Dievčatá v nízkom veku nie sú na túto zodpovednú úlohu vôbec pripravené a preto by sa to stávať nemalo … o detstvo prichádzajú mladé dievčatá aj ich deti. Pred dvoma rokmi sme si povedali, že takto to nechať nemôžeme a zriadili sme v našom meste rodičovské centrum Detstvo deťom. Našťastie sa našlo niekoľko úžasných ľudí s dobrým srdcom, ktorí nám pomohli ho vytvoriť a našli sa desiatky ďalších, z ktorých dobrovoľných príspevkov môžeme financovať chod centra.

Podstatou je prevencia

Po zverejnení Lindinho príbehu sme zaznamenali rôzne reakcie, často aj dosť surového rázu. Našim cieľom však nebolo verejnosť pohoršiť, nechceli sme vlievať do tohto problému negatívne emócie a už vôbec nám nešlo o to potrestať Lindu – trest už teraz ničomu nepomôže. Podľa našich posledných informácií sa Linda naozaj snaží byť pre svoje dieťatko dobrou a starostlivou mamou, aj keď to nie je ľahké a chce to (v tomto veku) mimoriadnu dávku trpezlivosti, odriekania a sebazaprenia. Tu nejde o to vytrestať, pre ponaučenie všetkých, jedného obetného baránka. Treba poukázať na tento problém a snažiť sa ho riešiť. Riešením je prevencia a nastavenie sociálneho systému.

Náš pohľad na dôvody

V prostredí neprispôsobivých komunít nie je zriedkavosťou, že aj 10 členov rodiny obýva jedinú miestnosť, deti od útleho detstva sledujú, často nie práve ukážkový, chod v domácnosti a s ním spojené vzťahy. Teda sú svedkami ako alkoholického vyčínania, tak sexuálnych zážitkov, či násilia muža voči žene. Tieto deti žijú celkom iný život ako to detstvo, ktoré pozná väčšina z nás. Denne zápasia s nedostatkom, súperia o pozornosť často celkom ľahostajných rodičov s ďalšími početnými súrodencami, bažiaci po dotyku a nehe stískajú ruku učiteľky na prechádzke a očami rozšírenými vďakou si nechajú pohladkať líčko, keď sa im v škole niečo podarí… Je teda také nepochopiteľné, že mladé dievča, o ktoré sa zrazu niekto (chlapec) zaujíma, vyznáva jej lásku, ponúka je pozornosť a obdiv, sľubuje vernosť a to, že ju ochráni… podľahne lákavej predstave, že konečne bude k niekomu patriť, konečne si ju niekto bude vážiť a ocení ju? Preto dievčatá často podľahnú chlapcom a často aj pod nátlakom sa v útlom veku začína ich sexuálny život. Veď čo, naši to robia, sestry tiež, kamošky tak isto…

Nedostatok informácií

Ďalším problémom je nevedomosť týchto dievčat. Zažili sme situácie, kedy vo vysokom štádiu tehotenstva až učiteľ zistil tehotenstvo žiačky, ktorá v treťom trimestri nevedela, že je tehotná (inak podobne ako Linda…) V rodine sa totiž všeličo vidí, ale takmer o ničom nehovorí a nepoznáme doteraz žiadnu mamu zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá by s dcérou hovorila o čomkoľvek, čo sa sexuality týka. A tak je pre dievča novinkou, že pri sexe sa dá otehotnieť… (napr. kolegyni raz priniesla žiačka namiesto ospravedlnenky ukázať tehotenskú knižku, aj napriek tomu tvrdila, že nie je tehotná, že ona „nesexovala“, lebo to nebolo ako vo filme … ). Samozrejme, že sa to učí na biológii, spomína na etickej výchove, ale ak je to v obsahu pre 7. ročník a Linda je  šiestačka, prípadne dievča niekoľko krát prepadlo a aj ako 16-ročné sedí v piatackej či šiestackej lavici- hold smola…

Sexuálna výchova

Nepomôže tu nič iné, len efektívna sexuálna výchova na školách (ok, pre rodičov, ktorí s deťmi hovoria otvorene, možno zbytočné a nežiaduce, ale pre deti, s ktorými sa nikdy nikto o veciach zodpovedného dospievania rozprávať nebude, možno dôležitý krok k tomu, aby sa nestali ďalším maloletým či mladistvým rodičom v štatistike … Existuje vôbec takáto štatistika?).  Avšak ani to nepostačí, kým sa od rodičov zo SZP nebude vyžadovať skutočne zodpovedné plnenie rodičovských povinností a ich zanedbávanie sa nezačne sankcionovať zo strany štátu. Ak má rodič práva, musí mať i povinnosti. Pretože aj to jeho dieťa má práva a tie sú v našich očiach vysoko nad právami rodiča. Žiaľ,  v našom štáte v súčasnosti pre niektoré deti v ich živote neuplatniteľné a „nevymožiteľné“.

