Treba obmedziť práva na obhajobu a sprísniť trestné sadzby ?

Krimi | Krimi | Videoportál – najlepšie seriály a relácie TV JOJ

2.7.2023 pre TV JOJ v relácii Krimi noviny vo vyjadrení k vražde v Dubnici nad Váhom, kde došlo k zavraždeniu poškodenej Andrei mačetou vyzýva špeciálny prokurátor k objektívnej diskusii o tom, či je vhodné ísť cestou posilňovania práva na obhajobu a znižovania trestných sadzieb.  Páchateľom v prípade, ku ktorému sa vyjadroval, mal byť muž, ktorý poškodenú  už aj  v minulosti sledoval, a ktorý bol liečený na psychiatrii, a po stabilizácii zdravotného stavu stavu bol prepustený z ústavnej liečby do liečby ambulantnej.

Špeciálny prokurátor, napriek tomu, že podozrivý svoju vinu popiera, o nej pochybnosti nemá, pričom poukazuje na doposiaľ zabezpečené dôkazy. Sám je teda presvedčený o tom, že páchateľom je osoba, voči ktorej už bolo v minulosti zastavené trestné stíhanie z dôvodu, kedy  pre nepríčetnosť spôsobenú jeho duševnou chorobou nie je trestnoprávne zodpovedný.

V tomto kontexte ma zarazilo jeho emotívne vyhlásenie,  že  keďže bola spáchaná mimoriadne brutálna vražda,  tak by to mohlo viesť k diskusii o tom, či naozaj chceme ísť cestou sústavného posilňovania práva na obhajobu, sústavného  znižovania trestných sadzieb, zmierňovania podmienok na podmienečné prepustenie. Pán špeciálny prokurátor si myslí, že tá diskusia by mala konečne začať a byť objektívna.

Tak diskutujme.

Na úvod diskusie sa žiada položiť otázku : Ako súvisí obmedzenie práv občanov Slovenska na obhajobu so zvýšením verejnej bezpečnosti, a zamedzením tomu, aby dochádzalo k mimoriadne brutálnym vraždám, ak ich páchateľmi sú osoby, ktoré majú závažnú duševnú poruchu ? 

Kvôli páchateľom, ktorí nie sú trestnoprávne zodpovední pre nepríčetnosť, treba obmedziť trestnoprávne zodpovedným osobám právo na obhajobu ? Kde je tu logická súvislosť. Kvôli páchateľom, ktorí nie sú trestnoprávne zodpovední pre nepríčetnosť, a teda ako sa uvádzalo v Krimi novinách “ možno sa vyhnú trestu“, je potrebné diskutovať o zvýšení trestných sadzieb ?

Trestné sadzby v slovenskom Trestnom zákone patria už teraz medzi najprísnejšie v rámci štátov EÚ, v niektorých prípadoch sa jedná o drakonické tresty. Za nový Trestný zákon s výrazne zvýšenými trestnými sadzbami, prijatý pod číslom 300/2005 Z. z. vďačíme pánovi špeciálnemu prokurátorovi, ktorý vtedy sediac na stoličke ministra spravodlivosti  vo vláde Mikuláša Dzurindu, rovnako horlivo, ako dnes, volal po sprísnení trestov.  Považoval za spravodlivé, aby osoby, ktoré hoc aj z nedbanlivosti usmrtia človeka, napríklad ako vodič za volantom, dostali nepodmienečný trest odňatia slobody. Keď vyhasne život, škoda ktorá vznikla sa reparovať nedá. Určite je na mieste úvaha o tom, že trest za usmrtenie, nech už k nemu dôjde akokoľvek,  sa nesmie bagatelizovať. Ale ako advokát a obhajca, som pri slovách vtedy veľmi mladého, a teda radikálneho, ministra spravodlivosti, o potrebe generalizovať a paušalizovať ukladanie trestov, bez možnosti dôsledne zohľadnil osobitosti každého prípadu, cítila  vážne pochybnosti o správnosti cesty, ktorú nastolil.

To, že cesta asi naozaj nebola správna sa zistilo, keď on sám za volantom usmrtil človeka, a postačoval mu  trest podmienečný, lebo nepodmienečný by vzhľadom na   osobité  okolnosti  jeho prípadu bol asi mimoriadne prísny.

