C. McCarthy: Táto krajina nie je pre starých (Čitateľský denník 25/2023)
„Za svoj život som poslal do plynovej komory len jedného človeka. Istého chlapca, do komory v Huntsville. Sám som ho zatýkal aj proti nemu svedčil. Aj som za ním do väznice pár raz zašiel (…) Povedal, že vie, že pójde do pekla. Takto na rovinu mi to vyložil. Neviem, čo si o tom myslieť. Nemám ani potuchy. Čo žijem, nikoho takého som nevidel, až mi napadlo — nebude to náhodou nejaký nový druh človeky? Sledoval som, ako ho popruhmi pripútali ku kreslu a zavreli dvere. Vyzeral trochu nesvoj, ale to bolo asi tak šecko. Určite vedel, že o takú štvrťhodinku bude v pekle. Verím tomu. Myslel som na to často. Dalo sa s ním rozprávať. Hovoril mi Šerif. Nemal som ani šajn, čo mu povedať. Čo by ste povedali človeku, ktorý sa vzdal vlastnej duše? A načo by ste s ním vóbec hovorili? Dlho som to nedokázal pustiť z hlavy. A tento chlapec bol len slabý odvar toho, čo sa k nám blížilo po diaľnici.“
Pred dvoma týždňami mi doma padol zrak na neprečítané knihy Cormaca McCartyho. Z police som vytiahol novelu Táto krajina nie je pre starých, začal ňou listovať a zaujatý prvými vetami ju aj rovno položil na vrch kôpky týčiacej sa na mojom nočnom stolíku. O pár hodín neskôr McCarthy zomrel.
Okrem toho, že sa teraz trocha bojím z knižnice vyťahovať postarších autorov — Kingovi aj Simmonsovi by som predsa len rád doprial ešte niekoľko románov — som veľmi zvedavý na ďalšiu McCartyho tvorbu. Pretože Táto krajina bola vynikajúca.
Útla kniha (tento zachmúrený Američan snáď nikdy neprepadol grafománii) rozpráva príbeh mladého lovca antilop, ktorý na americko-mexickom pohraničí objaví tašku plnú dolárov patriacich drogovému kartelu. Po jeho stopách sa ale vydá šialený vrah Chigurgh zanechávajúci za sebou spúšť spôsobenú jatočnou pištoľou a miestny šerif, ktorý sa už pomaly chystá do dôchodku.
Je to triller? Je to neowestern? Hemingwayovsky strohé a úsporné vety popisujúce hlavnú dejovú linku miešajú žánre a v nečakanej chvíli sa neboja porušiť aj ich pravidlá. A čo je je hlavné, jednotlivé kapitoly delia úvahy postaršieho šerifa o Amerike, násilí, rodine a bezradnosti tvárou v tvár zlu. Teda Zlu.
Atmosférou mi to celé pripomenulo jeden z prvých románov Nicka Cavea A uzřela oslice anděla či Galveston Nicka Pizzolatta. Strohé, násilné, znepokojujúce a nastavujúce zrkadlo svetu, ktorý nie je taký, aký by mal byť.
C. McCarthy: Táto krajina nie je pre starých
Slovart, 2013
240 strán
90 %
plusy
• strohá forma a úsporný rozsah
• akčný dej prekladaný úvahami o Zle
• nečakaný zvrat a záver
mínusy
• rozhodne nie pre slabšie povahy
• filmová obálka slovenského vydania
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
