Školy 21. storočia musia čeliť výzvam moderného sveta

Školy 21. storočia musia byť miestom, kde sa žiaci nielen naučia faktické vedomosti, ale aj rozvíjajú kľúčové zručnosti a pripravujú sa na úspešný život v dynamickom prostredí. Potreba odovzdávania vedomostí v procese vzdelávania je síce stále aktuálna, ale laická i odborná verejnosť si uvedomujú, že škola by mala byť najmä miestom, kde sa učenie pre život zameriava na schopnosť riešiť problémy. Životné zručnosti sa stávajú nevyhnutným predpokladom úspešnosti a adaptability na rôzne situácie v dospelosti.

Preto pri hľadaní odpovede na otázku, aké by mali byť školy 21. storočia musíme konštatovať, že školy musia byť najmä kvalitné a dostupné všetkým deťom. Čo vnímame v PS pod pojmom kvalitné?

1.     Personalizované

Vzdelávanie v 21. storočí by malo byť personalizované a prispôsobené jedinečným potrebám a schopnostiam každého žiaka či žiačky, študenta, či študentky. Školy by mali podporovať individuálny rozvoj, kde je dôraz kladený na samostatnosť, tvorivosť a sebahodnotenie. Vyučujúci by mali mať dostupné metódy, formy či nástroje a technológie na meranie a monitorovanie pokroku žiakov a prispôsobenie výučby ich potrebám.

Naproti tomu dnes v školách často absentuje schopnosť a aj ochota upravovať svoje zaužívané prístupy potrebám žiakov. Vyučujúci ako jeden z hlavných dôvodov uvádzajú prehustený obsah učiva a teda nedostatok času na realizáciu takých metód, ktoré by podporovali aktívnu pozíciu žiakov v procese učenia sa. Hodnotenie žiakov sa sústreďuje na testovanie akademických vedomostí v krátkodobých intervaloch, bez snahy o zachytenie pokroku a pochopenia súvislostí.

2.     Zamerané na zručnosti:

Vzdelávanie by malo byť zamerané na rozvoj kľúčových zručností, ktoré sú nevyhnutné pre úspech v modernom svete. Patrí sem kritické myslenie, kreativita a tvorivosť, komunikácia, spolupráca, riešenie problémov, adaptabilita, medzikultúrna kompetencia, mediálna, finančná či enviromentálna gramotnosť, psychická odolnosť, či pripravenosť neustále učiť sa a to v participatívnom prostredí, ktoré žiactvo aktivizuje.

Bohužiaľ dnes sa ešte stále kladie dôraz najmä na osvojovanie si izolovaných teoretických a faktografických vedomostí z jednotlivých predmetov, menej na rozvoj komplexných spôsobilostí, kritického myslenia, či schopnosti učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami, rozvoj občianskych postojov a zručností, či zvládania záťažových situácií[1]. Podľa analýzy To dá rozum učitelia a učiteľky využívajú najmä frontálne metódy výučby, výklad a diktovanie poznámok na úkor diskusie, experimentovania a bádania

3.     Inkluzívne:

Školy by mali byť inkluzívne a rešpektovať rôznorodosť žiactva, či študentstva. Mali by sa zohľadňovať ich individuálne potreby, bez ohľadu na ich pohlavie, zdravotné znevýhodnenie, etnický pôvod, prostredie z akého pochádzajú, sexuálnu orientáciu či schopnosti a nadanie. Inkluzívne vzdelávanie by malo zabezpečiť, aby sa všetci žiaci cítili v škole bezpečne a podporovaní.

Žiaľ, medzinárodné i národné analýzy poukazujú na viaceré zlyhania nášho vzdelávacieho systému, ktorý stále nedokáže vyrovnávať šance znevýhodnených skupín obyvateľstva, podporiť nadaných a talentovaných ani flexibilne reagovať na nové situácie, ako je napríklad zvýšený prílev migrantov. Podľa posledných dostupných údajov je na Slovensku podiel žiakov ZŠ so špeciálnymi potrebami vzdelávaných v úplne oddelenom prostredí najvyšší spomedzi všetkých sledovaných európskych krajín. [2] Je pritom zrejmé, že žiaci a žiačky sú zaraďovaní do špeciálnej školy či triedy nielen na základe zdravotného stavu, ale aj socio-ekonomickej situácie rodiny, či dokonca etnickej príslušnosti. Táto prax výrazne posilňuje segregáciu na etnickom princípe, vďaka ktorej sa zvyšuje počet čisto rómskych tried a škôl. Oddelené vzdelávanie sa týka aj veľkej časti detí so zdravotným postihnutím a znevýhodnením, ktoré končia v slepých uličkách bez možnosti reálneho uplatnenia na trhu práce.

4.     Zamerané na technológie:

Využívanie moderných technológií by malo byť súčasťou školského prostredia. Počítače, online vzdelávacie platformy, virtuálna realita, či umelá inteligencia môžu poskytnúť žiactvu prístup k rozsiahlym zdrojom informácií a novým vzdelávacím metódam. Fungovanie študentov a žiakov v digitálnom svete zároveň musí zahŕňať získanie schopností a vedomostí o správnom používaní rôznych druhov médií, rozoznávania medzi rôznymi druhmi informácií a kritického zhodnotenia ich obsahu. Digitálna a mediálna gramotnosť, spolu s využívaním umelej inteligencie sa stane integrálnou súčasťou našich životov, ktorej sa už v pomerne blízkej budúcnosti nebude dať vyhnúť.

5.     Orientované na prax:

Školy by mali ponúkať prax a možnosti aplikácie vedomostí a zručností v reálnom svete. Spolupráca so zamestnávateľmi, podnikmi a komunitou by mala byť súčasťou vzdelávacieho procesu. To by žiakom umožnilo získať praktické skúsenosti s riešením skutočných problémov a výziev. Aj tu máme veľké rezervy.

Ak prihliadneme na fakt, že školy by mali byť miestom, kde sa neustále inovuje a prispôsobuje meniacim sa potrebám a výzvam moderného sveta, musíme konštatovať, že na Slovensku máme dlhú cestu pred sebou,  Personalizované vzdelávanie, využívanie technológií, rozvoj zručností 21. storočia, inkluzívne prostredie a praktická aplikácia vedomostí sú kľúčovými aspektmi škôl, ktoré úspešne pripravia žiakov na budúcnosť. V PS sme pripravení týmto výzvam čeliť a zabezpečiť, že mladí ľudia miesto toho, aby odchádzali, budú  študovať a žiť na Slovensku.

[1]  To dá rozum, 2020.

[2] (EASIE, 2020) European Agency for Special Needs and Inclusive Education. (2022). European Agency Statistics on Inclusive Education: 2018/2019 School Year Dataset Cross-Country Report (European Agency for Special Needs and Inclusive Education). https://www.european-agency.org/activities/data/cross-country-reports