Ktoré knihy vás môžu zabaviť a zároveň vám pomôcť? OZ Psychiatria nie je na hlavu odporúča týchto osem

Knihy nás sprevádzajú už od detstva a ako dospievame, mení sa síce ich obsah, sú však pre nás stále rovnako dôležité. Ako v čase, keď sme boli malí, aj dnes sa pri ich čítaní odohráva intímny dialóg, ktorý môže mať špecifickú silu. Preto sme sa ako členovia občianskeho združenia Psychiatria nie je na hlavu zameraného na osvetu v oblasti duševného zdravia rozhodli odporučiť knihy, ktoré sú nám určitým spôsobom blízke, ich prečítanie nás posunulo a veríme, že môžu byť rovnako inšpiratívne aj pre vás. Neváhajte a vyberte si z našich tipov titul, ktorý vás najviac zaujme. Alebo pokojne prečítajte všetkých osem. Knihy odporúčajú Ivana Kriek, Petra Siažiková, Dušan Šuster a Miroslava Knapíková.
Ivana Kriek
Je predsedníčkou OZ Psychiatria nie je na hlavu. Má na starosti správu webu psychiatrianiejenahlavu.sk a tiež komunikáciu s verejnosťou ohľadom spoluprác, podujatí, grantov a pod. Je nadšenou čitateľkou a svoje knižné zážitky zdieľa aj na svojom instagramovom profile. Momentálne ju najviac zamestnáva starostlivosť o 7-mesačného Filipka. Keď práve nekočíkuje s podcastom v ušiach, pravdepodobne si vychutnáva kávu pri dobrej knihe či rozhovore s niekým, koho má rada.
Lindsay C. Gibson: Keď detstvo bolí (Adult Children of Emotionally Immature Parents)
Túto knihu, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Grada, považujem za perfektný doplnok psychoterapeutických sedení. Jej účelom nie je nájsť vinníka alebo naplniť svoju naivnú detskú predstavu o tom, že rodič sa na staré kolená zmení. Cieľom je pochopiť svoju rodinnú históriu a vyrovnať sa s ňou v prospech šťastnejšej budúcnosti. Hlbšie a plnohodnotnejšie sa prepojiť so svetom a so svojím pravým ja. Uvedomiť si prenos zastaraných vzorcov správania z generácie na generáciu. Lebo ak ste rodič a nevyrovnali ste sa s tým, čo sa vám stalo v detstve, budete mať tendenciu robiť to isté svojmu dieťaťu.
Ako vraví autorka, klinická psychologička Lindsay C. Gibson: „Rodičov môžete rešpektovať za všetko, čo vám dali, no nemusíte predstierať, že sú bezchybní. Je rozdiel v uspokojovaní materiálnych či finančných potrieb dieťaťa a v napĺňaní jeho emocionálnych potrieb. Ak ste napríklad potrebovali, aby vás niekto počúval a vytvoril si s vami dôležité emocionálne puto, keď ste od neho namiesto toho dostali peniaze či dobré vzdelanie, mohlo to síce odpútať vašu pozornosť, no potreba ostala nenaplnená. Keď začnete od emocionálne nezrelých ľudí očakávať, že pochopia vaše emócie, rozhodíte si vnútornú rovnováhu. Je rozumnejšie s nimi iba udržiavať kontakt a túžbu po vzťahu si uspokojiť s ľuďmi, ktorí vám city opätujú.“
Vďaka tejto knihe pochopíte, prečo niektorým ľuďom chýba sebareflexia, empatia, majú strach z emocionálnej blízkosti a nevedia sa ospravedlniť. Pochopenie reality vedie k odpusteniu, ktoré je oslobodzujúce. A vedomé odpustenie vedie k spokojnému a hlavne autentickému životu, ktorý je radosť žiť.

