Kým kurátorské portfólio riaditeľa sa rozširuje, Kunsthalle Bratislava sa zmenšuje

Od roku 2021 pôsobí na čele Kunsthalle Bratislava Jen Amann Kratochvil. Na riadiacej pozícii vymenil vedením dočasne poverenú Ninu Vrbanovú, v tom čase aj hlavnú kurátorku, ktorá zas nahradila odvolaného Juraja Čarného, prvého riaditeľa KHB. Vrbanová pôsobením preklenula obdobie škrtenia rozpočtu, či snaženia vysťahovať KHB z budovy Domu umenia (so zámienkou zriadiť v nej Kreatívne centrum), ktoré sa javili ako politické nástroje pre zánik inštitúcie, v čase keď rezort kultúry riadila Ľubica Laššáková a napokon pre KHB vyjednala právnu subjektivitu. K 1.1.2020 sa KHB stala štátnou príspevkovou organizáciou MK SR. Kratochvil prevzal vedenie Kunsthalle v najlepšej kondícií, aspoň v rámci jej dovtedajšej histórie.

Jen Kratochvil o hospodárskej kondícií a budúcich plánoch inštitúcie s verejnosťou nekomunikuje, nie aktívne. Ak mal niekoľkokrát príležitosť hovoriť v mene inštitúcie, ktorú zastupuje, vždy vysielal signály o biednej situácií na hranici zániku, zlej finančnej kondícií a personálnom poddimenzovaní. Len zhrňme, že v roku 2020 bol rozpočet inštitúcie 457 070 €, po nástupe nového riaditeľa bol rozpočet pre rok 2021 navýšený na 491 937 €, následne v roku 2022 na sumu 507 140 € (100 000 € bolo vyhradených na realizáciu prioritných projektov) a pre rok 2023 na 537 936  €.

Pravdepodobne z dôvodu šetrenia výdavkov sa nový riaditeľ rozhodol pre zmenšenie výstavného priestoru a druhé poschodie nechal prvú polovicu roka 2021 neobsadené. Následne výstavný priestor prenechal resp. daroval Národnému osvetovému stredisku. Ďalšou zmenou hneď v úvode bolo personálne pokrytie, keď pôvodný tím organizáciu postupne opustil. Odišli všetci okrem kurátorky Lýdie Pribišovej. Kratochvil ich odchod prezentoval ako problém jednotlivcov, ktorí nedokázali samostatne pracovať. V rozhovore z 20.4.2022 pre portál artalk.cz uviedol:  „Původní tým, ač skvělý, byl příliš zvyklý na autoritativní vedení, a ve chvíli, kdy jsem jim je odmítal plně nabídnout, přicházelo zmatení a zábrany přijmout zodpovědnost naplno a nečekat jen na zadané úkoly.“ Zmieňme, že súčasťou pôvodného tímu bola Daniela Čarná, vedúca osobnosť galerijnej pedagogiky na Slovensku. Jej neudržanie v zamestnaneckej štruktúre môžeme považovať za nepochopiteľné zlyhanie. S jej odchodom a následným odchodom Lucie Kotvanovej v KHB zanikla jedna dramaturgická línia a to programová komunikácia s detským divákom, vrátane programov pre školy. Pritom rozvíjanie citlivosti a kreatívneho uvažovania u detského diváka je dnes bežnou, nepodceňovanou programovou zložkou všetkých centier umenia, pretože ide o investíciu do budúcnosti a to nielen v zmysle výchovy budúceho návštevníka, ale aj pestovania hodnôt a kultúrneho sebavedomia.

Počet zamestnancov sa po nástupe nového riaditeľa nezmenil, aj keď pôvodná organizačná štruktúra počítala s pozíciou hlavného kurátora, alebo hlavnej kurátorky. Túto pozíciu si prisvojil Kratochvil, ktorý naraz zastáva funkciu výkonného riaditeľa aj hlavného kurátora. Zrušil pritom orgán galerijnej rady a o celom výstavnom programe rozhoduje sám a ak nie sám, potom nevedno s koho podporou. Kritéria skladby výstavného plánu, či spoluprác verejnosť dodnes nepozná. V protiklade sa teraz ukazujú jeho slová o neautoritatívnom vedení organizácie.

