Prečo máme tak málo poslankýň a čo s tým?

Predčasné voľby na Slovensku sa pomaly, ale isto, blížia. Politické strany sú aktívne nielen na verejnosti – v kampani, ale tiež v pozadí – pri zostavovaní kandidátnych listín a verbovaní potenciálnych poslankýň a poslancov. Koľko žien sa objaví na kandidátnych listinách a koľko z nich sa nakoniec dostane do parlamentu? Odlepíme sa konečne od nízkych čísel?

Viac než 100 rokov od udelenia volebného práva ženám sedí aktuálne v Národnej rade Slovenskej republiky (NRSR) len 32 poslankýň z celkového počtu 150 volených zástupcov. To je slabých 21%. Slabých preto, lebo v slovenskej populácii je žien 51%. Čiže kým na ulici je každý druhý človek, ktorého stretnete, žena, v parlamente je to len každý piaty človek. A predsa je tých „slabých“ 21% najviac, čo sme v ére samostatnosti zažili. Vo voľbách v rokoch 1990-2016 sa do parlamentu dostalo v priemere len 16% žien, minimum bolo 12%.

Prečo je v slovenskej vrcholovej politike tak málo žien a čo by sa s tým dalo urobiť? Akú rolu zohrávajú vo voľbách do parlamentu preferenčné hlasy, ľudovo nazývané krúžky? Mohlo by práve krúžkovanie dopomôcť k vyššiemu zastúpeniu žien v parlamente? Týmito otázkami som sa zaoberala spolu s kolegyňou Oľgou Gyárfášovou vo vedeckom článku, ktorý vyšiel v časopise Sociológia začiatkom tohto roka. Článok je napísaný v slovenčine a je bezplatne prístupný širokej verejnosti – stiahnuť si ho môžete tu.

Čo nám hovorí o ženách v politike teória

Na to, koľko žien vidíme vo volených funkciách, vplýva viacero faktorov. Prvým faktorom je záujem žien kandidovať, teda ponuka zo strany žien-kandidátok. Keď už máme skupinu žien ochotných kandidovať, druhým faktorom je záujem politických strán tieto ženy nominovať na kandidátne listiny, teda dopyt politických strán po ženách-kandidátkach. Z kombinácie prvých dvoch faktorov vzniknú kandidátne listiny, teda ponuka nominovaných žien-kandidátok smerom k voličstvu. No a keď už máme nominované ženy-kandidátky, tretím faktorom je záujem voličiek a voličov o tieto ženy, teda dopyt elektorátu po ženách-političkách. Na pozadí týchto troch „ponukovo-dopytových“ faktorov operuje ešte mnoho ďalších, ktoré súvisia s volebným systémom, hodnotovo-kultúrnym nastavením spoločnosti a takisto so širšou spoločenskou klímou, ako ukazuje obrázok nižšie.

Čo sa týka volebného systému, ten slovenský by mal byť pre ženy jeden z najprajnejších a teoreticky by im mal dať vyššie šance preraziť v tradične mužskom svete politiky než mnohé iné volebné systémy. Konkrétne by mal byť náš pomerný volebný systém s jedným veľkým volebným obvodom pre podreprezentované ženy vhodnejší než väčšinový systém (aký majú napríklad vo Veľkej Británii alebo v USA) alebo pomerný systém s viacerými menšími volebnými obvodmi. Navyše, slovenské voličky a voliči môžu vďaka preferenčným hlasom do istej miery zasahovať do toho, kto sa do parlamentu nakoniec dostane. (Aj keď tu treba spomenúť, že nie všetky preferenčné hlasy sa na Slovensku skutočne počítajú – váš krúžok je relevantný len vtedy, ak vaša favoritka či favorit získa aspoň 3% z celkového počtu hlasov odovzdaných „vašej“ politickej strane.)

Kým slovenský volebný systém dáva ženám relatívne dobré šance preraziť, hodnotovo-kultúrne nastavenie spoločnosti a spoločenská klíma na Slovensku im skôr nepraje. Napríklad v hodnotení rodovej rovnosti, čo je jeden z najdôležitejších faktorov umožňujúci ženám byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, je Slovensko dlhodobo na chvoste EÚ. V roku 2013 sme boli šiesty najhorší v EÚ a do roku 2022 nás dve krajiny dokonca predbehli, takže aktuálne sme na smutnom štvrtom mieste od konca. Najviac nerovnosti medzi ženami a mužmi vidíme hlavne v troch oblastiach: práca, využívanie času (ženy trávia výrazne viac času neplatenou starostlivosťou o deti a starých ľudí a majú preto oveľa menej voľného času na sebarealizáciu) a prístup k moci. O niečo lepšie sme na tom v oblastiach ako finančné prostriedky, vzdelanie a zdravie, no vo všetkých šiestich indikátoroch sme horší než je priemer EÚ.

Pozrime sa na dopyt po ženách v politike

V našej analýze sme sa zamerali na druhý a tretí faktor, teda na dopyt politických strán po ženách-kandidátkach a na dopyt voličiek a voličov po ženách-političkách. Konkrétne sme sa pozreli na voľby do NRSR 2020 a do analýzy sme zahrnuli 13 politických subjektov, ktoré získali aspoň 2% hlasov.

