(Skeptikov?!) sprievodca Fenoménom: Časť ôsma – Valiace sa Tsunami, Ontologický šok a Žalostne nepripravená verejnosť na Slovensku

Mojím pôvodným úmyslom v intenciách dnešného príspevku bolo priblížiť Vám rozličné kredibilné prípady, v ktorých sa Fenomén ukázal v iných krajinách ako v Spojených štátoch, no bude to musieť počkať. V priebehu posedných niekoľkých týždňov sa totižto udiali tri bezprecedentné veci, z ktorých má každá vlastnú výpovednú hodnotu a tá najnovšia z nich má suverénne najväčší potenciál zásadne zmeniť trajektóriu, aspoň zatiaľ, pomerne vlažnej verejnej debaty o Fenoméne.

…

Prvá z týchto udalostí sa odohrala 19. apríla 2023 vo Washingtone. Riaditeľ Úradu pre riešenie všedoménnych anomálií (AARO), dr. Sean Kirkpatrick, predstúpil pred kongresový Podvýbor pre vznikajúce hrozby a spôsobilosti a podal správu o pokroku svojho úradu. V zásade bolo toto vypočutie pomerne nudné a miestami až absurdné, keďže z riaditeľa AARO neochota podať správu priam sršala, no niekoľko vecí z Kirkpatrickovej správy stojí za zmienku. Prvou zaujímavosťou je slide z jeho prezentácie. Sú na ňom trendy neobjasnených objektov zaznamenaných a zanalyzovaných AARO. Úplne naľavo sú trendy týkajúce sa výšok, v ktorých boli neidentifikované objekty zaznamenané. Ako je možné z daného slidu vidieť, drvivá väčšina objektov bola zaznamenaná v letových výškach od 3 do 9 km nad morom. Tento graf dám do súvislosti s mapou, ktorú Kirkpatrick ukázal v pravom spodnom rohu obrázka. Táto mapa ukazuje miesta na Zemi, kde bolo zaznamenaných najviac objektov prostredníctvom rozličných platforiem zbierajúcich množstvo rôznych údajov (nočné videnie, infračervené žiarenie, radiácia, rádio vlny, a pod.). Spomínaný graf letových výšok a táto mapa majú spoločný jeden zásadný menovateľ, a tým je tzv. zberné skreslenie (angl. collection bias). Je totiž úplne logické, že najviac zaznamenaných objektov bude v letových výškach, v ktorých sa najčastejšie pohybujú komerčné a vojenské lietadlá Spojených štátov. Zároveň tento princíp platí aj pri mape zberu údajov, keďže je pochopiteľné, že najviac objektov bolo zaznamenaných na miestach vo svete, kde má americké vojsko najviac zberných platforiem v podobe lietadlových a radarových lodí, radarových lietadiel (AWACS), dronov, a pod.

Tabuľka uprostred obrázka predstavuje sumár charakteristík najčastejšie hlásených objektov. Tá hovorí o nasledujúcich charakteristikách: morfológia (tvar): okrúhly, atypická orientácia; veľkosť: 1-4 m; farba: biela, strieborná, priehľadná; výška: 3-9 km.n.m.; rýchlosť: statická až po Mach 2 [686 m/s]; pohon: žiadne tepelné zariadenie nebolo zaznamenané; radar: prerušovaný signál, X-Band [typ radaru] (8-12 GHz); rádio vlny: 1-3 GHz, 8-12 GHz; Tepelná signatúra: prerušovaná, krátkovlnná infračervená, stredno-vlnná infračervená. Napokon, graf v pravom hornom rohu obrázka reprezentuje rozličné tvary hlásených objektov. Je tam možné rozoznať nasledovné percentuálne vyjadrené tvary: 52% – orb [angl. orb – ide o objekt kruhového charakteru s nejasne definovanými okrajmi, často vyžarujúce silné svetlo po celom svojom obvode], guľa [kruhový objekt s metalicky vyzerajúcim lesknúcim sa povrchom]; 23% – nejednoznačný senzorový kontakt; 8% – iné; v jednotkách percent potom nasledujú svetlá, oválny tvar, cylindrický tvar, trojuholník, štvorec, obdĺžnik, disk, a pod.

