BLOG
Ján Benčík
Ján Benčík
11 117

Ľuboš Blaha, Fidel, Che a Sirény

Sirény boli podľa gréckej mytológie bytosti s vtáčím telom a ženskou hlavou. Žili na pustom skalnatom ostrove a lákali náhodných moreplavcov krásnym spevom, ktorému nedokázal nikto odolať. Následne obetiam, ktoré prilákali na svoj ostrov, vysali krv.

Neviem ako vám, ale mne to niečo pripomína. Napríklad taký zdanlivo očarujúci spev o rovnosti všetkých ľudí, o ukončení akéhokoľvek vykorisťovania, rovnakom prístupe všetkých ku zdrojom či plodom radostnej spoločnej práce. Poznáme tých, ktorí tie spevy spievali, aj to ako to všade na svete, kde dokázali na svoj falošný spev nalákať budúce obete, dopadlo. Všetci si boli rovní, ale niektorí boli rovnejší. Teror, špicľovanie, prenasledovanie za iný názor, zmanipulované a starostlivo režírované súdne procesy, gulagy, pracovné tábory, vyhnanstvo, popravy bez rozsudku, všemocnosť zločineckých tajných služieb a neraz rozprávkový život tých najrovnejších. Niekde desiatky miliónov, inde milióny, státisíce, desaťtisíce či tisíce mŕtvych. Leninov a Stalinov Sovietsky zväz, Maova Čína, Pol Potova Kambodža, Kimovská Severná Kórea, Ho Či Minov Vietnam, Fidelova a Che Guevarova Kuba a celý tzv. tábor socializmu v strednej a východnej Európe. O „malichernostiach“ ako technologické zaostávanie, permanentný nedostatok rozličného tovaru, deformácie charakterov ľudí nútených žiť v pretvárke dvojakým životom, ani nehovoriac.

A tu príde pán poslanec Ľuboš Blaha, salónny marxista a najľavicovejší žolík štátostrany, vzdelaný až za hranicu svojho intelektu, ako sa o ňom výstižne vyjadril nemenovaný politik, rozjarený all inclusive občerstvením na kubánskom veľvyslanectve a v opare z kubánskeho rumu či mojita, ktoré miluje aj jeho stranícky šéf a voňavého dymu z pravých kubánskych cigár, v povznesenej nálade, napíše na Facebooku toto:

„Včera sme si na kubánskej recepcii pripomínali kubánsku revolúciu, v ktorej sa do histórie zapísali ľavicové osobnosti ako Che Guevara, Fidel, Camilo Cienfuegos či Raul. Som hrdý na to, že som spolu s Kubáncami a stovkami hostí zo Slovenska, aj z celého diplomatického zboru, mohol osláviť túto historickú udalosť, ktorá z Kuby, ktorá bola „bordelom USA“ s obrovskou mierou chudoby, korupcie, nerovnosti a americkej arogancie, urobila symbol odporu voči imperializmu, ostrov slobody, v ktorom napriek nechutnej ekonomickej blokáde USA má drvivá väčšina obyvateľstva na rozdiel od porovnateľných krajín Karibiku prístup k zdravotníctvu, školstvu a k základnému živobytiu. Tak ako všetko, aj Kuba má svoje chyby, ale držím jej palce a vždy, keď môžem, vyjadrím jej solidaritu! Ďakujem za včerajšie vrelé privítanie od kubánskej veľvyslankyne, s ktorou mám už roky mimoriadne dobré vzťahy. A ďakujem aj všetkým starým kamarátom, ktorých som na recepcii stretol, za srdečné rozhovory. Na recepcii chýbal iba máloktorý slovenský ľavicový politik a ja som sa priateľsky porozprával tak s liberálnejšími socialistami, ako aj s komunistami. Stáva sa, že si občas skočíme do vlasov – taká je politika. Niekedy máme iné názory, iné stratégie, iné predstavy. Ale vážim si každého skutočného ľavičiara a keď sa stretneme, nesmú chýbať úsmevy… Skrátka, companeros! Som rád, že slovenskí ľavičiari vedia držať pokope aspoň na kubánskych recepciách :) Viva Cuba! Hasta siempre!“Fidel

Po zverejnení Blahovho tragikomického statusu návštevníci stránky „Prečo ľudom hrabe“, kde som jedným z adminov, napísali na adresu pána poslanca, okrem iného aj toto:

Martin H.: „Mal som česť navštíviť túto krajinu asi pred 3 rokmi. Ale nebol som v uzavretom all-inclusive rezorte, ale normálne v širšom centre Havany v hoteli.. Skúsim to v krátkosti opísať aj keď je to dosť ťažké, lebo to by sa dala napísať kniha. Všetkým, ktorí veria v revolúciu a v socializmus odporúčam sa ísť tam pozrieť. Skúsim pekne od začiatku.
V tejto krajine sa platí dvomi menami, pesos a non-convertible pesos…Výmenný kurz bol v tej dobe, ak si dobre pamätám, 1 ku 16. Miestni platia iba non-corvetible pesos, to znamená že turista má všetko 16 krát drahšie.
– Toľko frustrovaných ľudí som v živote nevidel na jednom mieste. Nikto sa neusmieva, každý sa snaží prežiť a nejakým spôsobom „oholiť“ turistu aby nakŕmil deti. Aj keď ani peniaze im moc nepomôžu, lebo obchody sú prázdne.
– Boli sme v centre v sendvičovni a v celom obchode bola vitrínka s 3 syrovými a 3 šunkovými sendvičmi, aj tak si ich mohol dovoliť iba turista.
– Drogéria pripomínala post-apokalyptický film, keď v regáli bol jeden, áno jeden prací prach, meter medzera, 1 prostriedok na riad, meter medzera, 2 rolky toaleťáku a vybavené. Zvyšné 4 regály v celom obchode boli na rovnaký spôsob.
– Jeden môj známy má ženu z Kuby a ona hovorila príhody, keď ako študenti na intráku plakali od hladu, lebo 3 dni nejedli.
– Na celom ostrove je všetko fake, mal som pocit že min 95% ekonómie je čierna ekonomika, ľudia sa snažia prežiť ako môžu.
– V bare stojí pivo turistu v prepočte asi 3 doláre – prinesie ho totálne nasratá a zdutá čašníčka lebo Vám pohľadom závidí že na neho máte, keď ona hladuje, to pivo stojí viac ako jej celodenný zárobok. Nehovorím o tom že na výber je noname „cervenza locala“ alebo „cerveza importo“. To iste platí o rume a podobne.
– Všade po meste komunistické „bilboardy“ a heslá typu „nezabudneme na našich hrdinov“ a pod. Poznáme z našich zlatých čias „Mier so ZSSR na večné časy!“
– O špine, komunistickom realizme, frustrovaných, hladných, smutných ľuďoch a kope žobrákov, ktorí by urobili všetko aby mohli vypadnúť z „ostrova slobody“ ani nehovorím.
– Takto by sa dalo pokračovať do rána, ale myslím že stačí .
A toto slovenský poslanec pokladá za skvelý spôsob života a najradšej by sa tam asi odsťahoval. Ja len dodávam – nebráňme mu, ja mu sám pomôžem pobaliť kufre.“

Juraj K.: „Tak, tak. Kompletne potvrdzujem. Súdruh Blaha si nevšimol, že už nie je doba, kedy sa nesmelo cestovať, kedy za počúvanie Hlasu Ameriky bolo väzenie, kedy signál rakúskych médií bol len blízko pri hraniciach a ľudia boli permanentne kŕmení rečami takých ako je Blaha a nemali možnosť si tieto žvásty konfrontovať so skutočnosťou. Zaujímalo by ma, ako si súdruh Blaha vysvetľuje postupné zbližovanie Kuby a USA. Neviem, či sa mu nezrúti svet. Už mu zostane len KĽDR.“

Pavol K.: „Keď mi asi 75-ročný pán, u ktorého sme bývali, so slzami v očiach vravel, že ak by neprenajímali izbu turistom, tak nemajú čo jesť, nebolo mi všetko jedno. Spoločný dôchodok troch ľudí bol 22 dolárov, účet za elektrinu 25 dolárov. Keď mi mladá lekárka vravela, že po atestácii má plat už 25 dolárov mesačne, ani vtedy mi nebolo všetko jedno. Keď mi mladý sprievodca s deravými topánkami vravel, že jeho priateľka lekárka rozmýšľa o pobyte v Západnej Afrike (za ebolu platia o dosť lepšie), tiež som nechápal. Ak by tento príspevok o hrdých kubánskych revolucionároch vedel niekto skopírovať a poslať tomu ulízanému k……i, budem mu vďačný. Mimochodom, ešte k tej lekárskej starostlivosti zdarma: áno, je zdarma. Úplne zdarma. Veď keď nie sú žiadne lieky, za čo aj platiť, že?“

