Denník N

Prečo sa (ne)máme pripravovať na presídlenie na inú planétu

Elon Musk tvrdí, že odísť na inú planétu by sme mali kvôli zväčšovaniu sa Slnka. To nás o 5 miliárd rokov spáli. Nepotrebujeme však nijaké špeciálne vedomosti z astrofyziky, geológie a iných prírodných vied, aby sme našli omnoho skoršie hrozby.

Najskôr sa venujme zdôvodneniu E. Muska. Slnko v záverečných fázach existencie začne zväčšovať svoj objem a nakoniec v ňom naša planéta zhorí. To je pravda. Podstatná otázka je, kedy by to malo nastať, pretože to je podľa Muska ten pravý dôvod nášho sťahovania sa na inú planétu. Tých, ktorí sa iba vďaka nemu dozvedeli o „nespoľahlivosti“ nášho Slnka, v krátkosti informujme, ako to vlastne s ním bude. Približne za päť miliárd rokov Slnku pomaly bude dochádzať vodíkové palivo a paradoxne namiesto ochladzovania sa vďaka nemu Zem začne viac a viac zohrievať. Zmeny teploty budú spočiatku malé, ale následne dôjde k dvom po sebe idúcim devastačným zvýšeniam teploty. Z hľadiska existencie rôznych foriem života na Zemi sa však história našej planéty začne už v prvých fázach otepľovania postupne otáčať opačným smerom. Evolučne vyššie formy viazané na úzky rozsah podmienok, akými sú teraz napríklad, budú postupne zanikať a nakoniec tu zostanú tie najodolnejšie mikroorganizmy a príšerný zápach z nich, ktorý už nikomu vadiť nebude. Nakoniec vysoká teplota zničí aj tie. Táto záverečná kapitola histórie Zeme by nás však z hľadiska existencie našej civilizácie vôbec nemusela zaujímať.

Čo nám hrozí omnoho skôr

Zánik rôznych foriem života na Zemi je mimoriadne zaujímavá vedecká téma. Hrozby, ktorým bude čeliť naša planéta možno rozdeliť do niekoľkých skupín. V tej prvej sú tie, ktoré možno pomerne dobre predvídať. Patria k nim práve zmeny spôsobené vyhasínaním Slnka, periodickým vychyľovaním zemskej osi spojené s  ľadovými a medziľadovými dobami, postupným približovaním sa Mesiaca, zmenou rýchlosti rotácie Zeme, pohybom kontinentov a iné. V kratšom horizonte sú predvídateľné aj možné kolízie Zeme s mimozemskými telesami, pričom je známy aj približný minimálny hraničný rozmer tých telies, ktoré by zničili väčšinu foriem života na Zemi s okamžitou platnosťou.

Málo predvídateľnými hrozbami sú ako v krátkodobom, tak aj v dlhodobom horizonte veľké sopečné erupcie, zemetrasenia alebo napríklad veľké slnečné erupcie. Veľký problém je, že aj veľmi malé primárne zmeny (v dôsledku hocičoho), môžu spôsobovať vďaka efektu motýlích krídel dramatické zmeny teploty a zloženia atmosféry. A, samozrejme, aj mnohé iné. Takými môžu byť aj zmeny spôsobené ľudskou činnosťou, napríklad v dôsledku spaľovania fosílnych palív. Z hľadiska našich možností čeliť rôznym hrozbám, sme vo veľmi odlišných situáciách. Niektorým hrozbám možno čeliť s väčšou, menšou alebo veľmi malou úspešnosťou, pri iných sme bez akejkoľvek šance.