Ďalšou zaujímavou informáciou, ktorá stojí za zmienku je, že Kirkpatrick zverejnil krátke video, ktoré ukazuje to, čo platformy zberajúce údaje zaznamenávajú najčastejšie – guľa. Toto video bolo zachytené prostredníctvom amerického vojenského dronu MQ-9 Reaper niekde na Strednom východe.

…

Druhou udalosťou bolo zasadnutie nezávislej komisie NASA, ktorá má za úlohu zber dostupných dát, ako aj formuláciu odporúčaní pre zber ďalších dát o UAP (UFO). Celá konferencia bola pomerne rozpačitá a opatrná, čo je pochopiteľné, keďže tento panel je zložený primárne zo špičkových vedcov, ktorí si podľa všetkého zatiaľ ešte len utvárajú názor na danú problematiku. Ostáva však dúfať, že tento panel nie je predzvesťou ďalšieho pokusu o zahmlenie tejto témy v šate podobnom dvom minulým komisiám, ktoré začínali veľmi podobne – Robertsonov panel a Condonova komisia. Zaujímavá bola zmienka panelu NASA o obťažovaní a zastrašovaní členov komisie. Na prvé počutie by sa mohlo zdať, že reč bola o radikálnejších priaznivcoch UFO a im podobným „klávesnicovým bojovníkom“ na Twitteri a iných sociálnych sieťach. Na druhé počutie sa však zdá, že reč bola najmä o kolegoch a akademikoch panelistov, čo je veľmi zaujímavé. Svedčí to minimálne o tom, že stigma týkajúca sa neidentifikovaných objektov je vo vedeckej komunite stále veľmi silná.

Na tomto podujatí vystúpil opäť aj Sean Kirkpatrick, ktorý mal, okrem iného, jedno zásadné tvrdenie, ktoré do istej miery odporuje tomu, čo tvrdil v apríli na Podvýbore pre vznikajúce hrozby a spôsobilosti, keď povedal, že „doposiaľ nenašiel AARO žiadne dôkazy o existencii mimozemskej technológie a objektov, ktoré odporujú známym zákonom fyziky.“ Na podujatí NASA už tvrdil niečo iné. Kirkpatrick povedal, že metalické gule zaznamenali „po celom svete a videli sme ich vykonávať veľmi zaujímavé zdanlivé manévre.“ Samo osebe toto tvrdenie zaručene nie je dôkazom o akomkoľvek mimozemskom pôvode týchto objektov, avšak celkom to odporuje jeho tvrdeniu z apríla tohto roka ohľadom toho, že zaznamenané objekty neodporujú nám známym fyzikálnym zákonom. Pokiaľ je to tak, ako Kirkpatrick tvrdí a metalické gule (neaerodynamický tvar) lietajú bez akéhokoľvek viditeľného pohonu a povrchových výstupkov, vznášajú sa na mieste a prudko manévrujú, je to minimálne na pováženie.

…

Treťou, a bezpochyby najšokujúcejšou, udalosťou bol veľmi čerstvý článok, ktorý mal pôvodne vyjsť vo Washington Post, no nakoniec sa ho jeho autori (Leslie Kean a Ralph Blumenthal – autori textu v NY Times z roku 2017) kvôli časovej tiesni rozhodli publikovať v inom médiu. Paralelne s týmto článkom budú počas celého tohto týždňa postupne vychádzať časti rozhovorov (dva z nich sú už vonku – prvý a druhý) medzi žurnalistom Rossom Coulthardom a bývalým príslušníkom tajnej služby Davidom Gruschom. Tieto mimoriadne explozívne rozhovory by mali koncom tohto týždňa kulminovať do zverejnenia neupraveného 7-hodinového rozhovoru medzi týmito dvoma pánmi. Nepochybne si ho celý pozriem a spracujem ho do príspevku v tomto blogu krátko po jeho uverejnení.

Kto teda je David Grusch, odkiaľ sa zobral, čo tvrdí a prečo je to mimoriadne dôležité? Podľa autorov Keane and Blumenthala v článku na portáli The Debrief ide o mimoriadne nadaného 36-ročného bývalého vojnového veterána z Afganistanu, ako aj bývalého zamestnanca Národnej geopriestorovej spravodajskej agentúry a Národného prieskumného úradu. Po vzniku Útvaru pre neidentifikované vzdušné fenomény – UAPTF (predchodca AARO) slúžil Grusch ako zástupca Národného prieskumného úradu pri tomto útvare (2019-2021). V rokoch 2021-2022 spoluviedol analýzu neidentifikovaných objektov v rámci Národnej geopriestorovej spravodajskej agentúry. Ako analytik v spravodajskej službe dosiahol hodnosť GS-15, čo je vojenský ekvivalent plukovníka.

