Denník N

Týžden v europolitike – 2/2016

Dynamický vývoj v Poľsku. Syriza v problémoch. Utečenci, sestričky a učitelia.

Slovensko

Parlamentné voľby do Národnej rady sa konajú už o necelé 2 mesiace a od začiatku roku začína atmosféra hustnúť. A takisto počet tlačoviek. Premiér Fico mal 4 tlačovky za 6 dní, na ktorých zdôrazňoval ohrozenie Slovenska utečencami, imigrantmi aj moslimami. Väčšina jeho politických oponentov ale aj mnohí zahraniční partneri ho ostro skritizovali za jeho prejav. Strana SMER – SD bude mať po výrokoch svojho predsedu obrovské problémy aby si udržala členstvo v Strane európskych socialistov. Tlačovky mali aj sestričky a učitelia, obidve skupiny považujú svoje problémy za dlhodobo neriešené a oznamujú výpovede resp. neobmedzený štrajk. Na to reagovali tlačovkou vládni populisti, ktorí obvinili učiteľov z politikárčenia. Tlačoviek ešte do volieb bude pravdepodobne viac ako dosť.

16.12 18.12 30.12 4.1 8.1 Ø
SMER – SD 38.5 40 38 35.9 34.5 37.38
Sieť 10.8 13 15 13.9 14.7 13.48
KDH 7.9 7.1 7.8 6.9 8.6 7.66
OĽaNO 5.7 6 4.9 5.7 5 5.46
MOST 6.3 8.9 6.8 6.8 6.5 7.06
SNS 6.5 8.2 6.5 7.1 10.1 7.68
SMK 5.1 4.3 4.9 4.1 5.1 4.7
SAS 5.5 4 4.7 5 3.4 4.52
SDKÚ 5.2 2.1 2 2.1 2 2.68
ostatní 8.5 6.4 9.4 12.5 10.1 9.38
SMER – SD + SNS 45 48.2 44.5 43 44.6 45.06
SMER – SD 38.5 40 38 35.9 34.5 37.38
Opozícia (Sieť + KDH + OĽaNO + Most + SAS) 36.2 39 39.2 38.3 38.2 38.18

Z posledných prieskumov je patrná stabilizácia preferencií strany Sieť, naopak Ficovi sa jeho krajne pravicová rétorika vyplatiť nemusí. SMER – SD môže časť svoj elektorátu naozaj presvedčiť, že nacionalizmus je dôležitejší ako školstvo, zdravotníctvo a čokoľvek iné, a títo voliči preskočia rovno k SNS. Takisto môže časť svojich voličov zmiasť, pretože strana sa doteraz prezentovala ako ľavicová. Súčet preferencií týchto dvoch strán je dlhodobo stabilný, dá sa preto očakávať, že si voličov budú preberať už len navzájom. Od stredu do prava sa situácia podľa prieskumov začína takisto stabilizovať. SDKÚ je dlhodobo na 2 percentách. So vstupom do parlamentu môže rátať Sieť a aj KDH, ktoré má stabilnú voličskú základňu. Predseda SAS vystupuje proti imigrantom, európskej únii a nemeckej kancelárke, napriek tomu je v jeho strane množstvo politikov, ktorí vystupujú veľmi liberálne a solidárne. Strana bola vďaka dobrému marketingu vždy populárna na internete, kde môže získať voličov, ktorí sú euroskeptickí a výrazne protivládni. Naopak stráca tých, ktorí nesúhlasia so slovníkom predsedu a tých, ktorí váhajú či sa SaS dostane do parlamentu a nechcú aby hlas prepadol. Most – Híd už dávno nieje len národnostná strana, napriek tomu, že najviac ešte môže získať neistých voličov na juhu. K tejto strane môže inklinovať aj pravicový intelektuálny volič a ľudia, ktorí nesúhlasia s postojom väčšiny politického spektra k pomoci utečencom. Preto ešte môže zabodovať medzi nerozhodnutými, medzi bývalými voličmi SDKÚ – DS a napr. aj menších strán ako Šanca, ktorých preferencie na parlament zatiaľ nestačia. OĽaNO okrem ľudí okolo Daniela Lipšica postavilo na kandidátku množstvo občianskych aktivistov, čo im pravdepodobne pomôže ak vláda ešte odmietne pred voľbami komunikovať so sestričkami a učiteľmi. Odradiť voličov môže konfrontačná povaha predsedu a nejasný program a pozícia po voľbách. Ostatné strany majú momentálne malú šancu na poslanecké mandáty, anti-establišmentový voliči sa pravdepodobne rozdrobia medzi Sme rodina, stranu Kotleba-ĽSNS a KSS. Pri Kotlebe je možná ešte strata v prospech SNS. Ľudáci si budujú popularitu najmä na sociálnych sieťach, dosť často u ľudí, ktorí ešte nemajú volebné právo.

