Nielen úplatky ale aj rodinkárstvo a podivné väzby rozhodujú o výberoch vopred.

Dnes som dostal email od šéfredaktora Denník N, ktorý mu napísal prof.Vojčík, vedúci Katedry občianskeho práva UPJŠ Košice ako reakciu na môj blog . Uverejňujem ho celý, bez úpravy.

Takto si predstavujem kultúrnu komunikáciu medzi dotknutou stranou a blogerom do budúcnosti. Tento blog som napísal preto, lebo som presvedčený, že ak sa bloger alebo občan Slovenskej republiky dozvie o údajnom netransparentnom konaní, je jeho psou povinnosťou to zverejniť.

Vážený pán šéfredaktor,

uverejnili ste na stránke Vašich novín blog ohľadne výberového konania na katedru občianskeho práva UPJŠ Košice, ktorej som vedúcim. Mám len jednu prosbu

nech príde pán redaktor alebo ktokoľvek od Vás pozrieť materiály uchádzačov na post

asistenta. Zistili by ste že jeden z uchádzačov je nad všetkými  svojou publikačnou činnosťou, aktivitou v legisl. procese a že má dve ocenenia rektorom UPJŠ ,má ocenenie  dekankou, dostal cenu ministra školstva a cenu prof. Planka /od nadácie nestora občianskeho práva/ a že bol študentskou osobnosťou roka. Navyše mal zo všetkých predmetov občianskeho práva vrátane štátnej skúšky z občianskeho práva A. Posledná vec ktorá je dôležitá,

členovia katedry ho akceptujú aj ako slušného, ochotného a skromného človeka.

S úctou prof. Vojčík

Ďakujem pán prof. Vojčík za vysvetlenie. Som veľmi rád, že môj stručný blog prispel ku objasneniu výberového konania. Cieľom bolo v prvom rade upozorniť na možnú netransparentnosť. Tým, že na blog reagujete, vidím, že moja práca nebola zbytočná a vážim si Vašej odpovede, lebo toto na Slovensku nebýva zvykom.

Peter Nôta bloger Denníkn

Nielen úplatky, ale aj rodinkárstvo a podivné väzby rozhodujú o výberoch vopred.

Právnik je človekom podivným. Popri mnohých kolujúcich vtipoch o advokátoch, sudcoch, karikatúrach a celkovom pohľade spoločnosti na spravodlivosť v ostatných rokoch, sú to práve právnici, ktorí by mali túto spravodlivosť, čestnosť a morálku nielen reprezentovať, ale i dodržiavať. Väčšinou je to ale presne naopak a práve právnici sú tými, ktorí nielen ohýbajú povestné paragrafy tak, aby im vyhovovali, ale často právo i priamo porušujú (do pamäte bežného smrteľníka vrytá karikatúra Shootyho: http://komentare.sme.sk/c/6873685/shooty.html).

V posledných rokoch sú často medializované informácie o rôznych rodinných väzbách a výberových konaniach v slovenskej justícii, o ktorých sa popísalo už naozaj mnoho, avšak bez akýchkoľvek relevantných výsledkov (http://www.transparency.sk/sk/kto-je-s-kym-rodina-na-nasich-sudoch/).

Slovenské súdnictvo či štátna správa nie je ale ani zďaleka jediným priestorom, kde dochádza práve i zo strany právnikov k podivným praktikám. Reč je o verejnej správe a akademickom prostredí, ktoré by malo byť znakom slobody ducha, myslenia, nezávislosti, napredovania, ktoré hynú v budúcich generáciách práve pod ťarchou nepotizmu.

Za všetky príklady opäť jeden z východného Slovenska, na ktorom sa uvedené väzby (nielen v súdnictve) dohľadávajú najjednoduchšie, a to i bez prílišnej miery investigatívnej žurnalistiky. Na paškál sa mi dostala Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach ako jediná reprezentantka vzdelávania právnikov na východe.

Netreba po oficiálnej stránke fakulty (http://www.upjs.sk/pravnicka-fakulta/) a ďalších weboch a sieťach browsovať extrémne dlho a prvým zarážajúcim príkladom je pokrvný súrodenecký vzťah medzi prodekanom fakulty (JUDr. Miroslavom Š., PhD.; ktorého manželka čaká na vymenovanie prezidentom po vyhranom výberovom konaní za sudkyňu: http://www.najpravo.sk/clanky/36-zasadnutie-sudnej-rady-slovenskej-republiky.html?print=1), a asistentom na totožnej fakulte (JUDr. Martinom Š). Viac markantné príklady striedajú tie menej nápadné, ako interný doktorand Katedry občianskeho práva (Mgr. Peter K), ktorého otec je krajským prokurátorom (JUDr. Peter K: https://www.genpro.gov.sk/kontakty-a-uradne-hodiny/bkrajska-prokuratura-kosiceb-1b8b.html).

Ďalším príkladom je interný doktorand (JUDr. Jaroslav Č.), ktorý je synom vplyvného košického advokáta (www.ak-kosice.sk/nas-tim/), v kancelárii ktorého pracuje i vyššie spomínaný prodekan, a ktorý zároveň transparentne zajtra (to je 18.01.2016) údajne vyhrá výberové konanie s vopred prispôsobenými podmienkami a informovanou výberovou komisiou (kto má vyhrať) a stane sa asistentom na Katedre občianskeho práva uvedenej fakulty. To znamená, že výberové konanie ešte neprebehlo a víťaz už je jasný. Ak sa potvrdí táto fraška, tak potom všetci zúčastení, ktorí sa zajtra výberového konania zúčastnia, sa tak stávajú štatistami v hre mocných. Otázkou potom ostáva načo sa vôbec výberové konanie koná, keď komisia má meno jasne dané a inštrukcie nepustia. Ak sa potvrdí, že výberové konanie vyhrá táto osoba, tak to len potvrdí, že niečo smrdí nielen v slovenskom súdnictve, advokácii, ale aj na univerzitách a vysokých školách, kde rodinkárstvo, protekcia a možno aj korupcia rozhoduje o tom kto , kde a za akých okolností obsadí dôležitý post.

Zaujímavosťou je napríklad aj pohľad na absolventov doktorandského štúdia a podivné väzby a prepojenia, (či už medzi súdmi a fakultou porovnaj mená: http://kosice.korzar.sme.sk/c/5498066/deti-sudcov-nedostanu-talar-prednostne.html; mnohé z „detí“ talár medzičasom dostali), alebo medzi prokuratúrou či advokáciou, ktoré sú veľkým príkladom morálky právnikov. Je to teda naozaj toľko omieľanou genetikou a dedením talentu pre právo? Boli by ľudia s rôznymi väzbami, hoc akokoľvek erudovaní, na svojich miestach, i keď by tieto vzťahy nemali? Vyhrali by výberové konania aj vtedy ak by tieto boli transparentné a museli by sa o miesto uchádzať v slobodnej súťaži a konkurencii častokrát lepších a skúsenejších kolegov?

Pokračovanie o rodinkárstve možno nabudúce…