Rodičovské centrum

Ale chceli sme písať aj o niečom inom… v pozícii Lindy (aj keď  toto je naozaj rekordmanka čo sa veku týka) je mnoho ďalších dievčat a niekedy nás šokuje, aké zodpovedné dokážu byť, aké obetavé, starostlivé a snaživé. Chcú svoje deti zabezpečiť finančne, materiálne, dať im všetko aj po emočnej stránke, dať im detstvo plné zážitkov, pozornosti, nehy a lásky. Pre toto všetko si uvedomujú, že ak by mali viac detí, toto by už realitou nebolo. Takmer všetky baby majú po jednom, maximálne dve (v jednom prípade Amélie 3) deti. A  mohli by si z nich brať príklad mnohí rodičia zo SZP, ktorí si zakladali rodiny plnoletí. V našom rodičovskom centre pre maloletých a mladistvých rodičov Detstvo deťom máme často rodiny našich bývalých žiačok. Samozrejme, najradšej by sme boli, keby sa tak mladé mamičky  neobjavovali, aby sme vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu nemuseli suplovať nefungujúci sociálny systém.

Amélia

Spomenieme Améliu, ktorá mala prvé dieťa ako 14 ročná, druhé porodila ešte ako žiačka ZŠ plniaca povinnú školskú dochádzku (pod dohľadom rodičov a štátnych orgánov ako maloletá matka pokojne žila s otcom svojho dieťaťa v domácnosti jej rodičov a splodili ďalšie dieťa). Tretie dieťatko nechceli, ale  kým to stihla vyriešiť u lekára, bolo na ceste… napriek tomu je Amélia jedna perfektná mama, starostlivá, rozumná, čistotná, obetavá a pre svoje deti urobí všetko. Sama školu nedokončila, no pre svoje deti chce niečo viac, z centra si požičiava knihy pre deti, kreslí s nimi a trénuje motoriku, učí ich riekanky, pesničky a pyšné deti zanietene reprodukujú, čo ich ICH mamka naučila… nie učiteľka, nie vychovávateľka, nie teta v komunitnom centre, ale ICH mamka – ich primárny vzor pre imitáciu. Nikto totiž vo výchove nenahradí rodičov, žiadne prekladanie zodpovednosti z rúk rodičov na plecia školy nebude nikdy fungovať.

Danka

Myslím aj na Danku, ktorá mala prvé dieťa 16 ročná, druhé ako 18 ročná. Žije s deťmi a mužom v jednej izbičke v chatrčke. Druhé dieťatko má zdravotné problémy, preto Danka s ním v chtrčke (!) poctivo cvičí Vojtovou metódou podľa pokynov lekárov, nevynechá žiadnu kontrolu u lekára (aj keď za ním dochádzajú cez 100km), prádlo perie vo vode z potoka, lebo nemajú tečúcu vodu, ale jej deti  chodia čistučké a voňavé akoby prala s najdrahšími prostriedkami.

Aj takto sa to dá

Všetko sa dá keď sa chce, naše baby sú toho žiarivým príkladom. Nie, nemali mať deti tak skoro, samé hovoria, že keby mohli vrátiť čas, odložili by to o niekoľko rokov neskôr, ale deti prišli, sú ich a oni ich nesmierne ľúbia. Preto sa snažia najviac ako vedia, aby z nich vychovali múdrych, schopných a čestných ľudí. Na úkor svojho detstva  a dospievania, vo veľmi ťažkých životných situáciách, sú pre svoje deti ochotné urobiť maximum. Ak to dokážu tieto rodiny, prečo to nedokážu mnohí dospelí v rovnakých (alebo aj v lepších) podmienkach? Ale o tom nabudúce, chceme končiť riadkami plnými radosti a hrdosti na tieto baby.

Eleónora Liptáková a Erika Polgáriová

Mená v článku boli zmenené.