Predvolebná kampaň, ktorá odradí aj najvernejších voličov. V kapucni a bez ponožiek

Treba povedať, že vládnutie určite nemali ľahké. Ťažko si predstaviť vládnuť s niekým tak nepríčetným, nevyspytateľným a do seba zahľadeným, ako je Igor Matovič. Ale zase ako hovorí Arpád Soltész: „Richard Sulík si Igora Matoviča zaslúži rovnako, ako Igor Matovič Richarda Sulíka“. Matovič sa do parlamentu predsa dostal prvý krát na kandidátke SaS.

Počas ich spoločnej vlády verejný priestor dlho a neustále otravovali hádky týchto dvoch predsedov strán/politických eseročiek, aj keď Richard Sulík sa dlho snažil ignorovať a prehliadať všetky urážky a útoky Igora Matoviča. V očiach verejnosti bol však neustále zapletený do nejakých hádok a jeho meno sa pri nich stále objavovalo v hlavnej úlohe.

Samozrejme, obdobie tejto vlády je už navždy spojené aj s pandémiou Covid-19, začiatkom Ruskej invázie na Ukrajinu, chaosom, infláciou a spomínanými hádkami, ktoré nakoniec viedli k odchodu SaS z vlády.

SaS síce tentokrát vládu nepoložila ako v roku 2012, no podobná pachuť ostala a už natrvalo je SaS spájaná s odchodmi a neschopnosťou sa dohodnúť. No keď už odišli, mohli to urobiť aj skôr. Bolo dlhodobo jasné, že Matoviča sa ukľudniť nepodarí a bude sa naďalej správať ako neriadená strela.

Postupne prichádzajú na svetlo sveta aj „prúsery“, ktorých sa SaS počas vlády dopustila. Nejde o žiadne obrovské kauzy ako za vlád Smeru či SNS, alebo kauzy na štýl ministra Vlčana, ktorá potopila Hegerovu vládu. Avšak ukazujú SaS ako stranu, ktorá má ďaleko od deklarovanej odbornosti a hlavne od príčetného sebaprezentovania na verejnosti.

Príkladom je cesta Sulíkovej dcéry na Expo v Dubaji. Aj keď si cestu hradila sama a pridala sa k delegácií údajne preto, že je právnička zaujímajúca sa o energetické právo, väčšine verejnosti utkvie v pamäti len to, že si Sulík zobral do Dubaja na výlet svoju dcéru. Najhoršie na tom vyzerá uzavretie zmluvy o poskytnutí odborného poradenstva medzi ňou a ministerstvom, čo aj sám Sulík označil za chybu.

Takýto prešľap by sa dal pochopiť u politického nováčika, ale u politika, ktorý sa hrdí mnohoročnými skúsenosťami a žiadnymi kauzami spojenými s korupciou a rodinkárstvom len ťažko. Keby som PR manažérom SaS, mám z jej predsedu nočné mory.

Ďalšia absurdnosť je pchanie sa Geissenovcom do… programu a pubertálne fotenie sa s nimi v parlamente aj mimo neho, či hláška „Dnes treba vypiť bar“ na záver Expa v Dubaji.

Posledné spomenuté nie je žiadna tragédia, dokonca na Slovensku s dlhodobou tradíciou alkoholizmu by to mohlo Sulíkovi aj pridať sympatie, no predsa len to bol vtedy minister hospodárstva a mohol rátať s tým, že to bude využité proti nemu.

Najmä keď vie, a sám sa tým aj chváli, že jeho a pravicoví voliči celkovo, majú na politikov vyššie nároky. Mal by teda o to viac dávať pozor na to, čo robí a hovorí pred kamerami, a do akých slaboduchých televíznych šou sa pridá.

A nakoniec SaS svoje rozporuplné pôsobenie zaklincovala najatím si na tvorbu kampane Mareka Prchala. Toho Mareka Prchala, ktorý robil v Čechách kampane Andrejovi Babišovi. A podobností s Babišovou kampaňou je tam naozaj dosť. Bohužiaľ.

Ťažko pochopiť, ako si toto v SaS mohli vyhodnotiť ako dobrý nápad. Najneskôr po obdržaní návrhu stratégie mali Marekovi Prchalovi pekne poďakovať, rozlúčiť sa s ním a už ho nikdy nekontaktovať.

Možno kampaňou mieria na prvovoličov alebo nejakých špecifických hipsterov, ale nemyslím si, že vyzuté ponožky alebo nič nehovoriace heslo „Meníme hru“, niekoho v tejto kategórii zaujme.

A určite nezaujme dlhodobých voličov SaS. Tých skôr znechutí a odradí. Tí chcú predsa spomínaných odborníkov a nie partiu ľudí, ktorá vyzerá ako popová kapela na jedno použitie. Prípadne Juraja Krúpu, ktorý vyzerá na billboardoch v kapucni, že sa vás pokúsi okradnúť, alebo vám predať pervitín.

Pokiaľ niekto bude v budúcich voľbách voliť SaS, bude to napriek, nie vďaka tejto kampani. A voliť ju hádam niekto bude, pretože určite patrí k tým príčetnejším stranám, ktoré na Slovensku aktuálne máme. Čo napovedá, v akom zlom stave je slovenská politika.