Valentína Sedileková: Chuť žiť
Táto drobná knižka písaná detským jazykom v sebe ukrýva silný príbeh. Valentína už v útlom detstve zažila šikanu, pocity úzkosti a obrovský tlak na výkon, ktorý sa spájal s vrcholovým športom. Postupom času nadobudla presvedčenie, že jej hodnota je podmienená štíhlosťou a množstvom podkožného tuku, ktorého sa zbavovala prostredníctvom veľmi nezdravých metód. Kritický hlások v jej hlave, ktorý neustále počítal kalórie a zaoberal sa jedlom, bol zo dňa na deň čoraz hlasnejší. Odpor k vlastnému telu bol zas čoraz väčší. Mohlo to celé skončiť tragicky? Áno, mohlo, no našťastie ide o príbeh so šťastným koncom.
Valentína sa z mentálnej anorexie a neskôr mentálnej bulímie vďaka vlastnej cieľavedomosti a obrovskej podpory okolia dostala. Dnes pomáha iným ľuďom, založila občianske združenie Chuť žiť, ktoré sa zaoberá poruchami príjmu potravy (PPP). Iniciatíva spája odborníkov na PPP, robí systémové zmeny v detskej psychiatrii a búra nebezpečné mýty, ktoré sa s diagnózami F.50 spájajú.
Vedeli ste, že ich psychiatri radia medzi nelátkové závislosti kvôli tzv. serotonínovo-dopamínovému procesu? Tento systém odmeny podobne funguje aj pri iných závislostiach. Na rozdiel od alkoholu a drog, bez jedla sa žiť nedá. Smutné štatistiky hovoria, že spomedzi všetkých psychických porúch končia najčastejšie smrťou práve PPP. Kult štíhlosti a negatívny vplyv sociálnych sietí tomu žiaľ nepomáha. Naozaj nejde o módny trend, ale o duševnú poruchu, ktorá vie človeka dostať až do psychotických stavov.
Pravdou je, že človeka s PPP je ťažké rozoznať, nedajte sa preto pomýliť zovňajškom. Lebo človek nie je telesná schránka, ale osoba s vnútorným prežívaním. Knihu odporúčam ako povinné čítanie, ideálne pre žiakov prvého stupňa základných škôl a ich rodičov, aby neskôr nebolo neskoro.

Petra Siažiková
V združení Psychiatria nie je na hlavu sa venuje najmä písaniu blogov a vedeniu rozhovorov. Pracuje aj pre OZ Nájdi sa, kde rozbiehajú projekt Školy zotavenia na Slovensku. Je to veľmi kvalitný model v starostlivosti o duševné zdravie, ktorý úspešne funguje v zahraničí. Dúfa, že v roku 2023 sa im projekt podarí dotiahnuť dokonca a stane sa aj peer lektorkou a peer konzultantkou.
Peťa napísala zaujímavú knihu s názvom Keď duša bolí a telo neposlúcha. Momentálne pre ňu hľadá vhodného vydavateľa. Viac sa o nej dozviete tu:
https://www.facebook.com/keddusaboliateloneposlucha
https://www.instagram.com/keddusaboliateloneposlucha/
https://www.keddusaboliateloneposlucha.sk/
Judith Orloff: Sprievodca pre vysoko citlivých ľudí
Aj vy sa cítite rýchlo preťažení, unavení a skĺzavate do sociálnej izolácie? Máte pocit, že do tohto sveta nepatríte? Vysoká citlivosť so sebou môže prinášať množstvo utrpenia aj v podobe depresií, úzkostí a závislostí.
Autorkou tejto pozoruhodnej knihy je psychiatrička s nadmernou citlivosťou a zrozumiteľne podáva návody k tomu, ako sa obrniť voči nadmernému zaťaženiu a vyhrať boj s duševnými problémami.

Torey L. Hayden: Spratek (Příběh dítěte, které nikdo nemiloval)
Aj detská duša môže byť tvrdý oriešok.
Skutočný príbeh z praxe detskej psychologičky a špeciálnej pedagogičky. Toto je len jeden z jej románov, ktorý reflektuje život problémových detí a poukazuje na diery v systéme. V knihe sa oboznamujeme s drsným životom malého dievčatka, ktoré prežilo za svoj krátky čas toľko bolesti a brutalít, že si s ňou nikto nevie dať rady.