Na pozíciu kurátorky pre dramaturgiu výstavného priestoru na prízemí, galériu A Window, (predtým LAB) a program v exteriéri (predtým EXT) bola na konci roku 2020 prijatá Lýdia Pribišová. Dnes je jej činnosť akoby vykázaná výlučne za brány budovy. Kratochvil to v zmienenom rozhovore prezentuje tak, že „Lýdia má svou dramaturgickou linii, která se zaměřuje na veřejný prostor skrze performativní, diskurzivní a komunitní projekty.“ Výstavný priestor galérie A Window sa stal miestom pre sebarealizáciu Jena Kratochvila a napĺňanie vlastnej vízie o programe Kunsthalle Bratislava. Lydia Pribišová je pritom kurátorka a historička umenia s dlhodobou odbornou aj zahraničnou praxou. Umenšenie poľa jej pôsobnosti a nahradenie vlastnou osobou „riaditeľa hlavného kurátora“ nedáva zmysel. Zlúčenie riadiacej a kurátorskej pozície (v kombinácií s ďalšími pracovnými aktivitami) nepochybne oslabuje vykonávanie jednej z pozícií, ak nie oboch a vo výsledku i samotnú inštitúciu.

Nielen rozpočet a personálne poddimenzovanie, ale aj samotná budova stoja podľa slov riaditeľa v ceste úspešnému fungovaniu KHB. Kým Kratochvil po prijatí do funkcie budovu (v správe, ktorú zverejnila agentúra SITA) chválil slovami, že „je skvěle lokalizovaná v centru města, komunikuje svou fasádou a do ulice otevřeným parterem s širokou veřejností, obývá velmi kvalitní pozdně modernistický objekt s štědrými výstavními prostorami“, dnes o nej hovorí ako o väznici. Centrom programu KHB sa stalo niekoľko štvorcových metrov galérie vo výklade.

Pripomeňme si sumár výstavných projektov za uplynulý rok 2022. Číslom nula sú označené výstavné projekty na prelome rokov, uvedené len pre korektnosť, pričom z výstavného programu roka 2022 ich môžeme vynechať, keďže boli zaradené rovnako do správy o činnosti za rok 2021.

Exteriér

• 0) Matej Gavula – promenáda (kurátorka: Lýdia Pribišová), 25.11.2021 – 06.02.2022

A Window

• 0) Denisa Lehocká: Bez názvu, kurátor: Boris Ondreička, 26.11.2021 – 20.02.2022
• 1) Anetta Mona Chisa a Aleksandra Vajd: Pharmacopoeia, kurátor: Jen Kratochvil, 04.03.– 21.04.2022
• 2) Barbora Kapusta: Futures, kurátor: Jen Kratochvil, 06.05.2022–19.06.2022
• 3) Do Nothing, Feel Nothing, kurátorky: Laura Amann, Aziza Harmel, 30.06.–15.08.2022
• 4) Niečo horí, kurátor: Julius Pristauz, 14.09 – 20.11.2022
• 5) Po práci, kurátor: Jen Kratochvil, 9.12.-13.02.2023

Výstavy na prvom poschodí:

• 0) výstavu finalistov Ceny Oskara Čepana 2021 – All in. At least, a Possibility (kurátori: Lucia Gavulová, Jen Kratochvil) 26.11.2021 – 28.02.2022
• 1) Its the Final Countdown! (nekurátorovaná výstava) – výstava bakalárskych a diplomových prác Katedry vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení – 17.06 – 25.06.2022
• 2) Virvar (kurátorka: Eva Sýkorová Čomborová) 25.05.- 25.06.2022
• 3) Paul Maheke: Ty a ja, kurátor: Jen Kratochvil, 10.11.-31.1.2023
• 4) Nemá medze, čo od teba živý svet bude žiadať, kurátori: Martin Piaček, Dávid Koronczi, 9.12.-30.01.2023

Galéria A Window tvorí jadro výstavného programu Kunsthalle a kurátorskej činnosti Jena Amanna Kratochvila. Jedným z jeho stanovených cieľov, ktorý v rozhovoroch zdôrazňuje je rozvíjanie medzinárodného dialógu so zahraničnými umelkyňami, umelcami a inštitúciami. V rámci inštitucionálnej spolupráce sú to partnerstvá s Kunsthalle Wien a Galériou Rudolfinum. Pri absencii galerijnej rady, ktorá by konsenzuálne, nestranne a odborne schvaľovala výstavný plán, je otázne v koho záujme bolo zaradenie partnerských výstav do výstavného plánu, či skutočne značky KHB.