Nemecko

nemecko

Prvý prieskum, ktorý sa kompletne zbieral po tom, čo vyšli najavo udalosti s obťažovaním žien. Agentúra INSA robila prieskum na reprezentatívnej vzorke 2039 respondentov. Z nich by volilo 35% CDU/CSU, 21.5% SPD, Zelení by dostali 10 percent, Ľavica 10, Fdp 6 a krajne pravicoví populisti z AfD 11,5%. Voči iným prieskumom po silvestrovských udalostiach má AfD zhruba o 2-3 percenta viac. Vládne strany stratili cca. 5%.
Na druhej strane v prieskumoch INSA vychádzajú v porovnaní s inými pollmi pravidelne nižšie výsledky vládnych strán a vyššie výsledky Afd, či Ľavice. Z výsledkov prieskumov sa dá zatiaľ skonštatovať, že Merkelovej kabinet stratil najviac podpory na jeseň a odvtedy sa postoje verejnosti nezmenili. Neovplyvnili ich zatiaľ ani silvestrovské útoky. Naopak vláda sa rozhodla vyvážiť svoju otvorenú politiku voči utečencom aj prísnymi pravidlami pre azylantov, ktorí nedodržiavajú zákony resp. nemajú právo na azyl. Popularita Merkelovej bude záležať skôr na tom ako nemci budú zvládať imigračnú vlnu v roku 2016 a ako efektívne sa im podarí vysporiadať s ľuďmi, ktorí azyl nedostanú.

 

8.1. 11.1 13.1 13.1 14.1 Ø
CDU/CSU 38 35 37 38 37 37
SPD 23 21.5 25 24 24 23.5
Ľavica 10 10 8 9 8 9
Zelení 10 10 10 10 10 10
FDP 5 6 4 5 5 5
AfD 9 11.5 10 9 11 10.1
CDU/CSU + SPD 61 56.5 62 62 61 60.5
ostatní 34 37.5 32 33 34 34.1

PoľskoPoland-Dec-poll

Víťazstvo v prezidentských voľbách, prudký obrat preferencií, drvivý triumf v parlamentných voľbách, jednofarebná vláda. Úspešný rok pre konzervatívnu, nacionalistickú a euroskeptickú stranu Právo a spravodlivosť. Jaroslaw Kaczynski začal okamžite meniť Poľsko – prišla náhla výmena šéfov štyroch tajných služieb, snaha dosadiť piatich nových sudcov na ústavný súd, nový zákon o médiách. Odstránenie vlajok EÚ z vládnej konferenčnej sály aj politické vyjadrenia naznačujú, že konzervatívna vláda sa s odmietavým postojom k utečencom, euroskeptizmom a nacionalizmom blíži viac k politike Viktora Orbána. Intenzita zmien na politickej scéne, výmena postov aj zákaz kontroverznej divadelnej hry, ktorá podľa vedenia Vroclavu, kde sa mala hrať, propagovala pornografiu, vyvolala v spoločnosti protesty. Podľa prieskumu agentúry IBRiS sa až 55 percent opýtaných obáva, že demokracia v Poľsku je ohrozená.

 „Strana si myslí, že jej mandát vládnuť je dosť silný, aby si mohla dovoliť takéto kroky,“ hovorí politológ Piotr Swacha z Varšavskej poľnohospodárskej univerzity.

