Poklusom Klus k Borisovi Kollárovi, Dankov Tabák a iné bizarnosti

Zvláštne spojenie. Povie si asi väčšina ľudí. Ideologicky by sa Klus určite viac hodil do Progresívneho Slovenska (PS). Tam ho však pravdepodobne nechcú, a pokiaľ sa o to pokúsil, asi dostal košom.

Jednak už majú svojho odborníka na zahraničnú a bezpečnostnú politiku Tomáša Valáška, tak načo mať v strane dvoch odborníkov na to isté a s takmer identickým videním sveta. Navyše sa Martin Klus dosť zdiskreditoval a strápnil svojou kandidatúrou do Európskeho dvoru audítorov.

Z hodnotiacej poroty za neho nehlasoval nikto, dvadsať členov poroty bolo proti. Jeho argumentácia, prečo je kvalifikovaný na túto pozíciu tiež vyvolávala úsmev na tvári, prípadne pocit prenesenej hanby.

Navyše počas vypočutia tvrdil, že so slovenskou politikou nechce mať už nič spoločné a v prípade neúspechu v kandidatúre na túto pozíciu bude pokračovať v akademickej sfére, prípadne sa bude uchádzať o nejakú pozíciu v diplomacii.

Ale takých, čo tvrdili, že sa do parlamentných lavíc už nevrátia, prípadne, že v roku 2014 už v politike nebudú, sme tu už mali. Lenže to tvrdili tí, ktorých voliči majú pamäť akváriovej rybičky a ktorým ich fanúšikovia odpustia akékoľvek klamstvá.

Tento luxus však Martin Klus nemá. Jeho voliči si pamätajú, čo hovoril a robil, a neodpúšťajú takéto názorové piruety. Politicky tiež nie je žiadna extra ťažká váha a svojou činnosťou po odchode z SaS prišiel aj o tých pár voličov, ktorých ešte mal.

Rozhádal sa so svojím bývalým predsedom, opustil domovskú stranu za ktorú kandidoval v predošlých voľbách a strápnil sa pri snahe o funkciu, na ktorú nemal predpoklady. A teraz porušil svoj verejný prísľub o tom, že sa nevráti do politiky.

Dokonca vstúpil do strany, ktorú jeho voliči určite nebudú chcieť voliť. Prišiel tak o svoj imidž racionálneho akademika a diplomata, ktorý celkom úspešne budoval posledné roky. Ostatne asi aj preto dostal na kandidátke Sme Rodina posledné, 150. miesto.

Aj keď obsadzovať túto pozíciu známymi menami je v poslednej dobe trendom. Trendom, ktorý zaviedol Igor Matovič. A ak všetci napodobňujú Matoviča, niekde sa stala veľká chyba. Bizarnou je aj 150-tka SaS, na ktorej figuruje Alojz Hlina.

Klus sa pridal do strany, ktorej predseda má veľmi pochybnú povesť a množstvo morálnych zlyhaní za sebou. Predvolebné heslá Sme Rodiny aj preto znejú veľmi zábavne: „Nemeníme hru, stále pomáhame“ a „Sme normálni“.

Keby boli úprimnejší, doplnili by svoje heslá na: Stále pomáhame (politikom, ktorých inde nechcú), a Nemeníme hru (ale mali by sme, ak chceme byť normálni).

A Martin Klus sa rozhodol vstúpiť do tejto nezmenenej nenormálnosti, do ktorej predtým prestúpila aj Romana Tabák z OĽANO. A tým neskončila, pretože prestúpila zase a ešte zaujímavejšie.

Človek by si myslel, že v strane ako SNS už nemôže byť horšia partia politikov, ale potom sa spojili so stranou Tomáša Tarabu, a dielo skazy zavŕšili prijatím Romany Tabák. Tej sa teda opäť podarilo prekvapiť a dokázať výrazne znížiť priemerné IQ ešte aj v strane Andreja Danka. A to je fakt umenie.

Zvyšok politickej scény sa striedavo spája a rozpája, mnohí sa motajú okolo percenta či dvoch a neponúkajú nič nové.

Na nový projekt Mikuláša Dzurindu je zvedavý asi len Mikuláš Dzurinda, Demokrati sú plní toxických ľudí z predošlej vlády bez trošky sebareflexie a s úplne neznámou líderkou (čo je stále lepšie ako na čele s Eduardom Hegerom).

ODS generála Pavla Macka sa spojila s maďarskou a rómskou stranou s nulovým potenciálom, a síce si generála Macka vážim ako odborníka na obranu, v politike pôsobí úplne neschopne a jeho šance na parlament sú mizivé.

Všetci títo najmenší sa mali spojiť dokopy, prípadne najvýraznejšie mená ich kandidátok sa mali pridať k stranám s reálnym potenciálom na úspech, akými sú SaS či PS. Ale na to by museli zahodiť svoje egá, a ako vieme, to sa v slovenskej politike nerobí.

Najlepšie išlo spájanie Andrejovi Dankovi a to by malo byť naozaj na zamyslenie pre ostatných politikov.