Výstava Do Nothing, Feel Nothing bola prevzatá z Kunsthalle Wien a s obmenou vystavujúcich autorov prezentovaná v KHB, pričom priezvisko jednej z kurátoriek naznačuje blízky príbuzenský vzťah s riaditeľom KHB. Informácia o spolupráci je uvedená na webe oboch inštitúcii. Druhá partnerská výstava bola prezentácia francúzskeho umelca Paula Meheke. Kým web KHB, propagačné materiály aj výročná správa spoluprácu uvádzajú, napríklad slovami, že ide o „projekt francúzskeho umelca Paula Mahekeho, pripravený špeciálne pre Kunsthalle Bratislava, ktorý následne putuje do pražskej Galérie Rudolfinum“, tak na webe Galérie Rudolfinum, ani sociálnej sieti promujúcej výstavu a vystavené dielo Paula Meheke takúto informáciu ani raz nenájdeme. Dielo Paula Meheke bolo v Rudolfíne súčasťou kolektívnej výstavy Shifted Realities (kurátori: Eva Drexlerová, Jen Kratochvil, Petr Nedoma) v čase 16.03. – 11.06.2022. V sprievodnom elektronickom katalógu výstavy nájdeme pri diele You & I len poznámku:  „S laskavým svolením autora, Galerie Sultana a Goodman Gallery“. Dielo umelca bolo z KHB prebraté v celku, no môžeme sa len domnievať, ktorá z inštitúcií mala výstavu naplánovanú skôr.

Zmieňme len, že Nadácia Tatra banky túto výstavu podporila sumou 20 000 eur. Podľa zmluvy nahranej v Centrálnom registri zmlúv mala byť použitá na výrobu nových umeleckých diel, sôch a objektov v hodnote 7 000 eur; na transport umeleckých diel v sume 5 000 eur; na architektúru výstavy, architektonické úpravy výstavného priestoru malo byť vynaložených 6 000 eur; na honorár pre umelca a performerky 2 000 eur. Ide pritom o jediný výstavný projekt vo výstavných priestoroch na prvom poschodí z priamej iniciatívy KHB a Jena Kratochvila. Ostatné projekty, ktoré boli počas roka na prvom poschodí prezentované predstavovali spolupráce s lokálnymi iniciatívami a Vysokou školou výtvarných umení, ktorým Kunsthalle poskytla výstavný priestor.

O stratégii zmenšovania Kunsthalle a jej premene na komunitný priestor slúžiaci rôznym lokálnym iniciatívam hovoril napokon aj J. A. Kratochvil počas Bratislavského kultúrneho fóra, kde bol prizvaným rečníkom. Podujatie sa konalo 22.11.2022 v Starej tržnici v Bratislave. Kratochvil tu hovorí o možnosti premeny Kunsthalle na Kunstverein – jednu výkladnú skriňa, ktorá by slúžila súčasnému umeniu, pričom zvyšok domu by plnil rôzne iné funkcie (videozáznam 02:21:10). Nestali sa tieto slová už realitou a nefunguje KHB vlastne ako súkromná iniciatíva Jena Kratochvila? Rozpočet a personálne zabezpečenie organizácie pre niekoľko metrov štvorcových A Window sú pritom luxus, ktorý si žiadna iná galéria na Slovensku dovoliť nemôže. Je toto najlepšie možné Kunsthalle Bratislava, alebo je to galéria Jena A. Kratochvila, ktorý pri svojich rozhodnutiach nemá oponenta?

Dnes sa aj v kultúre hovorí o ekonomickej udržateľnosti a „neraste“ ako o jednej zo stratégii prežitia, vzájomnej podpory a spájania sa. Jen Kratochvil však nič takéto smerom k verejnosti nekomunikuje. Komunikuje biednosť inštitúcie KHB, no nikdy nie aktívne, nikdy nehovorí o číslach, ani o programových plánoch. Po jeho nástupe KHB prestalo s verejnosťou komunikovať a stalo sa jednou z mnohých mlčanlivých štátnych organizácií, pre ktoré je záujem verejnosti nežiadúci.