Pred tým, než sa do toho pustíme Vás musím dôrazne požiadať, aby ste do tohto šli so skutočne otvorenou mysľou, pretože hoci aj na čiastočnú akceptáciu to bude mimoriadne náročné. Ako sa vraví, „hlava Vám nebude brať,“ no skúste to.

David Grusch bol do včera (6.6. 2023) verejne absolútne neznámou postavou, no napokon sa rozhodol vstúpiť do verejného priestoru a rozhovoriť sa o tom, čo počas svojej kariéry zistil. Zatiaľ (bude toho podstatne viac) verejne prehovoril o troch zásadných a absolútne šokujúcich veciach, ktoré, ak sa potvrdia, katapultujú verejný diskurz do roviny, ktorá bude znamenať úplnú globálnu paradigmatickú zmenu všetkého, čo považujeme za ľudstvu vlastné:

1. Grusch tvrdí, že má dokumentáciu, ktorá nepopierateľne dokazuje, že z obdobia spred roku 1945 majú Spojené štáty „program(y),“ ktorého cieľom bolo a je nájdenie a získanie havarovaných alebo pristátych mimozemských lodí a následné reverzné inžinierstvo jednotlivých technológií získaných z nich. Slovo „mimozemských“ je pracovné, keďže Grush skôr používa termín Ne-ľudská inteligencia (Non-human intelligence; ďalej budem používať len skratku NHI), ktorý sa podľa môjho názoru onedlho udomácni, keďže si myslím, že o pôvode Fenoménu vieme len veľmi málo, ak vôbec niečo.

Musím zdôrazniť, že to, čo budem písať teraz je zatiaľ nepotvrdené, a teda to zatiaľ nespájajte s tvrdeniami Davida Gruscha. Zatiaľ oficiálne nepotvrdené informácie z kuloárov hovoria, že začiatky tohto „programu“ siahajú do roku 1933, kedy pri Magente v talianskej Lombardii údajne havaroval objekt, ktorý sa dostal do rúk nikoho iného ako Mussoliniho. Ten si vraj spočiatku myslel, že išlo o stroj patriaci Francúzom, Britom alebo Nemcom a dal ho analyzovať Guglielmovi Marconimu, vynálezcovi bezdrôtového telegrafu na báze rádiových vĺn. Objekt sa potom dostal do rúk nacistov a po vojne ho našli spojenci a Američania ho potom vzali do Spojených štátov. Potom to už len naberalo na obrátkach. Ak sa toto potvrdí, môžeme smelo prepísať všetky historické knihy (zatiaľ a minimálne) od roku 1933.

Ale späť ku Gruschovi. Ten tvrdí, že v súčasnosti majú Spojené štáty „slušný počet“ objektov, z ktorých sú niektoré vo funkčnom stave a iné zasa v nefunkčnom. Zároveň tvrdí, že Spojené štáty nie sú ani zďaleka jedinou krajinou, ktorá ich má a že po Druhej svetovej vojne tu popri Studenej vojne prebiehala a pravdepodobne stále prebieha paralelná „studená vojna,“ počas ktorej sa veľmoci predbiehali v získaní takýchto objektov a v reverznom inžinierstve nadobudnutej technológie.

2. Ak je pre Vás toto priveľa, tak sa podržte, pretože Grusch hovorí aj o tom, že popri niektorých objektoch Spojené štáty nadobudli aj telá okupantov týchto objektov. Zatiaľ o tejto informácii nebolo Grushom zverejneného nič viac.
3. V dnešnej, v poradí druhej časti rozhovoru s Rossom Coulthardom sa Grusch rozrozprával o tom, že existujú zdokumentované prípady vojenského stretu ľudí s objektmi, ktoré skončili smrťou vojenského personálu (predpokladám, že išlo prevažne ak nie úplne o stíhacích pilotov), čo môže naznačovať aj možný nepriateľský úmysel (alebo sebaobranu) objektov. O takýchto prípadoch sa v kruhoch ľudí zaoberajúcimi sa Fenoménom vyskytuje niekoľko. Takéto incidenty boli hlásené, okrem Spojených štátov, napr. v Kanade, Rusku, na Kube, a pod.