Až samotná autorka Torey Hayden postupne odkrýva jej tajomstvá a pre všetkých je prekvapením, že malé a násilné dievčatko s podivným chovaním má vysoko nadpriemerné IQ a po dlhom úsilí sa vie úspešne adaptovať medzi „normálne“ deti.
Dušan Šuster
Pôsobí ako redaktor a editor. Venuje sa literárnej činnosti a tvorbe hudby. Je autorom detskej knihy Vesmírna plavba Pterodactyla Kôstku. Pod hudobníckym pseudonymom Marakama Planet ho nájdete na všetkých streamovacích platformách aj na Instagrame. V združení Psychiatria nie je na hlavu sa venuje jazykovým korektúram, správe blogu a tvorbe podcastu Na hlavu. Vo voľnom čase behá a číta.
Oliver Sacks: Halucinácie
Domnienka, že halucinácie súvisia výhradne s psychickými ochoreniami, je pomerne rozšírená. Nie je preto prekvapením, že ak človek zažije prelud, vyvedie ho to z miery a začne sa obávať o svoje duševné zdravie. Neurológ Oliver Sacks však vo svojej knihe vysvetľuje, že znepokojivé vidiny môže zažiť doslova každý a dôvodom vôbec nemusí byť psychóza, ale napríklad obyčajný stres či spánková deprivácia. Autor tým nielenže pomáha čitateľovi prekonať prípadné obavy, navyše destigmatizuje psychiatrických pacientov.
Hoci dielo obsahuje množstvo odborných informácií a výdatnú porciu cudzích slov, Sacks má ako spisovateľ dar originálne kombinovať literatúru faktu s beletristickými prvkami. Namiesto suchopárneho vedeckého textu ponúka mozaiku najrôznejších príhod a historiek, pričom príležitostne vychádza vlastných zážitkov, no ešte častejšie čerpá zo skúseností svojich pacientov či študentov (áno, počas svojej bohatej kariéry pôsobil aj na akademickej pôde).
Okrem pútavého storytellingu dokáže Sacks do svojich textov vniesť aj humor. Nejde síce o žiadne veľkolepé vtipy, skôr o láskavo zábavné postrehy a poznámky. A hoci je naslovovzatý odborník, ktorý sa môže honosiť obsiahlymi znalosťami a úspechmi, pôsobí skromne a čitateľovi svoje názory nevnucuje. Je preto viac ako pravdepodobné, že napriek komplikovanej a neraz ponurej téme bude čítanie osviežujúcim zážitkom.
Heinz-Peter Röhr: Hraniční porucha osobnosti (Vznik poruchy, průběh a možnosti jejího překonání)
Pražské vydavateľstvo Portál v rámci československého knižného trhu disponuje pravdepodobne najširšou a najkvalitnejšou ponukou literatúry zacielenej na oblasť pedagogiky, sociológie a najmä psychológie. Pochopiteľne, v jeho portfóliu nechýbajú ani publikácie zamerané na poruchy osobnosti. Jednou z nich je aj kniha nemeckého psychoterapeuta Heinza-Petera Röhra. Ide o útle dielko, ktoré má poslúžiť ako introdukcia do problematiky.
Kniha je vhodná pre každého, komu bola borderline – prípade iná osobnostná porucha – diagnostikovaná a chce získať komplexnejší prehľad (odporúčanie vyslovujem z pozície pacienta so zmiešanou poruchou osobnosti), a je taktiež užitočným čítaním pre každého, kto má v okolí niekoho s touto diagnózou. Samozrejme, siahnuť po nej môže ktokoľvek, kto si chce skrátka len rozšíriť obzory. A práve pri tejto konkrétnej téme sa oplatí mať obzory čo najširšie. Poruchou osobnosti totiž podľa odborných odhadov trpí približne polovica pacientov, ktorým je poskytovaná psychoterapeutická pomoc, pričom toto číslo zrejme porastie. Je preto relatívne pravdepodobné, že hoci zatiaľ nikoho s hraničnou poruchou nepoznáte, v budúcnosti spoznáte.
