratených detí budú v kanáloch.
Žijeme v slobodnej spoločnosti a je veľmi dobré, že v nej môžeme žiť. Aj preto uvádzam tento môj pohľad z hľadiska mojej viery katolíka na tak dôležitú problematiku, akou sú interrupcie. Voľba v tejto oblasti je však na každom jednom z nás.