Údaje o prvom faktore, teda o ponuke žien-kandidátok, nemáme. A na analýzu spoločenskej klímy by bolo potrebné buď porovnať Slovensko s inými krajinami (kde sú však iné volebné systémy, takže porovnávanie by nebolo jednoduché) alebo sledovať vývoj na Slovensku v čase (čo tiež nie je jednoduché vzhľadom na to, že len málo slovenských politických strán prežije viac než 1 či 2 volebné obdobia). Týmto aspektom sa pokúsime venovať v budúcnosti.

Slúžia ženy len na vyplnenie kandidátnych listín?

V prvom kroku našej analýzy nás zaujímal dopyt politických strán po ženských kandidátkach na poslankyne. Pozreli sme sa teda na to, koľko žien nominovali jednotlivé politické strany a na aké miesta kandidátnej listiny. Zistili sme, že vo voľbách v roku 2020 použili politické subjekty jednu alebo viacero z týchto 4 stratégií:

1. systematicky nominovali ženy na zvoliteľné miesta (prvá desiatka, dvadsiatka, tridsiatka),
2. nadpriemerne často nasadili ženy na zvoliteľné miesta (vzhľadom na celkový počet žien na kandidátke strany),
3. nesystémovo, marketingovo nominovali ženy do prvej päťky kandidátnej listiny (pri celkovo nízkom počte žien),
4. vyplnili nezvoliteľné miesta kandidátky ženami (51. až 150. miesto).

Na základe stratégií, ktoré si jednotlivé politické strany zvolili, sme ich rozdelili na tri skupiny, podľa ich ochoty nominovať ženy na zvoliteľné miesta:

1. rodovo citlivé strany – systematicky nominovali veľa žien (PS/Spolu, Za ľudí, KDH),
2. rodovo nevyhranené strany – nenominovali ani málo, ale ani veľa žien (OĽaNO, Sme rodina, SaS, SNS, Dobrá voľba, Vlasť),
3. maskulínne strany – nominovali málo žien (Smer-SD, ĽSNS, MKO, Most).

Kopíruje voličstvo postoje politických strán voči ženám v politike?

Keďže sme zistili, že politické strany na Slovensku pristupujú k ženám v politike odlišne, zaujímalo nás, ako na rozdielne stratégie pri nominovaní žien reaguje voličstvo. Máme my, teda voliči a voličky, väčší dopyt po ženách v politike než samotné politické strany?

Naše zistenia sa dajú zhrnúť do troch hlavných bodov:

• Po prvé, takmer vo všetkých politických stranách poskočili ženy v preferenčnom hlasovaní dopredu relatívne častejšie než muži. Tu však hovoríme o celej kandidátnej listine, na ktorej je väčšina miest nezvoliteľná. Čo sa teda dialo na zvoliteľných miestach?
• Na prvých desiatich, dvadsiatich alebo tridsiatich miestach kandidátnej listiny voličstvo buď kopírovalo alebo dokonca ešte viac znásobovalo postoj svojej politickej strany k ženským kandidátkam na poslankyne. To znamená, že v maskulínnych stranách sa nízke počty žien na popredných miestach kandidátnej listiny potvrdili (Smer-SD) alebo ešte zhoršili (v ĽSNS, MKO a Most-Híd sa do prvej desiatky nedostala ani jedna žena). Naopak v rodovo citlivých politických stranách, ktoré nominovali najviac žien na zvoliteľné miesta, posunul elektorát do čela ešte viac žien (Za ľudí, KDH, PS/Spolu). No a voličstvo rodovo nevyhranených subjektov kandidátnu listinu buď potvrdilo (vo vtedy parlamentných stranách Sme rodina, SaS, SNS) alebo prekrúžkovalo viac žien na popredné miesta (v nových malých stranách Dobrá voľba a Vlasť).
• Celkovo teda vidíme zaujímavý vzorec – voliči a voličky nových politických strán krúžkovali ženy tak často, že dokázali premiešať poradie aj na zvoliteľných miestach. Zaujímavé pritom je, že sa jedná o ideovo veľmi rozdielne strany (Za ľudí, PS/Spolu, Dobrá voľba, Vlasť). Naopak, elektorát parlamentných strán do veľkej miery potvrdzoval pôvodné nominácie a karty veľmi nezamiešal.

Ako sa teda mohlo stať, že máme v parlamente tak málo žien? Jednoducho – strany, ktoré nominovali viac žien na zvoliteľné miesta alebo ktorých elektorát ženy častejšie krúžkoval, sa nedostali do parlamentu.

Z našej analýzy ďalej vyplynulo, že slovenské voličky a voliči vo veľkom krúžkujú hlavne ľudí na čele kandidátnej listiny. Líder strany môže dostať aj 90% preferenčných hlasov (napr. Smer-SD, Sme rodina, ĽSNS, Vlasť) a s klesajúcim kandidačným číslom dramaticky klesá aj počet preferenčných hlasov, ako vidíme na obrázkoch nižšie. Navyše je tu už spomenutá prekážka – aby sa preferenčné hlasy započítali, musí ich kandidát alebo kandidátka získať aspoň 3% zo všetkých hlasov odovzdaných strane. A to pre individuálneho kandidáta či kandidátku vôbec nie je málo, hlavne ak je na nižšom štartovacom mieste.