Röhr si uvedomuje, že píše knihu primárne pre čitateľa, ktorý s témou zatiaľ nie je oboznámený, a snaží sa preto o maximálnu zrozumiteľnosť. Informácie dávkuje postupne a pre lepšie pochopenie sa ich snaží ilustrovať prirovnaniami či metaforami. Celou knižkou sa vinie naratív prevzatý z tradičnej nemeckej rozprávky a autor prirovnáva človeka s hraničnou poruchou k rozprávkovej postave chlapca, ktorý sa narodil napoly ako človek, napoly ako jež. Orientáciu uľahčuje aj prehľadné členenie textu na drobné kapitolky s vecnými názvami, takže čitateľ sa ľahko kedykoľvek vráti ku konkrétnej informácii.
Okrem oboznámenia so základnými charakteristikami ochorenia psychoterapeut ponúka aj prognózy založené na doterajších výskumoch – a tie sú pozitívne. Naznačujú, že symptómy hraničnej poruchy osobnosti zvyknú vo všeobecnosti vekom ustupovať, takže človek má šancu viesť čoraz kvalitnejší život. A zrejme netreba podotýkať, že zmiernenie symptómov možno urýchliť vyhľadaním odbornej pomoci.

Miroslava Knapíková
Vo voľnom čase sa rada prechádza v prírode, číta knihy a pozrie si dobrý film. Pracuje v projekte, ktorý pomáha chudobným deťom vo svete získať vzdelanie. Píše texty a vedie rozhovory pre blog Psychiatria nie je na hlavu. Zostavila taktiež tento článok. V téme duševného zdravia je ešte veľa bielych miest, preto dúfa, že spoločne sa nám podarí mnohé ujasniť a priniesť viacej pochopenia ako pre seba, tak aj pre druhých.
Irvin D. Yalom: Všetko trvá krátko
„Dnes som si istý len tým, že ak vytvorím prostredie plné úprimnosti a lásky, moji pacienti nájdu pomoc, akú potrebujú, občas spôsobom, ktorý je na hranici zázraku, spôsobom, ktorý by som nikdy nepredpokladal a nedokázal si ho ani predstaviť,“ píše uznávaný psychiater, emeritný profesor Stanfordovej Univerzity a predovšetkým známy psychoterapeut a spisovateľ. Je presvedčený o dôležitosti autentického a hojivého vzťahu s pacientom v terapii, ktorý uprednostňuje aj pred konkrétnymi činmi, interpretáciami či metódami. Vo vzťahu ku svojim pacientom hľadá jedinečný prístup, ktorý sa nenachádza v terapeutických príručkách. Aj v tejto knihe autor ponúka príbehy svojich pacientov a sprostredkúva ich vzájomné rozhovory plné úprimnosti.
V prvej poviedke do Irvinovej ordinácie vstupuje muž menom Paul, hľadajúci človeka, pre ktorého bude dôležitý. Charles je zas sympatický manažér vyzerajúci, že žije spokojný život – m manželku, kariéru i prominentných príbuzných, lenže vo vnútri ho mučia výčitky svedomia a pocity viny. Čo je ich príčinou a čo mu naozaj pomôže? A ako sa bývalej baletke podarí prekonať pocity izolácie?
Stretnutia s pacientmi sú rovnako inšpiratívne aj pre samotného psychoterapeuta, ktorý je nútený načierať do svojho vnútra. Zamýšľa sa, čo znamená skutočne niekoho poznať a či sú niektoré spoločné zážitky dôležitejšie ako iné. A tiež, na čo všetka tá námaha je, keď sa život dokáže behom chvíľky vypariť?
Téma smrti tak dokáže podivne otvoriť najrôznejšie rany a obavy v nás, aby sa mohol započať liečivý proces a psychoterapeut Irvin Yalom v tom svojich klientov nenecháva samotných.