Je však dosť možné, že vláda sa prerátala a sama sa rúti do priepasti. Podľa prieskumov za posledný mesiac totiž jej popularita klesá s každým ďalším kontroverzným návrhom. Naopak rastú preferencie liberálnej, proeurópskej strane Moderní, ktorú vedie ekonóm Ryszard Petru. V januári 2016 by získala 4-krát viac hlasov ako v októbri a spolu s ďalšou proeurópskou stranou – Občianskou platformou by zostavili pohodlnú vládnu väčšinu.

voľby 14.12. 17.12 15.1 Ø
PiS 37.6 30.0 29.1 30.0 29.7
PO 24.1 15.0 13.2 14.0 14.1
Kukiz 15 8.8 5.0 8.0 9.0 7.3
Moderní 7.6 25.0 32.1 27.0 28.0
PSL 5.1 6.0 4.0 2.0 4.0
Korwin 4.8 3.0 5.2 3.0 3.7
Together 3.6 3.0 2.0 2.0 2.3
Lewica 7.6 3.0 6.4 5.0 4.8
Pis 37.58 30.0 29.1 30.0 29.7
PO + Moderní 31.7 40.0 45.3 41.0 42.1

Švédsko

švédsko

Po voľbách v roku 2014 vznikla menšinová vláda Stefana Löfvena, zostavená zo Sociálnych Demokratov  (S) a Strany Zelených (MP). S volebným ziskom len 37,9% a 138 mandátov (zo 349) ide o jednu z najslabších menšinových vlád v histórii Švédska. Koalícia vylúčila spoluprácu so Švédskymi demokratmi a na presadzovanie programov musí hľadať podporu u iných strán. Prvýkrát v histórii sa do vlády dostali Zelení a prvýkrát po 57 rokoch museli Sociálni Demokrati hľadať na vládnutie partnera. Cieľom vlády je zníženie nezamestnanosti a deficitu, redukcia emisií z fosílnych palív. Vo svojom programovom vyhlásení  vláda prisľúbila zvýšenie rodovej rovnosti, zníženie platových rozdielov medzi pohlaviami a zavedenie kvót pre ženy vo vedúcich funkciách. Cieľom zahraničnej politiky je snaha o získanie miesta v bezpečnostnej rade OSN a postoj mimo NATO.

V parlamente jej opozíciu tvorí najmä Aliancia stredopravých strán. Jej aktuální členovia sú:

Umiernená koaličná strana (M), liberálne konzervatívna strana podporujúca voľný trh, dereguláciu, privatizáciu. Takisto ako ostatné veľké strany vo Švédsku, okrem Švédskych demokratov, podporuje imigráciu a prijímanie žiadateľov o azyl. Podporuje členstvo krajiny v EÚ.

Liberálna ľudová strana (L) vznikla v roku 1902. V rokoch 1932-1976 bola nepretržite v opozícii, naopak v rokoch 2006-14 boli vo vláde stredopravého kabinetu Frederika Reinfeldta. Strana je silne proeurópska.

Strana stredu (C) je centristická liberálna strana. Jadrom programu je sloboda jednotlivca, trhová ekonomika, decentralizácia a enviromentálne prvky. Oficiálne sa strana profiluje ako proeurópska, je členom Aliancie liberálov a demokratov.

Kresťanskí demokrati (KD) sa zasadzujú o zlepšenie starostlivosti o dôchodcov, znižovanie daní a boj s nezamestnanosťou. V parlamente má strana 24 poslancov.

Ostatné strany v parlamente:

Švédski demokrati (SD) je nacionalistická strana, založená v roku 1988.  Švédski demokrati sa domnievajú, že prisťahovalectvo, islam a európska integrácia ohrozujú švédsku kultúru. SD chce voľnejšiu formu spolupráce v Európe. Strana je proizraelská.  V roku 2010 sa prvýkrát dostala do parlamentu a v posledných rokoch zažíva úspech hlavne vďaka odporu k imigrácii. V posledných voľbách získala 49 mandátov. Strana je však kvôli svojím názorom v politike izolovaná a žiadna strana s ňou nechce spolupracovať.

Ľavicová strana (V) vznikla v roku 1921, medzi rokmi 1967-1990 niesla názov Ľavicová komunistická strana. Strana je proti privatizácii a nesúhlasí s členstvom v EÚ, profiluje sa ako socialistická a feministická.