Možno by bolo vhodné v rámci objektívnej diskusie   vyhodnotiť  štatistické údaje, či sprísnenie trestov reálne viedlo k zníženiu kriminality na Slovensku alebo len k preplneniu väzníc a zhoršovaniu situácie v nich. Tiež by bolo vhodné vyhodnotiť, aký prevýchovný efekt má pobyt odsúdeného vo väzení a do akej miery vedie ukladanie prísnych trestov odňatia slobody, napríklad aj prvopáchateľom, k ich „polepšeniu“ a prevýchove, a či dlhodobý pobyt človeka vo väzení naopak nesťažuje jeho resocializáciu,  demotivuje  a len rozširuje počty ľudí, ktorí idú proti systému, lebo ho  považujú za nespravodlivý.

Z mnohých doposiaľ publikovaných štúdií vyplynulo, že hrozba prísnych trestov má len minimálny odstrašujúci účinok na páchateľov. Napríklad, že ani hrozba trestu smrti nemá dostatočne odstrašujúci efekt a neodradí páchateľov od páchania závažných trestných činov, za ktoré sa ukladá.

Táto diskusia sa však môže týkať jedine  tých páchateľov, ktorí sú trestnoprávne zodpovední, a nie tých, ktorých pre duševnú poruchu nie je možné za spáchanie trestného činu, nech už je tento akokoľvek závažný, postaviť pred súd. 

Volanie po obmedzení práv na obhajobu v odvysielanej reportáži je zarážajúce aj z dôvodu, že špeciálny prokurátor vytkol nesprávnosť postupu prokuratúr a súdov, ktorým malo trvať  neprimerane dlho, kým rozhodli o ochrannej liečbe, kritizoval spôsob akým rozhodovali, že nevypočuli znalca, a že sa namiesto navrhovanej ústavnej liečby, priklonili k liečbe ambulantnej.

Prečo vzniká  pri zlyhaní prokurátora a súdu potreba obmedziť právo na obhajobu ?

Ak je spoločenským problémom to, že sa páchajú zločiny pod vplyvom duševnej poruchy páchateľa, primárne by sa objektívna diskusia mala zamerať na to, aký je “ duševný stav“ populácie, či nárast počtu duševných chorôb nie je alarmujúci a čo je príčinou takéhoto javu. A potom na to, čo sa s tým dá robiť, či existuje účinná prevencia, dôsledná liečba a kontrola známych prípadov ochorenia.

A čo robiť s tým, že veľký počet osôb s vážnymi duševnými ochoreniami je bez akejkoľvek liečby.

Psychiatri  budú vedieť v rámci diskusie objasniť špeciálnemu prokurátorovi, že ani uloženie extrémne prísneho trestu odňatia slobody duševne chorému páchateľovi a jeho pobyt vo väzení nepovedie k jeho „náprave“. Teda, keby aj zatúžil po novele  zákona v rozpore s medzinárodnými štandardmi, a  spravil  z duševne ťažko chorého človeka trestnoprávne zodpovednú osobu,  sprísnenie trestných sadzieb, k náprave a prevýchove nepomôže. Aj keď treba uznať, že izolácia páchateľa vo väzení, môže byť určitou ochranou pred jeho nebezpečným správaním.

Téma sa však pohybuje v tej rovine, či má byť páchateľ izolovaný vo väzení alebo v psychiatrickej liečebni.

Treba zohľadniť aj to, že  chorého treba liečiť a väznice  nie sú zdravotníckymi  zariadeniami. A z prípadu v Dubnici nad Váhom, ale aj z prípadu v cintoríne v  Lučenci, treba vyvodiť  najmä záver,  k akým závažným následkom  môže viesť, keby súdy rozhodovali o ochrannej liečbe rutinne, od stola bez vypočutia znalcov a na základe posudkov vypracovaných osobami, ktoré sú oboznámené len so zdravotným záznamom páchateľa, a hlasom tých lekárov, ktorí chorého reálne liečili a dôverne poznajú jeho zdravotný stav, sa nepripíše až taká váha.

A to, čo k zvýšeniu bezpečnosti v spoločnosti neprispeje určite, je snaha vytĺkať politický kapitál a finančný profit, robením senzácií z tém, ktoré spoločnosť zaujímajú primárne z dôvodu, že sa jedná o vážne a mimoriadne smutné a tragické udalosti.

Práva na obhajobu netreba okliešťovať len preto, že si orgány činné v trestnom konaní  neplnia riadne  svoje povinnosti. Ak si ich plnia, obhajoba by nikdy nemohla byť  prekážkou toho, aby bol proces zákonný a spravodlivý, naopak, kvalitná práca obhajcu prispieva ku kvalitnejším rozhodnutiam a zákonne vedeným procesom.

Nespravodlivý, alebo nezákonný rozsudok, nie je vizitkou zlej práce obhajcu, musí k nej pristúpiť aj zlyhanie súdu a prokurátora.