Vo všeobecnosti sa pri posudzovaní akýchkoľvek rizík pozornosť vždy najskôr sústreďuje na tie bezprostredné. K nim expanzia Slnka, pohyb kontinentov a mnohé iné rozhodne nepatria. Je však niekoľko rizík, ktoré sú veľmi pravdepodobné už v horizontoch stoviek až tisícov rokov. Takže Elon Musk mal možnosť vybrať si niektoré z nich. Takto bola vlastne jeho argumentácia nielen kontraproduktívna, ako z pohľadu svojich obchodných záujmov, tak aj z „postu spasiteľa našej civilizácie“. Je úplne vylúčené, že hrozbe v dôsledku rozpínania sa Slnka, budeme niekedy čeliť. Dávno ich predbehnú iné. Samozrejme, všeličo sa môže stať už zajtra, ale z pohľadu histórie veľkých ničivých udalostí, môžeme dospieť k určitej miere ich pravdepodobnosti v budúcnosti.

Zatiaľ to vyzerá tak, že naše najbližšie problémy budú súvisieť priamo s nami. Presnejšie s exploatáciou rôznych energetických a materiálnych zdrojov a so zmenami životného prostredia, ktoré majú v poslednom storočí bezprecedentnú dynamiku. Globálne oteplenie môže, ale aj nemusí poriadne zamiešať rozdanými kartami v podobe hospodárskych výhod a nevýhod jednotlivých krajín. Takže namiesto súčasného „vyháňania fašizmu“ z Ukrajiny šialenými Rusmi sa k rozpútaniu vojen môžu pridať úplne iné motivácie. Aj bez toho by bolo asi naivné si myslieť, že ľudstvo sa zbaví svojej najlepšej zábavky, vojen. K tým najničivejším patria tie, ktoré majú vysoký potenciál prerásť do globálnych konfliktov. Od konca druhej svetovej vojny je tu však výrazná kvalitatívna zmena v deštrukčnej kapacite zbraní. Tým jadrovým paradoxne zatiaľ vďačíme za najdlhšie obdobie relatívneho mieru. To, že to vydrží čo i len 100 rokov, pri takom vysokom zastúpení skutočných bláznov na čele veľkých štátov a pri možných technických, prípadne komunikačných zlyhaniach, je dosť nepravdepodobné.

Uvažovať o horizonte „úbohých“ tisíc rokov pri nespočetných iných rizikách už spadá do oblasti fantastiky. Je síce nepravdepodobné, že aj v najhoršom prípade príde k úplnému vyhľadeniu ľudskej populácie, no je vylúčené, že by niekto v tej situácii uvažoval nad plytvaním zdrojov na „sťahovanie sa“ na inú planétu. Pri neuveriteľnom zázraku, že to všetko dopadne dobre, tu máme problém, ktorý nám pripraví naša drahá planéta. „Staré dobré časy globálneho oteplenia“, ktoré zrejme o niečo málo predĺžia dobu medzi poslednou a nastávajúcou ľadovou dobou, sa skončia. Aby bolo jasné, naša civilizácia si užíva asi iba dvanásťtisíc rokov „odľadnenej“ doby, pričom iba za necelých posledných 100 rokov sme sa nevedeli vpratať do svojej kože a našu planétu sme doslova zapálili. (Bolo by zaujímavé porovnať napríklad nočný satelitný záber na zemeguľu zo začiatku storočia s tým terajším.)

Takže sa to o pár tisíc rokov skončí. Či to ešte bude niekoho zaujímať, je otázne. Ak áno, hlavný problém bude jedlo. Pretože množstvo biomasy (teda rastlín a živočíchov) sa zníži niekoľko tisíckrát. Takže si to porovnajme napríklad s terajšou „tragickou“, iba 90-percentnou úrodou obilnín. Možno však ešte predtým budeme mať malú „prípravku“ v podobe nejakej explózie vulkánu, ktorej popol zatemní oblohu na pár rokov. Menších tragických ochutnávok buď vulkanického, alebo iného ochladenia sme tu mali aj za „úbohých“ posledných 500 rokov práve dosť. Napríklad v roku 1815. Veľké erupcie, ktoré by zničili väčšinu ľudstva, sa opakujú s frekvenciou desiatok tisíc rokov. Posledné boli pred 72 000 a 26 500 rokmi. Uvažovať o horizontoch jednotiek miliónov rokov už nemá žiaden zmysel. Čo vy na to, pán Elon Musk?

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Vysokoškolský učiteľ