Denník N

Budúcnosť je dnes, učitelia už viac nepočkajú

Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay
Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay

Prečo vláde vyhovuje, aby učitelia počkali do volieb, a prečo sa to učiteľom nevyplatí.

Problémy v školstve súčasná vláda odkladala tak dlho, až to učiteľov prinútilo vstúpiť do štrajkovej pohotovosti. Dôvody vyhlásenia štrajku ako aj požiadavky učiteľov zverejnila Iniciatíva slovenských učiteľov na svojom blogu.

Vládnuca strana sa snaží svoju zodpovednosť za nedobrý stav školstva zahrať do autu tým, že učiteľov obviňuje z politikárčenia a destabilizácie situácie pred voľbami.

Nie je však pravda, že učitelia sa ozývajú až pred voľbami. Štrajkovali už na jeseň 2012, zúčastňovali sa diskusií počas celého funkčného obdobia druhej Ficovej vlády a svoje aktivity zintenzívňovali od leta 2015.

Štrajk je krajné riešenie, no zdravý rozum hovorí, že ak by situácia v školstve nebola kritická, učitelia by sa neuchyľovali k tak radikálnemu kroku. Veď sa len vžime do ich kože: štrajk je pre učiteľov finančne stratová záležitosť a učivo, ktoré zameškajú, budú musieť sami dohnať neskôr počas školského roka.

Vláda útočí na štrajk, lebo sa jej nehodí v kampani

Učitelia sa však nestretli s pochopením vládnej strany. Minister školstva Juraj Draxler sa nezastáva svojich rezortných kolegov a namiesto toho im odkazuje, že po zvýšení platov učiteľov nie je spoločenská objednávka. Televízii JOJ sa dokonca posťažoval, ako od ľudí počúva, že učitelia predsa majú prázdniny a z práce chodia domov už na obed. Tomu sa teda hovorí tímový duch.

Najnovšie minister označil štrajkovú pohotovosť učiteľov za politickú akciu a čas na splnenie požiadaviek učiteľov za prikrátky. Štrajk považuje za politiku aj bývalý minister školstva a súčasný predseda parlamentu Peter Pellegrini. Požiadavky učiteľov krátko pred voľbami sú podľa neho nereálne.

Je pravda, že za sedem týždňov sa nedá stihnúť to, čo mala vláda postupne spraviť od roku 2012. Učitelia však za svoje požiadavky bojovali celé štyri roky a nemôžu za to, že strana SMER nemá dlhodobú víziu rozvoja školstva a odborníkov na presadenie potrebných zmien. Nedostatok odbornosti potvrdzuje aj fakt, že na Ministerstve školstva sa za súčasnej vlády vystriedali až traja ministri.

Je tiež pochopiteľné, že krátko pred voľbami strane SMER nevyhovuje štrajk učiteľov a radšej by sa sústredila na svoju kampaň v kultúrnych domoch. To však učiteľov nemusí zaujímať, rovnako ako oni nezaujímali vládu posledné štyri roky.

Blížiace sa voľby nie sú dôvodom, aby súčasná vláda odvracala pozornosť od problémov v školstve alebo zastrašovala učiteľov od štrajku. Vláda ani parlament taktiež nemajú žiadne prázdniny a preto by vzniknutú situáciu mali riešiť, voľby-nevoľby.

Čo potrebuje slovenské školstvo

Parlament by sa mal štrajku venovať a vyjadriť podporu ministrovi školstva na to, aby naďalej s učiteľmi rokoval a pristúpil aspoň na časť ich požiadaviek. Pochopiteľne, na systémové zmeny už nie je čas, ale parlamentná diskusia o dlhodobo odkladaných problémoch školstva vyšle učiteľom signál, že nová vláda si na nich čas nájde.

Do školstva treba určite poslať viac peňazí, aby nová vláda vôbec mohla v rezorte niečo zmeniť. Končiaca vláda totiž v štátnom rozpočte na rok 2016 vyhradila pre školstvo o 266 miliónov eur menej než v roku 2015.

Tento stav vládna strana ospravedlňuje nižšími prostriedkami z eurofondov. Takýto argument však neobstojí v situácii, keď nám vinou Ficových vlád prepadla 1 miliarda eur z programového obdobia 2007-2013 a ďalšie stámilióny boli premárnené na nekvalitné či nezmyselné projekty. Vláda sa tiež kvôli dobiehaniu starých projektov nemohla poriadne sústrediť na nové projekty z programového obdobia 2014-2020. Rozpočet pre školstvo možno vôbec nemusel byť nižší.

Akékoľvek projekty však potrebujú víziu a tá v slovenskom školstve absentuje. Všetky politické strany by sa preto mali dohodnúť na dlhodobej národnej stratégii rozvoja školstva s výhľadom aspoň na 10 rokov. Žiadna vláda by tak nezačínala od nuly, ale vedela by, aké kroky má v školstve prijímať a kam toto úsilie vlastne smeruje.

Jednotná stratégia by pomohla odpolitizovať školstvo a to by zase uľahčilo vrátenie slobody a autonómie školám a učiteľom. Osobitne učiteľom však treba vrátiť ešte oveľa viac – spoločenský status, o ktorý prišli, a peniaze, ktoré im štát dlhuje za 25 rokov. Netreba sa báť ani výrazného zvýšenia tarifných platov, povedzme o 40%. Je povinnosťou politikov ľuďom vysvetliť, že sa nám to raz vráti všetkým.

Investície do školstva sú totiž najlepšie investované zdroje do budúcnosti ľudí i krajiny. Deti, ktoré sú dnes v školách, raz budú riadiť našu krajinu. Nehazardujme s našou budúcnosťou. Tá sa začína už dnes, nie zajtra alebo po voľbách.

Prečo sa učiteľom nevyplatí počkať do volieb

Nik dnes nemôže s určitosťou povedať, ako dopadnú marcové voľby. Šance na ďalšiu jednofarebnú vládu, ktorá v školstve nič nezmení, sú také isté ako šance na pokrokovú vládu zloženú z dvoch či viacerých strán, ktorá sa zaviaže prijať systémové zmeny v školstve.

Je zaujímavé, že aj samotná strana SMER kedysi podporovala štrajk učiteľov a vyslovovala sa za zmeny v školstve. Ako upozornila Veronika Folentová z Denníka N, SMER sa tak správal, keď bol v opozícii. Vo vláde na učiteľov zabudol a dnes už hovorí o tom, že ich problémy vyrieši až ďalšia vláda.

Ak učitelia nechcú riskovať, že po voľbách sa na nich opäť zabudne, nemajú vlastne na výber a štrajkovať by mali. Keďže je pred voľbami, práve teraz dokážu vyvinúť najvyšší tlak na vládnu stranu, ktorá má ešte stále moc, ba čo viac – tiež kandiduje vo voľbách.

Platí, že čo si učitelia nevybojujú ešte pred 5. marcom, to po voľbách získajú len veľmi ťažko. Realita totiž nepustí, voľby vyhrá SMER a ten školstvo nikdy nepokladal za svoju prioritu.

Budúcnosť je dnes a učiteľom sa čakať nevyplatí. Doslovne.

Teraz najčítanejšie