Ako si Vallo M. kúpil J&TRE a zneužil svoju funkciu primátora pre peniaze na svoj architektonický projekt výmenou za odpustenie budovania planetária a čo s tým má Sulík R., Kollár B. a Občan S.
Občan S sa netajil tým, že projekt Plató Staromestská je zlý projekt a že je to predovšetkým snahou Matúša Valla postaviť si vlastný architektonický pomník (TU).
Denník N zase priniesol informáciu, že Matúš Vallo zradil občanov a aktivistov zo združenia, ktoré pomáha pripravuje Planetáriom a dal developerovi možnosť vykúpiť sa z projektu planetária tým, že bude realizovať a platiť Vallov sen Plató Staromestská (TU). Nie je totiž pravdou, že Planetárium by bolo developerovo, malo byť formou PPP partnerstva, kde budovu a jej údržbu platí developer ale prevádzkuje ho a verejný účel mu dáva práve občianske združenie. Sľubený park však nebude plnohodnotný mestský park bude skôr džejenťáckou predzáhradkou, v ktorej budú kávičkovať klienti J&TRE z neďalekého Riverparku. Privatizácia verejného priestoru.
V čom je problém? Problémom je, že primátor Vallo zneužil svoju funkciu, aby presadil svoju predstavu o verejnom priestore na úkor predstavy obyvateľov mesta, ktorý ju dlhodobo presadzovali zákonným a legitímnym spôsobom ako občianski aktivisti a to spôsobom, kedy doslova predal záujem obyvateľov za záujmy developera. Problém je v obchádzaní občanov a ich občianskej angažovanosti, v obchádzaní zákona EIA a Aarhuského dohovoru na jednej strane a prehlbovanie systémovej inštitucionálnej korupcie na strane druhej. Neprekvapí, že Slovenskí poslanci sú najskorumpovanejší v EÚ (TU). Neplatí totiž, že vyhraj voľby a môžeš všetky. Neplatí to ani v parlamente vo veľkej politike a neplatí to ani v malej komunálnej politike.
V prvom rade, na projektovú dokumentáciu sa už raz J&TRE ako aj ostatní developeri mestu spoločne poskladali to v podobe poplatku na rozvoj, ktoré aj v mene mesta vyberajú mestské časti (TU a TU). Preto argumentovať výhodnosťou, že mesto takýmto kšeftom získa niečo, čo by inak nemalo je nepravdivé. Príspevok na rozvoj je účelovo viazaný a je určený na projektovú prípravu práve takých projektov ako je Plató Staromestská či prebudovanie námestí v Bratislave. Pýtať si preto ďalšie peniaze výmenou za to, že mesto bude súhlasiť so zmenou projektu je preto zaváňajúce kupčením s vplyvom – J&TRE nemusí robiť to čo primárne nechce ale musí podľa rozhodnutia EIA (planetárium) a zaplatí za to Vallovi aby si týmto Vallo zrealizoval svoj sen prestavby centra mesta. To je prvá úroveň korupcie. Keďže Vallo a J&TRE sa dohodnú na spoločnom postupe, tak Vallo bude pri stavebných konaniach a zmenách územného plánu vychádzať v ústrety J&TRE a J&TRE nebude mať problémy s magistrátnymi vyjadreniami, čo je nočná mora všetkých developerov v Bratislave (áno, nie Občan S je nočnou morou ale dlhodobo magistrát) – čo je druhá úroveň korupcie.
Matúš Vallo je príbuzný Jána Počiatka, ktorý na jachte prezradil chlapcom z J&TRE výmenný kurz pri prechode na EURO (TU). Matúš Vallo je aj penťácky architekt ale odkedy je primátor, potrebujú ho všetci developeri. A Matúš Vallo to zneužíva. CRESCO v Petržalke povolí zmenu projektu PETRŽALKA – JUŽNÉ MESTO známe aj ako Slnečnice výmenou za to, že CRESCO vybuduje pre magistrát križovatky na Panónskej, ktoré neboli v projekte EIA, a ako bonus pridá hladké schvaľovanie a CRESCO preto takýto výhodný deal prijme. Neprekvapí, že CRESCO je druhou firmou, ktorá spolu s J&TRE developuje priestor po bývalom PKO…
Za normálnej situácie a všade v Európe (okrem Slovenska) sa takéto zmeny projektov robia transparentne, s občianskou participáciou a procesom, ktorý má skratku EIA. Aj v tomto prípade to tak musí byť. Ale vďaka zmene stavebnej legislatívy, sa toho už neboja – odstavili verejnosť a pokiaľ má developer na svojej strane mesto, tak budú spolu valcovať občanov (TU). Totižto, kým sa aktivisti na súdoch vymôžu pravdu (ak vôbec), tak dovtedy to developer spojení s primátorom povolia a aj postavia. A to je tretia úroveň korupcie.
Projekt Planetária bol predmetom zámeru Polyfunkčný blok CPR-A až CPR-C, Bratislava (TU a TU). Jeho súčasťou bolo aj verejné planetárium a mediatéka. Práve v procese EIA sa dotiahla do konca súčasná podoba projektu vrátane vymedzenia spoluúčasti všetkých aktérov, vrátane OZ Planetárium a ich vzájomná súčinnosť. Výsledok procesu EIA je možné označiť za spoločenskú dohodu kľúčových aktérov – mesta, developera a aktivistov; spoločenskú dohodu, ktorá je záväzná morálne aj právne. Práve dohoda Valla s J&TRE a CRESCO naznačuje, že takéto vnímanie procesov už neplatí a vraciame sa do éry spred 20 rokov, kedy o všetkom rozhodovalo zastupiteľstvo na základe rôznych biznisových zákulisných dohôd. V pojmoch OECD je to kupčenie s verejným vplyvom (TU).