Martin H.: „Pán poslanec musel mať asi riadnu polúciu pri písaní týchto riadkov… To oduševnenie a neskonalá radosť z nich až tak sršia. Ale krásne sa píše o Kube z pohľadu človeka na recepcii v krajine EU…Mne je z toho do plaču. Rovnako ako bolo do plaču mladým manželom v meste Baracoa, ktorému sme dali obyčajný ibalgin, lebo lekárka nemala ich 4ročnému dieťaťu dať aké lieky. Rovnako ako bolo do plaču mladej Kubánke v Havane, ktorej sme darovali niekoľko balení Paralenu, rovnako ako mi bolo do plaču na miestnej kubánskej pohotovosti, kam ma domáci zobrali „na čierno“, lebo cudzinecká klinika bola 100 km…Prešiel som Kubu od západu na východ, krížom-krážom, býval som výhradne na súkromí…ale toľko chudoby a apatie som nikdy nevidel. Áno, je to krásny ostrov, ale domácim je na prd výhľad na gýčovú pláž s palmami, keď nemajú čo dať do huby…Odporúčam pánu poslancovi, nech nabudúce, keď pôjde na Ostrov slobody (ak tam vôbec bol), zdvihne svoju ctenú poslaneckú riť a nejde na exkurziu do továrne na tabak a rum, ale nech sa vyberie (napríklad miestnou dopravou – tiež zážitok) pár kilometrov za Havanu… nech si skúsi niečo kúpiť v obchode, alebo reštaurácii, v lekárni…a ak to nemá v hlave vypatlané, tak bude isto rád, že žije v takej krajine, v akej žije, v ktorej môže vypisovať podobné bludy, ako tento status…“
Michal M.: „Súdruhovi č.38 odporúčam aby sa troška poprechádzal po rurálnej časti Kuby namiesto vyžierania recepcií. Možno mu konečne troška ‚zasvieti‘ v tej jeho marxistickej hlavičke.“

Povedzme si pravdu, keby vety z úvodu napísal bezmenný obdivovateľ totalitných režimov a ich ideológie, s akými sa v ostatnom čase akoby roztrhlo vrece, nestálo by to ani za zmienku. Ale Ľuboš Blaha je prominentný poslanec samovládnej štátostrany a predseda výboru NR SR pre európske záležitosti. SMER, ktorého je členom, sa prezentuje ako moderná sociálnodemokratická strana. Nie je mi známe žeby sa Európske sociálnodemokratické strany otvorene hlásiliMarxovi či diktatúram Fidelovského typu, či tak ako Blaha prejavovali obdiv k Che Guevarovi, ktorý svoju kariéru na Kube začal účasťou pri hromadných popravách odporcov revolúcie v pevnosti La Cabana a pokračoval budovaním pracovných táborov. Svoju účasť pri popravách netajil a počas prejavu v OSN to cynicky vyjadril takto: „Áno, popravovali sme, popravujeme a budeme popravovať!“ („Sí, hemos fusilado, fusilamos y seguiremos fusilando!“) Po rozporoch s Castrom a sovietskymi patrónmi kubánskej revolúcie sa pokúšal myšlienky revolúcie šíriť prostredníctvom teroru vo vtedajšom Belgickom Kongu a v Bolívii. Nedokázal si však získať podporu miestnych obyvateľov a nakoniec bol zajatý a na rozkaz prezidenta Bolívie zastrelený vládnym vojskom.che g

Myslím, že „vymoženosti“, ktoré priniesla Kube Castrova revolúcia a vláda jeho klanu, sú dostatočne známe. Chudoba, zaostalosť, nedostatok všetkého, čierny obchod, prežívanie zo dňa na deň, prenasledovanie akejkoľvek opozície, masívna emigrácia do Castrom a Blahom nenávidených Spojených štátov amerických a zničené životy niekoľkých generácií obyvateľov tohoto nádherného ostrova.

Zdá sa, že tamojšie obyvateľstvo má už tiež dosť spevu červených sirén a väčšina mu už dokáže odolať aj bez toho, aby si musela voskom zaliať uši, či dať sa priviazať o sťažeň ako Ithacký kráľ Odysseus. Iba Blahovi a lídrom Komunistickej strany Slovenska, s ktorými sa so šťastným úsmevom na tvári na recepcii fotografoval, znie ich spev stále rovnako lákavo. To, že sa im páči, je ich vec. Horšie je, že by ten obdiv najradšej vnútili aj nám. Ale je tu taká drobnosť, súdruhovia nezbadali, že doba sa zmenila a oni sú už dávno iba marginálnymi figúrkami, vzbudzujúcimi skôr útrpný úsmev.

Od a s

Poznámka: Ľuboš Blaha mal v roku 2012 na kandidátnej listine SMERu poradové číslo 85. Na tej aktuálnej má číslo 38. Zdá sa, že si v hierarchii strany celkom polepšil. Má to byť náznak nového politického kurzu strany, alebo iba vypočítavý kalkul na prilákanie voličov krajnej ľavice? Čo poviete, priatelia?

Blaha kubaBlaha Hel

 

Blog o Blahovom menej úspešnom straníckom kolegovi tu.

Doplnené 14.1.2016. Reakcia pána poslanca Blahu.Blaha reakcia

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .

Blogy

|