Smer-SD	KDH

Ako ďalej?

Celkovo z našej analýzy vyplynulo, že o tom, kto sa dostane do parlamentu, do veľkej miery stále rozhodujú politické strany tým, koho nominujú na vysoké miesta kandidátnej listiny. Všeobecne sa dá povedať, že ak na vrchol kandidátnej listiny nominujú mužov, do parlamentu sa dostanú muži. Ak tam nominujú ženy, dostanú sa do parlamentu ženy. Existujú samozrejme aj výrazné osobnosti, ktoré sa dokážu prekrúžkovať aj z nižších alebo dokonca posledných miest kandidátnej listiny, ale to je skôr výnimka potvrdzujúca pravidlo (prípadne je to špecifická stratégia niektorých strán, ktorou chcú mobilizovať svoje voličstvo). Ak teda chceme, aby ženy boli nie výnimočnou, ale bežnou súčasťou vrcholovej politiky, zodpovednosť leží na pleciach politických strán. Nominovanie dostatočného množstva žien na zvoliteľné miesta je kľúčom k vyššiemu zastúpeniu žien v slovenskom parlamente. Pozitívnym doplnkom by mohla byť aj cielená verejná kampaň, ktorá by voličky a voličov upozorňovala na nerovné zastúpenie žien v politike a povzbudila by ich, aby krúžkovali viac žien. Úspešným príkladom, je, zdá sa, kampaň Zakrúžkuj ženu v Českej republike, po ktorej sa do českého parlamentu dostalo historicky najviac žien.

Zopár poznámok na záver

Účasť žien vo verejnom živote a v politike je dôležitá nie len kvôli základnej spravodlivosti (ak ženy tvoria polovicu populácie, majú byť rovnakým dielom zastúpené aj pri rozhodovaní o zákonoch, ktoré ovplyvňujú ich životy a o smerovaní spoločnosti, ktorej sú súčasťou), ale tiež preto, že ženy majú inú životnú skúsenosť než muži a môžu preto navrhovať zákony, ktoré by uľahčili životy žien a detí. V slovenskom prostredí sa napríklad vďaka ženám v politike zaviedla bezplatná epidurálna anestézia pri pôrode v štátnych pôrodniciach, takže menej majetné ženy už nemusia trpieť len preto, že si nemôžu dovoliť zaplatiť stovky eur za tlmenie pôrodnej bolesti. Nedávno sa zase jedna poslankyňa (žiaľ neúspešne) pokúšala zabezpečiť, aby každé dieťa mohlo mať v nemocnici doprovod blízkej osoby.

A aj keď je pravdou, že v slovenskej politike sa nájdu aj také političky, ktoré ostatným ženám skôr škodia, sú v menšine a takmer vždy sú sprevádzané mužmi s podobnými postojmi. Nezavrhujme teda celú jabloň kvôli niekoľkým červivým jablkám – tak ako sme nevylúčili z politiky všetkých mužov kvôli chybám mužských politikov, nemali by sme kvôli niekoľkým negatívnym príkladom zavrhovať a hádzať do jedného vreca ani všetky ženy-političky.

Použitá literatúra:

Gyárfášová, O. a S.K. Trommlerová, 2023. Môžu preferenčné hlasy uľahčiť vstup žien do vrcholovej politiky? Sociológia 55(1), 5-43.

Norris, P. 2004. Electoral Engineering. Voting Rules and Political Behavior. Massachusetts: Harvard University.

O autorke: Sofia Karina Trommlerová vyštudovala medzinárodnú ekonómiu na Georg-August-Universität Göttingen v Nemecku a ekonómiu rozvojových krajín na ženevskom inštitúte Graduate Institute of International and Development Studies. Ako výskumná pracovníčka pôsobila na hágskom inštitúte International Institute of Social Studies (súčasť Erasmus Universiteit Rotterdam) a na Universitat Pompeu Fabra v Barcelone. Po 16-tich rokoch zbierania skúseností v zahraničí sa v roku 2022 vrátila na Slovensko s prestížnym grantom Európskej komisie MSCA Postdoctoral Fellowship. Aktuálne pracuje na Univerzite Komenského v Bratislave, kde sa venuje interdisciplinárnemu výskumu rôznych aspektov života žien a detí v európskom a celosvetovom kontexte. Sofia je zástankyňou rodovej rovnosti a spoluzakladateľkou novovznikajúcej Slovenskej Asociácie Výskumníčiek a InovÁtoriek SAVIA.

Chceli by ste sa aj vy podeliť s nami o váš výskum? Napíšte nám na zijemvedu@zijemvedu.sk!

Viac o slovenských vedkyniach a vedcoch na www.zijemvedu.sk aj na sociálnych sieťach Žijem vedu: Facebook, Instagram, LinkedIn a Twitter.