Denník N

Bestseller, ktorý ostal na polceste

Fates and Furies je ambiciózna a zaujímavá kniha, ktorú stojí za to prečítať.

Na Prvý sviatok vianočný som prechádzal koncoročné rebríčky kníh a objavil Fates and Furies od Lauren Groff. Hodnotenia hovorili, že nie každému sa nevyhnutne páčila, ale každý ju prečítal a potreboval sa k nej vyjdariť a tak som si povedal, že možno to je to, čo hľadám.

Treba si ujasniť slovník, významy sa posúvajú. Ak poviete, že je kniha ambiciózna, akoby ste vraveli, že v skutočnosti je príliš ambiciózna. Ak ju označíte za zaujímavú, pravdepodobne autora poznáte a nechcete ho uraziť; otec mojho kamaráta v takých situáciách radšej používa slovné spojenie svieže dielko.

Fates and Furies je však ambiciózna zaujímavá kniha v pôvodnom význame týchto slov, otázkou len je, do akej miery nakoniec napĺňa prísľub, ktorý príbehom buduje.

Človek odsúdený na úspech

Nesledujeme nič veľké, len príbeh Lotta a Mathilde, dvoch mladých manželov. Sú absolútne rozdielni: Lotto je mužný a príťažlivý, je si toho vedomý a využíva to, Mathilde je tajomná. Nikto nevie nič o jej minulosti, pôsobí dojmom ľadovej kráľovnej, pozorovatelia sa nevedia rozhodnúť, či je atraktívna alebo len – opäť ten posun – zaujímavá.

Zoznámia sa na vysokej škole a po dvoch týždňoch, ešte pred promóciami, je svadba, ktorej nikto nerozumie. Zo všetkých najmenej Lottova matka, ktorá ho vydedí a odstrihne od miliónového dedičstva. Nezáleží na tom – veď láska.

Sťahujú sa do New Yorku, kde žijú svoj mladý a chudobný život. Lotto sníva o kariére herca, ale roky prejdú a on sa k nej ani nepriblíži, manželka mu celý čas stojí verne po boku a ticho, trpezlivo ho podporuje. Eufemizmus – v skutočnosti je jedinou živiteľkou rodiny.

Nielen postavy, ani čitateľ sa o Mathilde v prvej časti nedozvie prakticky nič. Priatelia ich vzťahu nerozumejú, zároveň je na ňom však čosi obdivu- a závideniahodné. Oddanosť, vedomie spoločného zmyslu, tieto veci.

Zlom prichádza v jeden Nový rok. Lotto je deprimovaný (tiež pomaly starne), začína zisťovať, že hercom sa nikdy nestane (tiež pije). Vtedy v tvorivom (a tiež alkoholickom) záchvate napíše divadelnú hru. Mathilde ju na druhý deň objaví (on si sotva pamätá) a život oboch naberá nový smer.

Z Lotta sa stáva rešpektovaný, ba slávny dramatik, jeho talentom nie je herectvo, ale písanie divadelných hier. Kráča od úspechu k úspechu, Mathilde kráča s ním, až Lotto na konci prvej časti zomrie (toto nie je spoiler, jeho odchod len premosťuje do druhej časti).

Antická tragédia

Pozor, toto je vlastne antická tragédia. Odkazov na antických dramatikov je v knihe dosť, prvá časť má názov Fates a druhá Furies, miestami takmer počuť vševedúci zbor z pozadia, ktorý konanie postáv koriguje a čitateľovi dáva nahliadnuť za oponu:

He contemplated suicide, but resisted [True. It was not his time yet.]

Prvá časť je príbehom úspešného manželského páru, vlastne prechádzka. Lotto rozpráva svoju verziu manželstva, verziu bez pochýb, verziu o láske a spolupatričnosti. Ak sa prvá časť volá Fates, tak práve toto bol jeho osud: golden boy, tak o ňom kniha hovorí. Celý čas je však v texte prítomné vedomie, že existuje akási druhá verzia príbehu.

Keď Lotto umiera, začína sa druhá časť – Furies – v ktorej o tom istom manželstve hovorí Mathilde. Až tu prichádza riziko skutočného spoilera, stačí povedať, že ak Lotta jeho životom viedol osud, Mathilde viedol hnev, možno až zúrivosť.

Áno, Mathildina verzia manželstva je úplne iná.

*Skutočná* pravda

A to je tak trochu problém. Mathilde nám zostarla a zhorkla. Rozumiete – celý čas viete, že to do seba nejako zapadne, ale keď sa to stane, nezapadne to úplne. Je to škoda: napísané je to veľmi zručne, ale ani to nezachráni problém:

Takýto príbeh sa nemohol udiať, je nie nepravdepodobný, ale priam nemožný. Aby druhá časť (do)vysvetlila prvú, je poohýbaná. Príliš veľa zvratov príliš rýchlo, je to obrovský kontrast: v prvej časti sa deje omnoho menej dôležitého, ale dýcha priestorom, tá druhá tam, kde by sa mala pristaviť a pridať pár viet (čo? prečo? ako? to naozaj?), letí stále vpred.

Mohla by to byť kriminálka, ale nie je, lebo v skutočnosti nepátrate, mohla by to byť analýza manželského života, ale nie je, lebo takto manželský život nevyzerá. Pravdepodobnosť – napríklad – milostného aktu s nevlastným synom sa v tom reálnom svete totiž blíži nule. Už viete, čo myslím tým ohýbaním?

Neexistuje partner, ktorý by sa dvadsaťpäť rokov nezaujímal a uspokojil s tým, že jednoducho nevie, celý čas som myslel na Pink Floyd: It doesn’t have to be like this, all we have to do is make sure we keep talking. Lenže ani o potrebe komunikácie to nie je, ani jedna z postáv v celej knihe nevyzerá, že by s tou druhou komunikovať chcela.

Škoda

Zamrzí to. Formálne je to totiž veľmi dobrá kniha prešpikovaná odkazmi, ktoré na priemerne znalého čitateľa žmurknú; napísaná je výborne, 400 strán trvalo tri dni. Príbeh ju však zrádza: niektoré vysvetlenia pôsobia neúprimne (nejako to vysvetliť treba), vlastne rezignuje na to, aby povedal čokoľvek všeobecne platné. O manželstve sa nedozviete nič, len to, že bolo celé klamstvom – a to zaiste neplatí o každom manželstve.

Druhá časť svojou rýchlosťou a brutalitou zničí všetko, čo prvá vybudovala, postavy zredukuje na stereotypy: muž je pohodlný a nič netušiaci, žena ukrýva svoje tajomstvá a podporuje ho vo všetkom, čo robí. Možno je to nakoniec výpoveď o obrovskej láske, takáto interpretácia by to mohla zachrániť, len sa jej ťažko verí.

Aby sme si rozumeli: Fates and Furies naozaj je ambiciózna zaujímavá kniha, ktorú stojí za to prečítať (veď preložená pravdepodobne bude). Vyvoláva dojmy a či sa páči alebo nie, tiež vyvoláva potrebu písať názory na ňu. Môže to znamenať, že stojí za to, len nenaplní všetko, čo sľubuje.

Nabudúce: Jonathan Franzen – Purity

Teraz najčítanejšie