Clarissa Pinkola Estés, Ph.D.: Ženy, které běhaly s vlky (Mýty a příběhy archetypů divokých žen)
Nechajte sa zasvätiť do života divokej ženy v niekoľkých krátkych príbehoch a ich nečakane pútavých analýzach. Doktorka Clarissa Pinkola Estés je etno-klinická psychologička, jungiánska psychoanalytička a post-traumatická špecialistka. Ako dieťa vyrastala v prostredí bujnej prírody a imigrantov, ktorí síce nevedeli čítať ani písať, o to radšej si však medzi sebou rozprávali príbehy a mýty. Autorka sa vo svojej praxi snaží liečiť tým najjednoduchším a najprístupnejším prostriedkom – príbehmi, sledovaním snov, ale aj fyzických pocitov a telesných spomienok.
Hľadanie divošky v nás je podľa Pinkoly Estés celoživotným vytváraním si vzťahu samej k sebe, k svojmu ja a starostlivosť o tento vzťah: „Toto je kniha vyprávění o poutích prapůvodní divošky. Odporovalo by jejímu duchu pokusit se ji znázornit, nakreslit čtverečky kolem jejího psychického života, a tím ji vymezit. Poznat divošku je nepřetržitým celoživotním procesem, a proto je to práce, která nemá konce, práce na celý život.“ Kniha sa tak dá čítať pomaličky, ako osobná terapia a stretnutie s dobroprajným a povzbudivým hlasom rozprávačky aj celé týždne, alebo zhltnúť na pár posedení. Hovorí o rôznych problémoch života, ako je nájdenie vlastnej svorky blízkych ľudí či hraníc hnevu a odpustenia. Inšpiruje tiež rozprávaním o posvätnej sexualite a tvorivej sile.
Povzbudí aj kapitola s veľavravným názvom Návrat domů: Návrat k sobě samému, kde rozprávačka pripomína to miesto hlboko v nás. Miesto, kde sa žena stretáva sama so sebou. A pre každú z nás to znamená niečo iné – či ide o písanie, maľovanie, šumenie stromov alebo len obyčajné ticho a chvíľu samoty v izbe za zavretými dverami.

Ďalšie knihy, ktoré podľa nás stoja za prečítanie:
- Ako byť sám sebou (Carl Rogers)
- Another Life (Jodie Chapman)
- Citové puto (Amir Levine a Rachel S. F. Heller)
- Efekt pripútania (Peter Lovenheim)
- I Didnʹt Do The Thing Today (Madeleine Dore)
- Keď už detstvo nebolí (Lindsay C. Gibson)
- Manifest (Roxie Nafousi)
- Možno by si sa mala s niekým porozprávať (Lori Gottlieb)
- Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom (Oliver Sacks)
- Nástroje proti úzkosti (Alice Boyes)
- Nevyliečiteľný romantik (Frank Tallis)
- Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (Ján Hrustič)
- Orientácia (Ladislav Kvasnička)
- Pripútajte sa, prosím (Júlia Halamová a Karol Sudor)
- Psychológia pre milujúcich rodičov (Jana Bašnáková, Eva Vavráková a Jana Zemandl)
- Som na hlavu. No a? (Klára Kusá)
- Strata spojenia (Johann Hari)
- Svetlo v nás (Michelle Obama)
- Tančím tak rychle, jak dokážu (Barbara Gordon)
- Ukradnutá pozornosť (Johann Hari)
- Vášeň v zajatí (Esther Perel)
- Vzťahy a mýty (Honza Vojtko)
- Zápisník alkoholičky (Michaela Duffková)
- Závislé vztahy (Heinz-Peter Röhr)
Text: Ivana Kriek, Petra Siažiková, Dušan Šuster, Miroslava Knapíková
Zostavila a úvod pripravila: Miroslava Knapíková
Jazyková korektúra: Dušan Šuster
Fotografie: Ivana Kriek, Dušan Šuster, Miroslava Knapíková
Tieto články sú súčasťou činnosti OZ Psychiatria nie je na hlavu. Ak máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na Facebooku a Instagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte. Ďakujeme!