V posledných mesiacoch vďaka odmietavému postoju k vysokej migrácii zaznamenali prudký nárast preferencie SD, z priemerných 16 percent v máji minulého roku sa v niektorých novembrových a decembrových prieskumoch vyšvihli až na takmer 27% a stali sa najsilnejšou stranou. Treba však poukázať na to, že výsledky sa výrazne líšia podľa agentúr, ktoré prieskumy robia. Kým u Demoskop narástli v roku 2015 zo 14,4% na 18,5%, tak u YouGov zo 16,9% na 26,9%. Podľa posledných prieskumov sú preferencie strán nasledovné:

voľby 16.12 17.12 28.12 12.1 Ø
S 31 23.5 26 25.3 27.3 25.5
M 23.3 17.8 22.1 23.8 23.8 21.9
SD 12.9 26.6 19 16.3 18.7 20.2
MP 6.9 5.6 6.1 6.7 5.7 6.0
C 6.1 7.3 6.4 8.6 7.4 7.4
V 5.7 6.9 7.8 7.6 5.4 6.9
L 5.4 5.3 6.6 5.8 6.3 6.0
KD 4.6 3 3.5 3.3 2.9 3.2
FI 3.1 1.7 1.6 2.3 1.8 1.9
vláda (S+MP) 37.9 29.1 32.1 32 33 31.6
opozícia (M+C+L+KD) 39.4 33.4 38.6 41.5 40.4 38.5
ostatní (SD+V+FI) 21.7 35.2 28.4 26.2 25.9 28.9

V skratke aktuálne prieskumy z iných krajín:

Holandsko – podľa posledného prieskumu opäť o niečo vzrástli preferencie Geerta Wildersa, jeho strana by získala 41 kresiel v parlamente. V tabuľke prerozdelenie mandátov:

holandsko
voľby 2014 17.12 20.12 29.12 10.1 Ø
VVD 41 27 19 22 18 21.5
PvdA 38 13 9 11 9 10.5
PVV 15 30 39 33 41 35.8
SP 15 16 15 19 15 16.3
CDA 13 19 20 21 19 19.8
D66 12 21 16 18 16 17.8
CU 5 5 5 6 5 5.3
GL 4 8 15 8 15 11.5
SGP 3 4 3 4 3 3.5
PvdD 2 4 4 3 4 3.8
50+ 2 3 4 5 4 4.0

Rakúsko – Krajne pravicoví populisti stále najsilnejšou stranou. Vládna koalícia stráca väčšinu.

rakúsko
voľby 19.12 20.12 16.1 Ø
SPÖ 29.3 22.0 26.0 22.0 23.3
ÖVP 26.0 24.0 25.0 22.0 23.7
FPÖ 17.5 31.0 27.0 34.0 30.7
Greens 12.4 13.0 13.0 11.0 12.3
NEOS 5.0 8.0 5.0 7.0 6.7
SPÖ + ÖVP 55.2 46.0 51.0 44.0 47.0
Opozícia 34.9 52.0 45.0 52.0 49.7

Grécko -Syriza stráca, podľa posledných dvoch prieskumov by voľby prehrala a stratila možnosť vládnuť. Vyhrala by pro-európska Nová Demokracia. V tabuľke prerozdelenie kresiel (víťaz volieb získava 50 bonusových kresiel v parlamente).

grecko
voľby 16.12 22.12 15.1 16.1 Ø
Syriza 145 129 124 81 75 102.3
New Democracy 75 75 71 146 139 107.8
Zlatý úsvit 18 25 22 23 17 21.8
PASOK 17 16 18 14 16 16.0
Komunistická strana 15 23 22 24 17 21.5
Potami 11 10 10 0 9 7.3
ANEL 10 0 11 0 8 4.8
Únia centristov 9 12 12 12 10 11.5
LE 0 10 0 0 9 4.8
vláda (Syriza + ANEL) 155 129 135 81 83
opozícia (ND) 75 75 71 146 139
ostatní 70 96 84 73 78

 

Zdroj obrázkov: http://www.electograph.com/

Ak sa Vám tento blog páčil a chceli by ste čítať jeho pokračovanie, môžete nám to dať vedieť na našej FB stránke: TU

Anton Salák

Teraz najčítanejšie