Denník N

Ako sa nám páči

*

Niekedy kôra

zažiari pri sviečkach.

 

Je ako čas,

ktorý nás oblieka

 

na seba

a prebúdza tieň.

 

Zľahka dotyk večnosti

poteší ihneď.

 

Vtedy ráno býva

trochu viac svoje.

 

*

 

Žiadna búrka

nie je Ti málo.

 

Neštiepiš do zásoby

rozum a cit.

 

Všetko rád prepojíš.

Nekonečno tým,

 

ako Ťa ponímajú

cesty uprostred cesty,

 

aspoň kráčať

spoločne s iným.

 

*

 

Vkladám prsty

na krehký pozdrav.

 

Nečakám,

načo je ďalšia chvíľa.

 

Chcem rozpínať okamih

z Neho tvár a mosty,

 

keď si ma vylodil,

chcel len tešiť,

 

od kolien na zemi

oprášil modlitby.

 

*

 

Tak nás máš rád…

My len takto.

 

Stratený pokoj

obchádza dookola.

 

Odniekiaľ prihráva

slnku smiech.

 

Viac vypneme

miestenky k slovám

 

Potrebujeme dostať

zmysluplné k biedam.

 

*

 

Meníme slová,

ako sa nám páči.

 

Sami sme križovatka

v zámene rolí.

 

Dávame prsty

na chcenie, túžbu a potrebami

 

pery roznesú

vždy nové výrazy lásky.

 

*

 

Aj krásne chýbaš.

Strih z dvíhačky na kľúč

nejde zabudnúť.

 

V rose ponorený

chrbát ako chrám

zase mávam

 

do kútov ramien,

kde niekto hľadá

báseň o Tebe.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.