 

A teraz to hlavné. Čím sa odlišujú tieto úplne šialené tvrdenia jedného človeka od neoverených tvrdení obrovského množstva iných ľudí? Skúsme si to rozobrať poporiadku…

Začnime tým, čo hovorí v neprospech Gruschových tvrdení. Vzhľadom na šialenstvo a váhu toho, čo zatiaľ vyšlo na povrch (a do konca týždňa toho bude podstatne viac) je obrovským paradoxom, že v relatívny neprospech jeho tvrdení hovoria len dve veci:

1. Grusch nikdy neprišiel priamo do fyzického kontaktu s objektmi alebo telami, o ktorých hovorí, no má k dispozícii dokumentáciu, ktorú postúpil americkému Kongresu, no, žiaľ, konkrétne materiály sú predmetom utajovanej skutočnosti, a teda zatiaľ nemôžu byť zverejnené (jednotlivé nuansy rozličných stupňov utajovania nebudú súčasťou tohto článku, keďže to pre množstvo z Vás môže byť nezáživné, no ak by niekto chcel vedieť viac, pokojne ma kontaktujte na maily uvedenom pod týmto textom a veľmi rád Vám zodpoviem, prípadne Vás odkážem správnym smerom). To, čo však Kongresu Grusch poskytol v podobe mien programov a jednotlivcov, ktorí pracovali na reverznom inžinierstve a nadobúdaní takýchto objektov je veľmi konkrétnym návodom na to, aby vedeli, kde majú hľadať.
2. Druhou vecou, ktorá môže, no zároveň nemusí hovoriť v neprospech Gruschových tvrdení je to, že pred tým, než s týmito informáciami vyšiel na povrch požiadal Ministerstvo obrany (DoD, ktorého časti veľmi aktívne bojujú proti tomu, aby sa čokoľvek ohľadom Fenoménu dostalo na verejnosť) o tzv. DOPSR (Defense Pre-Publication Security Review). DOPSR je inštitút, ktorým sú viazaní všetci štátni zamestnanci v Spojených štátoch, ktorí majú bezpečnostné previerky. V zásade ide o to, že ak chce zamestnanec štátnej inštitúcie zverejniť niečo v médiách, to, čo chce povedať verejne musí prejsť procesom, v ktorom mu daná inštitúcia (v tomto prípade DoD) buď tieto informácie dovolí zverejniť celé, nedovolí ich zverejniť vôbec alebo dovolí zverejniť len ich časti. Samozrejme, ani DoD si nemohlo dovoliť povoľovať alebo odmietať Gruschovi zverejniť čokoľvek sa im zachcelo, keďže nad tým celým má dohľad aj nezávislý orgán, ktorý je v tomto prípade ICIG (Intelligence Community Inspector General). Každopádne je veľmi zaujímavé, že DoD dalo Gruschovi v podstate povolenie zverejniť tieto explozívne tvrdenia. To síce neznamená, že sa týmto aktom DoD implicitne priznalo k faktickosti jeho tvrdení, pretože predmetom DOPSR je len zamedziť, aby sa utajované skutočnosti dostali na verejnosť, no nie je to voči Gruschovi ani v žiadnom prípade diskvalifikačné v tom zmysle, že by išlo zo strany Gruscha a DoD o premyslenú dezinformačnú kampaň.

Možnosť dezinformačnej kampane zo strany DoD a spravodajských služieb, ako aj toho, že by si to Grusch vymýšľal je krajne nepravdepodobná z nasledujúcich dôvodov, ktoré hovoria v jednoznačný prospech jeho tvrdení:

1. Totožnosť, minulosť a poverovacie listiny všetkých organizácií, v ktorých Grusch pôsobil boli nezávisle overené prostredníctvom Leslie Kean a Ralpha Blumenthala, Rossa Coultharda, tímu z The Debrief (výborne to zdokumentovali v dvojstupňovom rozhovore – časť 1 a časť 2), novinárov zo spravodajskej televízie News Nation, ako aj samotným Kongresom, ktorého predstavitelia len nedávno uzákonili legislatívu umožňujúcu Davidovi Gruschovi a ľuďom, ktorí pred Kongres a verejnosť predstúpia po ňom, aby tak mohli urobiť bez toho, aby z toho mali akékoľvek právne implikácie.
2. David Grusch urobil všetko v absolútnom súlade so zákonmi Spojených štátov, a teda mu nehrozí žiaden právny postih. Ako však dodal v jednom zo zverejnených častí rozhovoru s Coulthardom, to, že vyšiel na verejnosť pre jeho osobu a jeho kariéru stále predstavuje obrovské riziko.
3. Grushov právny zástupca je Charles McCullough III, vysoko kvalifikovaný, seriózny a vážený človek, ktorý pred tým pôsobil ako Generálny inšpektor pre spravodajskú komunitu (ICIG), a teda tieto procesy pozná skutočne dokonale.
4. Za Grusha a jeho tvrdenia sa verejne postavilo množstvo ľudí s ktorými spolupracoval v čase, keď pracoval pre vládne inštitúcie, medzi ktorými je napr. plukovník Karl E. Nell. Nell slúžil v americkej armáde a v rokoch 2021-2022 spolupracoval s Gruschom v rámci Útvaru pre neidentifikované vzdušné fenomény ako zástupca armádnej zložky amerického vojska.
5. Grusch za posledné obdobie zažil zastrašovanie zo strany spravodajskej komunity, následkom čoho podal formálnu sťažnosť súčasnému ICIG, kde rozpísal aj detaily svojich zverejnených tvrdení, čo znamená, že o tom existuje oficiálny federálny záznam, ktorý súčasný ICIG označil „kredibilný a naliehavý.“ Tento záznam má aj svoju odtajnenú podobu, a teda bude nepochybne zverejnený.
6. Tým, že Grusch už podal svoje svedectvo pred relevantnými komisiami v Kongrese sa v prípade, že klame alebo zavádza vedome vystavil zákonnej perzekúcii, pretože vypovedal pod prísahou, čo teda rozhodne nerobia ľudia, ktorí vedome klamú, pretože tzv. krivá prísaha (angl. perjury) je federálny zločin, ktorý stíha samotné Ministerstvo spravodlivosti a hrozí za to 5 rokov vo federálnej väznici, nehovoriac o reputačnom riziku s tým spojenom, ako aj o tom, že daný jednotlivec si nikdy ani len neškrtne vo federálnej službe, ani v akejkoľvek spoločnosti, ktorá má hocijaké väzby na americkú vládu.

Toto je teda (zatiaľ) neuveriteľný príbeh Davida Gruscha, z ktorého sme počuli len majú časť. Som si istý, že to koncom týždňa bude ešte veľmi divoké a pokiaľ sa to všetko potvrdí alebo vyvráti, poďme si trochu zašpekulovať.

…

Aké môžu byť hlavné dôvody, pre ktoré by mohlo prísť verejné potvrdenie existencie inteligencie inej ako je tá naša, navyše na našej vlastnej planéte?

Z môjho pohľadu to môže byť zmes týchto faktorov:

1. Dôkazná situácia existencie Fenoménu (či už materiálna alebo anekdotická) je už skutočne neúnosná. Akokoľvek to už je, okolo tejto tematiky sa nakulminovalo toľko fabulácií a neistoty, že nie je udržateľné nepovedať ľuďom pravdu (nech už skutočne ide o cudziu inteligencie alebo masívnu, takmer storočie trvajúcu a neuveriteľne prepracovanú dezinformačnú kampaň Amerických inštitúcií za neznámym účelom – mimochodom, ktorá z týchto dvoch možností Vám príde ako tá pravdepodobnejšia ak aplikujete princíp Occamovej britvy?).
2. Ako to býva všade vo svete, skutočná zmena je spravidla možná až po smrti starých štruktúr, ktoré v tomto ohľade nahradila mladá generácia ľudí, ktorí sa rozhodli nemlčať a vniesť svetlo do tejto (možno až 90 rokov – 1933) starej záhady.
3. Ak Spojené štáty a iné svetové mocnosti majú k dispozícii objekty patriace NHI a do teraz sme o tom verejne nevedeli, je vysoko pravdepodobné, že za takmer storočie zainteresované vlády neurobili buď žiaden alebo len limitovaný pokrok v chápaní tejto technológie. V tomto prípade by bolo možné, že verejne priznať existenciu niečoho takéhoto je jedinou cestou ako otvoriť skúmanie NHI technológie širšej vedeckej komunite a takto urobiť o mnoho väčší pokrok v jej chápaní a prípadnej replikácii.
4. Príčiny by bolo možné hľadať aj v makrosociálnej oblasti ľudskej spoločnosti. Len za posledných niekoľko rokov sme boli svedkami prudkej a rýchlej destabilizácie svetového poriadku. Sme uprostred bezprecedentnej kulminácie kríz existenčných proporcií – ekonomické krízy, pandémia, vzostup dezinformácií a populizmu, nehovoriac o vojne na Ukrajine, ktorá nám ako ľudstvu nastavuje veľmi škaredé zrkadlo a ukazuje nám, aký sme v skutočnosti primitívny a nezrelí druh, ktorého technologický pokrok je neúmerný nášmu kolektívnemu kognitívnemu rozvoju. Možno nastal ten najvhodnejší čas na to, aby sme sa v konfrontácii s Fenoménom na chvíľu zastavili a prehodnotili svoje priority vo vzťahu k sebe, svojej planéte a akýmkoľvek iným živým bytostiam, s ktorými môžeme časom prísť do priameho kontaktu. Ak nás posledných pár rokov niečo naučilo, na niečo takéto nie sme ani omylom pripravení, no je možné, že s tým v krátkom čase budeme konfrontovaní. Zostáva veriť, že sa na seba konečne začneme pozerať aj ako na jeden homogénny druh a nie len ako na sebeckých jednotlivcov, ktorých habitus je zúžený na zdanlivo neprekonateľné polarizačné ideové brázdy, na ktorých v konečnom dôsledku na globálnej báze absolútne nezáleží.

Týmto sa, prirodzene, dostávame aj k našej malej a veľmi podivuhodnej krajine. Osobne si nedokážem predstaviť, že by ľudia žijúci u nás na Slovensku dostali nezvratnú informáciu o existencii niečoho väčšieho, silnejšieho a inteligentnejšieho ako je človek. Možno našu krajinu a jej ľudí podceňujem, no v kontexte posledných niekoľkých rokov sa nemôžem ubrániť presvedčeniu, že ako spoločnosť, pre ktorú morálka, ľudskosť, holé fakty a realita neznamenajú absolútne nič, nemáme najmenšiu šancu na adekvátnu reflexiu ontologického šoku, ktorý sa na nás všetkých možno neúprosne valí. Nemám v úmysle nikoho uraziť a plne si uvedomujem, že generalizovanie nie je voči triezvo zmýšľajúcim ľuďom férové, no väčšia časť našej spoločnosti sa skrátka nevie zorientovať ani v tom, kto našej spoločnosti škodí a kto nie; kto v našej krajine predstavuje dobro a kto zlo; kto je agresor a kto obeť… Len pre ilustráciu toho, že nehovorím len tak do vetra, skúste si predstaviť, že by sa vláda Igora Matoviča, Eduarda Hegera alebo Róberta Fica mala postaviť pred slovenskú verejnosť a začať s ňou konverzáciu o tom, že s nami na Zemi žije inteligencia, ktorá je od tej našej na kilometre vzdialená a nevieme o nej prakticky nič. Nemyslím si, že existuje svet, v ktorom by sa to vôbec udialo, nieto ešte vhodne. Veľmi dúfam, že sa mýlim, no myslím si, že najbližšia dekáda ukáže, že medzi našou krajinou a okolitým svetom sa vytvorí obrovská a mimoriadne ťažko prekonateľná priepasť.

Aby som ale dnešný príspevok neskončil na pochmúrnej nôte, kým zistíme čo sa skutočne deje, bude to ešte fascinujúca a veľmi divoká jazda, a ja sa budem naďalej pokúšať Vám týmto spôsobom sprostredkovať všetky nuansy Fenoménu čo najzrozumiteľnejšie ako dokážem.

Keďže by ma veľmi zaujímalo či majú aj ľudia na Slovensku skúsenosti s podobnými fenoménmi, neváhajte ma kontaktovať na e-mailovej adrese: [email protected]. Máte moje slovo, že príbehy, prípadne iné informácie, ktoré sa mi rozhodnete sprostredkovať sa nikdy bez Vášho výslovného súhlasu nedostanú na svetlo sveta. Vopred Vám veľmi pekne ďakujem a veľmi si to vážim.