Jedným zo zdrojov informácií o činnosti a hospodárení inštitúcie sú výročné správy. Štátom zriadené organizácie sú povinné verejne prezentovať a zverejňovať tieto správy. Všetky predošlé výročné správy nájdeme zverejnené vrátane videozáznamov z verejných prezentácií. Od doby prebratia vedenia Jenom Kratochvilom videozáznamy nenájdeme, resp. nájdeme zverejnený jeden video záznam, kedy prezentáciu prenechal na končiacu riaditeľku a ostatných zamestnancov, keďže v tom čase išlo o výsledky ešte ich práce.

Po nástupe Kratochvila sa verejne odpočty o hospodárení a činnosti za uplynulý rok diali akoby v režime utajenia. Na svojej stránke KHB neinformovala o plánovaní verejnej prezentácie odpočtu a rovnako na nej výraznejšie neinformovala o zverejnení textovej správy. Výročnú správu nájdeme len na mieste kde je povinne uložená, teda medzi povinne zverejnenými dokumentami (ako sú zmluvy). Počas posledných dvoch rokov Kratochvil verejne odpočty  spojil s vernisážou výstavy. Odpočet za rok 2022 sa konal 20.4.2023 o 17:30 pred výstavou Prísľub strážkyne bahna. O tejto udalosti KHB informovala vytvorením udalosti na sociálnej sieti, avšak tá bola šitá k výstave, tzn. že v jej titule bol názov výstavy a v popise čas zahájenia 19:00. Až na konci kurátorského textu v pozvánke bola uvedená informácie o tom, že o 17:30 sa uskutoční každoročný verejný odpočet.

Kým ostatné organizácie tieto udalosti promujú samostatne, s cieľom získať obecenstvo pre prezentáciu svojich úspechov, tak tu sa zdá, že KHB sa nechce chváliť, alebo sa nemá čím, alebo sa bojí angažovaného verejného záujmu. Zaujímavé je, že kým KHB o ostatným podujatiach reportuje fotografiami, táto udalosť, akoby sa ani nekonala.

KHB tiež prestalo rozvíjať databázu súčasného slovenského vizuálneho umenia ARTBASE (artbase.kunsthallebratislava.sk), platformu spájajúcu umelcov a umelkyne s teoretikmi a teoretičkami umenia, či domácimi, alebo zahraničnými, pretože databáza vytvárala potenciál pre spoluprácu a vývoz domáceho umenia. Tento projekt nahradila séria online zborníkov, ktoré majú byť sprievodnými publikáciami jednotlivých výstav, aj keď publikované texty s výstavami priamo nesúvisia, ani v nich nenájdeme fotodokumentáciu výstavy. Texty v zborníkoch nie sú pôvodné, ide o preklady už skôr publikovaných textov zahraničných autorov a autoriek. Popri týchto re-publikovaných príspevkoch sa v zborníku nachádza úvodník – text editorky a prekladateľky Denisy Tomkovej a text kurátora/kurátorky výstavy. Čiže, exkluzívny priestor tu opäť získava Jen Amann Kratochvil. Text, ktorý kurátor z zborníku publikuje nie je hlbšou štúdiu koncepcie výstavy, ale prepisom kurátorského textu.

Poďme sa teda spýtať kam smeruje Kunsthalle a aké sú zmeny, ktoré so sebou prinieslo nové vedenie? Naplnil Jen Kratochvil víziu, s ktorou sa prihlásil do výberového konania na post riaditeľa KHB? Ako KHB ovplyvňuje dianie na slovenskej, alebo medzinárodnej vizuálnej scéne? Ako prácu zvoleného riaditeľa hodnotia členovia výberovej komisie, alebo sám zriaďovateľ MK SR? Číta MK SR  výročnú správu a postrehol niekto ako Kunsthalle Bratislava v nej rozumie mediálnym ohlasom?  Nájdeme tu totiž odkazy na fotografické reporty z výstav, alebo tlačové správy, týždenný zoznam eventov na stránke flashart.cz, kde jeden riadok v zozname podujatí zmieňuje (medzi inými) aj výstavu v KHB, odkazy na stránky ako visitbratislava.sk, goout.net, citilife.sk, alebo atralk.cz, ktoré zdieľajú informáciu o výstave, pretože im bola skrátka zaslaná. Sumár mediálnych ohlasov vo výročnej správe demaskuje, že niekedy ide len o zbierku prázdnych slov pre efekt a navodenie ilúzie o naplnení cieľa.