Za normálnej situácie a všade v Európe (okrem Slovenska) by developer musel spracovať zmenu projektu, obhájiť ju pred úradmi aj pred občanmi.
Len na Slovensku minister vlády bojuje proti Občanovi S práve za to, že presadzuje ekológiu a nie developerské projekty. Sulík toiž chápe, že Občan S si dokáže cez EIA presadiť svoje občianske záujmy aj bez toho, aby mal kšefty s developermi a politikmi a to sa mu nehodí, najmä keď on chce byť všemocný lobista rozhodujúci o každej investícii na Slovensku. Ten minister Sulík, ktorý je politickým spojencom Matúša Valla vo volebných koalíciách pre Bratislavu. Ohovorí Občana S, aby znížil jeho spoločenskú vážnosť a presadil také zmeny procesov EIA, aby developeri mali voľnú ruku. Sám to ale nepresadí lebo sa s každým pohádal. Situáciu využil Boris Kollár so svojim poslancom Martinom Borguľom, tiež dakedy mestským poslancom Bratislavy (dnes povýšeným do parlamentu), ktorý vždy mal povesť lobistu presadzujúceho v mestskom zastupiteľstve záujmy podnikateľov (TU). Boris Kollár preto presadí zmenu zákona EIA pod pláštikom boja proti Občanovi S a nepohodlným aktivistom len aby developerom nič nestálo v ceste a aby ukázal, že on je ten biznisman parlamentu a nehanbí sa zbiť ani ženu a matku jeho detí (TU). Hoci Generálna prokuratúra vždy konštatovala, že prieťahy nespôsobujú aktivisti ale vždy nečinné samosprávy v pozícii stavebných úradov (TU). J&TRE pri každom legislatívnom procese týkajúceho sa stavebnej legislatívy bolo silno proti občianskej participácii (TU). No a teraz z toho bude benefitovať.
Zmena zákona EIA, ktorú presadil Boris Kollár avšak, ktorú ideologicky ako tému nastavil Richard Sulík raňajkujúci s developerským oligarchom Kočnerom (TU) a v boji proti Občanovi S pomáha developerovi J&TRE, ktoré zbohatlo na zavedení EURO cez jachtu s Jánom Počiatkom, ktorý je rodinne spriaznený s Matúšom Vallom v komunálnych voľbách podporovaného Richardom Sulíkom a SASKOU. Ten Matúš Vallo, ktorý s J&TRE urobí praktickú dohodu, že nemusia robiť planetárium, ak mu zaplatia na jeho sen a po tejto dohode sa vykašle aj na aktivistov (ktorí nemajú s Občanom S nič spoločné, len im ide o verejný priestor). Títo aktivisti sa spoliehali na Matúša Valla ako primátora všetkých bratislavčanov, akurát sa ukázalo, že Vallo je primátor všetkých developerov. Tak ako ich pred tým zradil Ján Budaj, údajný ochranár a avšak v skutočnosti eštébacky zapredanec a oportunista pre vlastný prospech (TU) ako aj prezidentka, ktorá miesto toho, aby chránila občianskych aktivistov (vrátane Občana S), tak sa radšej hrala na vnútropolitického hráča, čo jej dal následne vyžrať aj Fico aj Matovič; ukazuje sa, že aj ľudia to k nej prestali cítiť. Mala totiž silný občiansky mandát ako aktivistka presadzujúca ľudské práva – z priamej voľby občania SR právom očakávajú, že bude hájiť predovšetkým priamo ich a bude istou protiváhou vláde ale aj parlamentu schopných všetkého alebo ničoho.
Vláda schopná všetkého bola škodná. Rovnako trestuhodné výsledky má však aj vláda chaosu neschopná ničoho poriadneho. Výsledkom je totiž systémová korupcia, kde si neschopní politici budú kupovať zdanie užitočnosti od firiem tým, že uzavrú dohodu – politik im umožní zrealizovať ich projekt výmenou za to, že sa môže chváliť jeho výsledkami (TU).
Alebo naposledy Matúš Vallo, ktorý vymenil realizáciu svojho pamätníka na Staromestskej v kšefte s J&TRE a tak zapredal aktivistov, bratislavčanov a slušnosť výmenou za ich mnohoročnú snahu – ak už nie za záchranu PKO, tak aspoň za to, že na jeho mieste bude slušný verejný priestor s kultúrnym a umeleckým vyžitím. Vymenil angažovanosť a výsledky aktivistov za svoj vlastný pamätník a politický marketing.
Osobne ma na tom najviac uráža to, že majú drzosť oháňať sa parčíkom – nieže by som nebol za parčíky, ale v danom kontexte je to arogantný greenwashing a pľuvanec do tváre aktivistov, ochranárov a skutočných bratislavčanov,, ktorí pre ňu aj reálne niečo naozaj robia. Akoby stačilo dať ľuďom pár stromčekov a majp potom držať hubu a krok. Pritom je málokto taký vehementný zástanca budovania parčíkov a zelene ako ja… Akoby tá zeleň mala byť almužna za okašľanie ľudí. A to na drzovku na mieste PKO, ktoré sa stalo symbolom zapredanectva komunálnych politikov a zrazilo hlavu už nejednému bratislavskému politikovi…
Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv
